Niektoré poznatky z výroby

sortimentov dreva

harvestormi v porastoch

 

Mechanizovaná výroba sortimentov v porastoch harvestormi sa stále zväčšuje. Jej počiatky v Európe siahajú do 60-tych rokov minulého storočia, keď sa začalo s vývojom harvestora v Škandinávii na báze rýpadla. V súčasnosti je veľká rozmanitosť základných strojov a spôsobov ich pohybu (univerzálny kolesový traktor, vyvážacia súprava, rýpadlo kolesové, pásové, kombinované s kráčajúcimi ramenami, špeciálny jednoúčelový podvozok kolesový, pásový, kombinovaný alebo len s kráčajúcimi podperami). Táto je tak rozsiahla, že Kuratórium lesných prác v Nemecku harvestory roztriedilo podľa výkonu motora na kategórie: do 70 kW, 71-140 kW a nad 140 kW. Prudký rozmach mechanizovanej výroby sortimentov harvestormi v strednej Európe (v Nemecku a Rakúsku) nastal pred viac ako 10 rokmi pri likvidácii kalamít, spôsobených víchricami Vivian a Wiebke. Zároveň sa tam rozšírila aj produkcia harvestorov na pásových rýpadlách z prevádzkových (väčšia stúpavosť) a ekonomických dôvodov (nižšia nadobúdacia cena). Vysokomechanizovanú výrobu sortimentov v porastoch realizujú aj u nás už 30 rokov Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, Odštepný závod Malacky. V ostatnom čase ju overujú aj Lesy SR, štátny podnik, Banská Bystrica. Dochádza k zdokonaleniu tejto technológie, keď harvestor a vyvážacia súprava sortimentov sa integrujú do jedného ťažbového stroja – harvardera (forwardera, forvestera, či combi stroja). Pôvodcami sú škandinávci. Medzi prvý sa radí Pika 828 Combi. Uvádzajú sa mnohé prednosti takéhoto zariadenia – ekologické, ekonomické i ergonomické. Harvardery pracujú aj v Kanade – napríklad vyvážacia súprava Timbco 820 s harvestorovou hlavicou Rotobec RSG-250 B. V ostatnom čase sa harvardery tak zdokonalili, že vyrábané sortimenty sa ukladajú na ne priamo bez dotyku so zemou.

Pracoviská vysokomechanizovanej výroby sortimentov sa majú náležite pripraviť. Ide o vyznačenie pracovných liniek, v predrubných porastoch tiež cieľových stromov, ako aj miesta ukladania sortimentov, odvoz ktorých sa môže riadiť najnovšími logistickými metódami a využitím satelitnej navigácie. Rozostup liniek sa síce riadi dosahom ramena s harvestorovou hlavicou, ale sú zverejňované mnohé prípady, keď najmä v porastoch rubných sa stromy priťahovali k harvestoru iným prostriedkom, pričom sa predtým spílili motorovou pílou. Okrem obvyklých 20-30 m sa často uvádzajú rozostupy liniek 40 m. V Kanade, kde sa z hlavných liniek kolmo na ne robia pomocné, v súčte ich plocha nesmie prekročiť 25 % z ťažených porastov. V Španielsku a Portugalsku na zväčšenie rozostupov liniek sa na harvestory inštalujú priťahovacie navijaky na stromy zoťaté motorovou pílou mimo dosahu harvestorovej hlavice.

Navrhuje sa tiež ich príprava 2-3 roky vopred, aby sa okrajové stromy dostatočne stabilizovali. Šírka liniek 5 m sa považuje za všeobecne prospešnú. Na zníženie poškodenia narúšaním a utláčaním jazdami strojov sa zaužívalo ukladanie vetiev, vrchovcov, suchárov a nepredajného dreva na ich povrchu. V Kanade výskum zisťoval, akú hrúbku tohto materiálu možno považovať za vhodnú, kedy poškodenie pôdy je minimálne. Väčšia vrstva ako 20 cm pásovým harvestorom spôsobuje bočné skĺznutie. Vo svahoch, kde sa s harvestorom kombinuje lanovka, táto sortimenty, z okrem vlastnej trasy, priťahuje a dopravuje z oboch susedných. Všeobecne sa pracovné linky stávajú objektom veľkej pozornosti. Ukázalo sa, že nevyznačenie ťažby zvyšuje výkonnosť zariadení, obavy sú však o budúcnosť takto vychovávaných porastov. Pri prieskume v Rakúsku zo 126 podnikateľov uviedlo, že ťažbu malo vyznačenú len v 4 prípadoch.

Obmedzujúcim činiteľom použitia harvestorov (harvarderov) na výrobu sortimentov v porastoch sú sklony svahov (terénov). Maximálne hodnoty sú v rozpätí 30-80 % a to podľa druhu pojazdného zariadenia. Do 30 % a dobrej únosnosti pôdy sa všeobecne považujú výhodné kolesové harvestory so širokými nízkotlakovými pneumatikami. Ďalšie zväčšovanie sklonu závisí na konštrukcii pohybového ústrojenstva. Harvestory s klasickými pásmi prakticky pracujú v rozmedzí 45 - 50 %, so špeciálne upravenými, ako má Valmet X 3 M (Smake), sa uvádza až 70-80 % stúpavosť i keď skutočná je do 60 %. Menzi-Muck s pomocnými hydraulickými kráčajúcimi ramenami, najrozšírenejší vo Švajčiarsku, sa pohybuje v sklonoch do 55 %. Keďže za harvestorom nasleduje doprava vyrobených sortimentov, v Rakúsku sa odporúča do 30 % sklonu používať kolesové verzie, do 50 % pásové a ďalej kombináciu s lanovkami. Viacero literárnych prameňov uvádza, že maximálny sklon, v ktorom harvestory trvale pracujú je 36-37 %.

Ing. Jozef KERN, CSc.

(dokončenie v Lesníku č. 3)