Niektoré poznatky z výroby sortimentov dreva harvestormi v porastoch

Jozef KERN

(pokračovanie z Lesníka č. 2)

Vysokomechanizovaná výroba sortimentov v porastoch sa zameriava predovšetkým na tenké a strednohrubé ihličnaté dreviny. Čiastočne sa používa aj v listnáčoch. Napríklad v roku 2001 ich podiel z harvesterovej ťažby bol v Rakúsku 6 %. V Nemecku pásový harvester Neuson 8002 a hlavicou Grangarde Pan 928 spracovával listnáče hrúbky okolo 20 cm vo výške 1,3 m. Používanie týchto vysokovýkonných strojov sa posúva stále do väčších hrúbok. V začiatkoch prevládali malé harvestery do prebierok s hlavicami spiľujúce stromy na prízemku do 35 cm. V ostatnom čase sa zväčšuje počet stredných a veľkých, umožňujúcich stínku stromov aj v rubných porastoch. Časopis Forest machine journal v roku 2001 zverejnil prehľad parametrov 90 harvesterových hlavíc, medzi ktorými najväčšiu stínaciu hrúbku 120 cm mala značka Keto 1000.

Pri použití harvesterov (harvarderov) sa sleduje aj narušenie a utlačenie pôdy, poškodenie zostávajúceho porastu vrátane koreňového systému. Rôznymi pozorovaniami sa zistilo (napríklad v Kanade, 2001) narušenie pôdy na ploche ťaženej kolesovým harvesterom Timberjack 1010 v rozpätí 11-28 % a na linke pokrytej 30 cm vrstvou vetiev nad 3 %. V Nemecku pásovým Valmetom 911 X 3 M sa narušilo 13 % povrchu. Zložité sú výskumy utláčania pôdy. Kritické hodnoty prevzdušenosti sa zisťujú pri kolesových stopách. Z tohto hľadiska sa považuje priaznivejší pásový pojazd. Jeho nevýhodou je však vysoké poškodzovanie koreňov, najmä na okraji liniek. Preto použitie pásov v predrubných porastoch sa nedoporučuje, pretože spôsobujú až 4-násobné väčšie poškodenie koreňov ako kolesá. Aj pri poškodzovaní zostávajúcich stromov sa hodnoty menia (rozsah 6-23 %), najčastejšie sa uvádzajú 6-8 %. Výskumy ukázali, že sila ktorú treba na odstránenie kôry je 40 N.cm-2 v lete a 60-80 N.cm-2 v jeseni. Najcitlivejšie je obdobie začiatku toku miazgy. Vtedy sa v predrubných porastoch harvestery nemajú používať. Pri podrastovom hospodárskom spôsobe sa majú sortimenty ukladať na linku, aby sa nepoškodil podrast. Z hľadiska šetrenia lesného prostredia sa uprednostňuje harvarder pred kombináciou harvester a vyvážacia sortimentová súprava. Na veľmi málo únosných pôdach sa v Nemecku používajú harvestery Sumpbiber a Atlas so šírkou pásov jeden meter a dĺžkou pracovných ramien 15 m.

Množstvo vyrobených sortimentov harvestermi sa prevažne uvádza pri jednotlivých značkách a konkrétnych podmienkach 3-9 m.h-1 (Neuson 11002 HV pri d1,3 8-24 cm) ÷ 25-30 m.h-1 (Gremo HPV-R pri d1,3 25-30 cm), pričom odpracovaných hodín za rok sa pohybuje prevažne do 2000-3000. Na webovej stránke FPP (Forst-Platte-Papier Kooperationabkommen, Rakúsko) sa nachádzajú pre podnikateľov výkonové a nákladové kalkulácie harvestorov. Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, Odštepný závod Malacky dosahujú ročný výkon harvestera Timberjack FMG 990 31-34 tisíc m3 za rok.

Informácie, ktoré sa uvádzajú v zahraničnej literatúre o nákladoch na nákup a prevádzku harvesterov sú v našich podmienkach nepoužiteľné. Údaje Vojenských lesov a majetkov SR, štátny podnik, Odštepný závod Malacky naznačujú, že tieto stroje sú aj u nás v niektorých podmienkach akceptovateľné (v roku 2000 náklady na m3 vyrobeného sortimentu 128 Sk). Rakúšania uvádzajú, že hospodárne využitie harvesterov malých je pri odpracovaní 1200 h, stredných 1600 a veľkých 2000. Z prieskumu v ČR v roku 2001 vyplýva, že 54 % respondentov považuje harvestery za rentabilné. So zreteľom na vysokú nadobúdaciu cenu len 13 % sa vyjadrilo, že potrebné finančné prostriedky si na ich nákup zabezpečí.

Prevádzková výkonnosť a hospodárnosť sa zvyšuje sústavným zlepšovaním jednotlivých častí. Ako sa zdokonaľujú pojazdové zariadenia, tak dochádza k zmenám v konštrukcii pracovného ramena, kabíny operátora (uvodorovnávanie v sklonoch svahov, zvyšovanie výhľadu, zlepšovanie ergonomiky, tlmenie psychického zaťaženia), ovládanie stroja a hlavne harvesterovej hlavice. Novú kvalitu dosahujú harvestery aplikáciou počítača pri jeho práci a prenose informácií o vyrobených sortimentoch (využitie internetu, logistiky, satelitnej navigácie).

Kvalitu vyrobených sortimentov ovplyvňuje dokonalosť funkčnosti jednotlivých častí hlavice. Rezanie bez podpery spôsobovalo zaštiepovanie hrubších výrezov. Problém vyriešila firma Ponsee. Prispel k tomu aj systém „flash cut“ (regulácia tlaku do rezu), ktorý aplikoval Timberjack. Odstránenie tohto nedostatku vo Švédsku vyčíslili mnohotisícovou úsporou v euro za rok. Mnoho úsilia sa vynaložilo na dosiahnutie akceptovania nameraných dĺžok a hrúbok vyrobených sortimentov. Analýza činiteľov, pôsobiacich na presnosť nameraných hodnôt sa venovali aj v Kanade. Vyvinuli tiež spôsob kalibrácie meracích systémov. Harvester Titan 64 má už merací systém (Motomit IT), ktorý splňuje podmienky požadovanej presnosti v Nemecku. Precíznosť merania sa dostala na takú úroveň, ktorá umožňuje cenovú optimalizáciu výroby výrezov (Ponsee Optisystem). Niektorí výrobcovia vybavujú hlavice na označovanie druhu sortimentu (Valmet dve, Timberjack tri farby). Výskum vo V. Británii vyvinul zariadenie, ktorým sa cez lištu Oregon dávkuje ochranná látka proti hubám na plochu pňa spíleného stromu.

Ing. Jozef Kern CSc., je pracovníkom LVÚ

(dokončenie v aprílovom vydaní Lesníka)