Drevo len tomu, kto platí

Jozef MARKO

Za uplynulé tri roky bol štátny podnik Lesy SR nútený odpísať pohľadávky prevyšujúce čiastku 270 miliónov korún! Okrem toho sme museli v minulom roku vytvoriť opravné položky k pohľadávkam vo výške 50 miliónov korún, teda k ďalším starým dlhom našich odberateľov. Alarmujúce čísla. Hlavne keď si uvedomíme, že takto musíme vyhodiť a ešte vyhodíme von oknom nielen peniaze, ktoré podniku právom patria, ale aj robotu predchádzajúcich generácií lesníkov. Pritom našou povinnosťou ako štátneho podniku je vymáhať pohľadávky súdnou cestou. Až vtedy, keď súd rozhodne, že dlžník nám nie je schopný zaplatiť svoj záväzok, môžeme nevymožiteľné pohľadávky odpísať.

Je jasné, že takto všetci doplácame na predaj dreva nedisciplinovaným a nekorektným zákazníkom. Zároveň pykáme aj za neprofesionálny prístup tých, ktorí sú zodpovední za

 dodávky dreva tým, ktorí za ne majú načas a v plnej výške platiť. Majú, ale neplatia. A to všetci kompetentní veľmi dobre vedia, že v každej štandardnej firme je samozrejmosťou preveriť si pred podpisom každého kontraktu bonitu a serióznosť potenciálneho obchodného partnera a neobchodovať ďalej s takým partnerom, ktorý si svoje záväzky neplní. Analýza celkových pohľadávok a pohľadávok po lehote splatnosti do 180 dní podľa jednotlivých odštepných závodov však ukazuje na to, že niekde toto základné pravidlo dobrého hospodára dokážu dodržiavať a niekde s tým majú značné problémy. Možno sa pýtate, prečo je tým merítkom práve hranica 180 dní? Pretože prax potvrdzuje, že po tejto lehote splatnosti sa pohľadávky posúvajú do starších „vekových“ kategórií a väčšinou sa stávajú pre nás postupom času stratenými peniazmi.

Ale vráťme sa k odštepným závodom. Sú totiž také, ako napríklad v Leviciach, Topoľčiankach, Žarnovici, Revúcej a Bardejove, kde k 31. decembru 2004 predstavoval podiel pohľadávok po lehote splatnosti do 180 dní na celkovom objeme pohľadávok len mizivé percento. Naopak, rekordmanmi z opačného pólu sú odštepné závody v Čiernom Balogu, Považskej Bystrici a Prievidzi. Niekde to teda ide, niekde nie. A v tejto situácii niektorí politici, drevospracovatelia a akademici vystupujú otvorene proti predaju dreva, riadeného a kontrolovaného z centra. Lenže ako inak sa dá dosiahnuť, že drevo dostane len ten, kto zaň zaplatí...?!