Editorial

 

Pamätáte sa? Marec – mesiac knihy. Apríl – mesiac lesov. Máj – mesiac lásky. Alebo Mesiac československo – sovietskeho priateľstva. Nie je to tak dávno, čo nám bolo týmto spôsobom pripomínané, že je treba čítať knihy, chrániť prírodu, milovať (napr. Sovietsky zväz). Vtedy mi to pripadalo trochu pritiahnuté za vlasy: veď čítať ma bavilo po celý rok, prírodu treba chrániť stále, láska je (chvalabohu) aktuálna po celý rok a Sovietsky zväz mi bol vcelku ukradnutý – i keď ruské pesničky a vtipy som mal (a mám) rád celoročne. Dnes si už na tieto kampane málokto spomenie – namiesto nich nás médiá bombardujú reklamnými kampaňami, ktoré nás nechcú vychovávať, ale presviedčajú nás, že je treba kupovať taký či onaký produkt.

S odstupom času si však uvedomujem, že mesiac lesov nebol zlý nápad. Verejnosť vníma lesy trochu zvláštne: kde-kto sa vyhlasuje za ochrancu prírody, ale keď sa ocitne v lese, zabúda na dobré mravy. Dôkazom je vypaľovanie trávy, plašenie zveri, nelegálne skládky komunálneho odpadu, krádeže vianočných stromčekov – a to je len stručný zoznam „hriechov“ verejnosti voči lesu. Ak to má pomôcť k lepšiemu chápaniu významu lesa, nech si teda mesiac lesov naďalej pripomíname. Alebo čo takto vážiť si les po celý rok? A pripomínať to všetkým? Chceme od verejnosti priveľa? Keď môžeme darovať 2 % daní, darujme pár percent svojho času premýšľaniu nad tým, čo pre nás les znamená. Veď každý potrebuje dýchať svieži vzduch, piť čistú vodu alebo si občas „vyvetrať“ hlavu prechádzkou po lese. A preto by hádam bolo dobre, aby si to verejnosť uvedomovala a aspoň raz do roka (napríklad v apríli, mesiaci lesov), vyjadrila lesníkom vďaku za prácu, ktorú robia v prospech celej spoločnosti. Zaslúžia si to.

Všetkých čitateľov

pri príležitosti apríla - mesiaca lesov srdečne pozdravuje

Peter Gogola

výkonný redaktor