Letmý pohľad späť

Peter GOGOLA

Tú chvíľu mám dodnes uloženú v pamäti. Bol som tlačovým tajomníkom pár mesiacov a nečakal som, že mi práve pribudne ďalšia funkcia. „Pán riaditeľ, predstavujem Ti nového výkonného redaktora podnikového časopisu“, povedala s úsmevom organizačná riaditeľka Ivana Špiláková generálnemu riaditeľovi Karolovi Vinšovi vo vestibule hotela Partizán na Táloch. Mal som pocit, ako keď si prvýkrát sadnete za volant auta. Viete, čo je načo, ale ešte ste si to nevyskúšali. Bolo to podvečer, koncom októbra 2003, dátum si už nepamätám. Ja som sa tváril ako Laurel a Hardy, ale do smiechu mi nebolo. Tam sa to začalo.

Prvé číslo, ktoré som dával dohromady, bolo novembrové vydanie 2003. Materiál sa nazbieral na osemnásť strán, príspevky zo závodov tuším žiadne. Zmenili sme dizajn titulnej strany, zaviedli pár nových rubrík. Počet strán: 18. Mal som pocit, že je to slušné. Krst bojom.

V roku 2004 sme zaviedli 24-stránkový formát s viac – menej stálymi rubrikami. Stále sme zápasili s nedostatkom informácií zo závodov („Ten Lesník je taký informačný vestník generálneho riaditeľstva!“), hľadali sme témy, hodné zreteľa, diskutovali o vhodnom pomere odborných a populárnych rubrík. Bez úspechu sme presviedčali vedenie o potrebe zvýšiť náklad („Keď si budú Lesníka zamestnanci sami pýtať, potom budeme o tom uvažovať.“), premýšľali o spôsobe, ako z Lesníka urobiť časopis, v ktorom si nájde to „svoje“ aj lesníkova žena a deti („Tak blbú tajničku v krížovke som jakživ nepočul, to si to nemohol vylúštiť, než si to zaradil?“) a tešili sa, keď nás niekto pochválil. Občas sme „varili z vody“ a neustále sme naháňali termíny uzávierok, aby sme vyšli v aktuálnom mesiaci.

Tohtoročné januárové číslo opäť rozvírilo hladinu záujmu. Anketa pre čitateľov nám nastavila zrkadlo a referencie boli prevažne pozitívne, i keď... („Chlapi, to robíte železničiarsky časopis? Však je to celé dáke modré!“).

Nový dizajn. Doplnená redakčná rada. Rada stálych prispievateľov. Nové rubriky. Kvalitnejšia tlač. Lepšia grafika. Tenší papier. Viac snahy o diskusiu, o prezentáciu názorov – aj kritických. To je súčasný Lesník. Chce byť stále zaujímavejší. Aby ste ho brali do rúk so záujmom. Aby bol tým, čím podnikový časopis má byť: zrkadlom, v ktorom sa vidíme. Kronikou našej práce, našich úspechov i problémov. Kaleidoskopom každodenných strastí a slastí lesníkov od Smoleníc až po Sobrance.

Úprimne si želám, aby taký naozaj bol. Budeme na tom tvrdo pracovať.