TRANSFORMAČNÝ PROJEKT LESOV SR ZOBRAL AGROVÝBOR

NA VEDOMIE

SITA 17.3.2005

Výbor Národnej rady (NR) SR zobral dnes na vedomie transformačný projekt štátneho podniku Lesy SR na akciovú spoločnosť so 100-percentnou účasťou štátu. Ako však na zasadnutí poznamenal predseda výboru Miroslav Maxon, členovia gestorského výboru sa na predchádzajúcom výjazdovom zasadnutí v Banskej Bystrici oboznámili s komplexnejším materiálom, ako ministerstvo pôdohospodárstva (MP) predložilo do parlamentu.

Členovia takisto odsúhlasili odporúčanie, aby sa pri transformácii štátnych lesov rešpektovalo programové vyhlásenie vlády SR v oblasti zachovania ochrany a zveľaďovania lesov a odporučili aj presnejšie vymedzenie funkcie fungujúceho trhu s drevom. Výbor požiadal ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby o ďalšom postupe transformácie Lesov SR priebežne informoval pôdohospodársky výbor.

Biznis s drevom ovládli dlhodobé vzťahy.

BIZNIS S DREVOM OVLÁDLI DLHODOBÉ VZŤAHY

TREND 10,3,2005

Autor: Ivan Haluza

Ako však hovorí K. Vinš, zatiaľ sa o dlhodobejších zmluvách rokuje iba so zhruba desiatkou najväčších drevospracujúcich firiem, ktoré sú poväčšinou ovládané zahraničným kapitálom. Aj preto, že majú bezproblémovú platobnú disciplínu. Prezident Zväzu drevospracujúceho priemyslu SR Peter Lispuch, ktorý je zároveň aj šéfom zvolenskej Bučiny, s takýmto vývojom spokojný nie je. Práve domácich spracovateľov z jeho zväzu totiž Lesy SR do rokovaní o zmluvách neprizvali. Naši členovia o rokovaniach nič nevedia. Zrejme nás neoslovili aj za našu kritiku toho, ako vedenie štátnych lesov a Ministerstvo pôdohospodárstva SR realizujú transformáciu podniku, odvoláva sa P. Lispuch na prebiehajúce politické spory o spôsobe transformácie Lesov SR na štátnu akciovku.
Ústredie podniku a strana ministra pôdohospodárstva SMK totiž presadzujú zachovanie celistvosti podniku s jedným silným vedením, zatiaľ čo SDKÚ sa prikláňa skôr na stranu drevárskeho zväzu s jeho víziou rozdelenia podniku na viacero konkurujúcich si firiem.
Ciele v pozadí sú jasné. Centrálne vedenie si bude vedieť ceny dreva udržať vyššie ako viacero menších podnikov. Proti sebe teda stojí profit štátneho podniku a ziskovosť súkromných drevárskych firiem

NA CESTE K USPORAIDANEJ SPOLOČNOSTI

PROFIT 21,3,205

Autor: Peter Farárik

Podrobná inventarizácia ukázala, že viaceré činnosti robí podnik so stratou. Zefektívnenie si vyžiada napríklad prevádzkovanie škôlok. V prípade moderných veľkoškôlkarských zariadení možno do budúcna predpokladať lepšie využitie ich kapacít. Malé a neefektívne škôlky však zrejme zaniknú. Prvé budú najmä tie, ktoré hospodária na prenajatej pôde.

Veľa možností nebudú mať ani stratové strediská drevárskej výroby. V minulom roku Lesy SR prevádzkovali 22 píl so stratou takmer 24 mil. Sk. „Do budúcnosti chceme z nich zachovať len šesť najefektívnejších. Našou ambíciou nie je výrazne investovať do tohto prostredia. Skôr iba otvárame diskusiu o tom, či sa nájdu partneri na ich prevádzkovanie, alebo ich jednoducho utlmíme a zavrieme. Rozhodne však cieľovo nechceme v tejto činnosti nijako konkurovať našim zákazníkom,“ dodáva K. Vinš.

Neefektívnou činnosťou sa javí aj prevádzkovanie turistických zariadení podniku, ktoré v konečnom účtovaní vytvorili stratu za 20 mil. Sk. Tento stav sa podľa K. Vinša nedá priaznivo obrátiť ani výraznými investíciami, pretože návratnosť investícií na úrovni sto, alebo dvesto miliónov, je v tomto smere spochybniteľná.

 

OSCAR PRE NAJLEPŠIE PROJEKTY

V OBLASTI ĽUDSKÝCH ZDROJOV

SME 29,3,2005

Spoločnosti EuroTel Bratislava a ISS Facility Services získali prestížne oceneniaV rámci konferencie Nové Trendy v personálnom manažmente bola už po piatykrát vyhlásená aj súťaž o najlepší projekt v  blasti riadenia a rozvoja ľudských zdrojov na Slovensku známa pod názvom HR Oscar Awards 2004. Poslaním súťaže je vyzdvihnutie tých zaujímavých projektov v oblasti personalistiky, ktoré výrazne prispeli k rozvoju svojho podniku a  amestnanosti na Slovensku. Spomedzi jedenástich prihlásených projektov popredných spoločností, ktoré pôsobia na Slovensku, postúpili do finálového súboja podľa odbornej komisie zloženej z členov Klubu personálnych manažérov štyri najpodnetnejšie. Boli to projekty so spoločností DELL, EuroTel Bratislava a U.S. Steel Košice a projekt štátneho podniku Lesy SR.