Niektoré poznatky z výroby sortimentov dreva harvestormi v porastoch

Jozef KERN

(dokončenie z Lesníka č. 3)

Dobré využitie technicky vyspelých harvesterov (harvarderov) závisí na náležite kvalifikovanom obsluhovateľovi. Tento má okrem iného ovládať prácu s počítačom, základy pestovania lesa, manipulácia dreva, vie pracovať a pohotovo rozhodovať s ním v predĺžených zmenách, prípadne aj v noci. Uvádza sa, že vo Fínsku základný kurz operátora trvá 5 mesiacov, pri ktorom sa dosiahne 80 % výkonnosť kvalifikovaného. Dĺžka zapracovania na obsluhu harvardera (predtým operátora harvestera), podľa nemeckých prameňov, trvá 28 dní. Zahraničná literatúra uvádza, že dobrý operátor týchto technicky náročných strojov sa v súlade s jeho individuálnymi schopnosťami stane za 3-5 rokov. V ostatnom čase sa výcvikové inštitúcie aj v strednej Európe vybavujú príslušnými simulátormi (Rakúsko, Česká republika, v roku 2000), bez použitia ktorých je výkonnosť absolventov, podľa zahraničných skúseností, asi o 10 % nižšia. Práca obsluhovateľa harvestera spôsobuje veľké psychické zaťaženie. Skoro 70 % operátorov uvádza, že je to práca stresová. Ako stresové faktory v Rakúsku identifikovali – časová tieseň so zreteľom na výkonnosť, ktorá sa požaduje, ďalej zodpovednosť za stroj pri práci v strmých svahoch, monotónna činnosť, dlhá pracovná doba (až do 14 hodín), pohotové zhodnocovanie množstva informácií a ďalšie. Aj keď kabíny obsluhovateľov poskytujú náležitý komfort operátorom, hodnotenie ich zdravotného stavu ukázalo, že skoro polovica trpí bolesťami krčnej chrbtice. Vyžaduje si to hlbší výskum vzťahu človek-stroj-prostredie. V Rakúsku sa poukazuje, že negatívnym činiteľom je aj odlúčenosť od rodiny. Viac ako 60 % je s ňou len raz za týždeň, lebo na zníženie nákladov vo voľných dňoch konca týždňa vykonávajú rozsiahlejšiu údržbu (80 % podnikateľov je súčasne operátorom harvestera).

Na zväčšenie uplatnenia harvesterov k výrobe sortimentov dreva v porastoch sa skúma ich vplyv na lesné prostredie, zdravie operátorov, ekonomické prínosy podnikateľov a majiteľov lesa. Výrobcov strojov to podnecuje k sústavnému aplikovaniu nových vedeckých poznatkov. Harvestery sa zdokonaľujú v postupných krokoch. Ide o výskum samoučiaceho sa ramena, systému DVI (direct voice input), umožňujúci vodičovi ovládať harvester hlasom. Cieľom je dosiahnuť robotizovaný harvester, sortimentáciu podľa vnútornej kvality dreva a plné využitie informačných technológií. Vízie sú odvážne, ale nie nedosiahnuteľné, aj keď v čase neurčitom.

foto: archív redakcie