Príroda nás skúša

Peter GOGOLA

Rozhovor o likvidácii následkov veternej kalamity s vedúcim Odboru usmerňovania lesníckych činností Ing. Jánom Švančarom.

(dokončenie z Lesníka č. 3)

V kalamitných porastoch bola nasadená harvestorová technika v rozsahu, v akom sme ju dosiaľ na Slovensku nevídali. Ako hodnotíte tento fakt?

Je to pre nás dobrá a užitočná skúsenosť. Projekt nasadenia harvestorovej technológie v štátnom podniku Lesy SR vstupuje do fázy realizácie nákupu vlastnej techniky a my môžeme v praxi vidieť, ktorý typ je v našich podmienkach najvhodnejší. Myslím si, že treba zároveň povedať, že harvestor je primárne určený pre úmyselnú ťažbu a jeho nasadenie v kalamite je ozajstnou zaťažkávacou skúškou. Uchopiť, odpíliť, položiť, odvetviť a skrátiť – to je štandardný postup práce harvestora. Ale vyťahovať kmeň spod vyše metrovej vrstvy snehu znamená výrazne vyššie mechanické namáhanie hydraulického ramena i ďalších častí stroja. Z toho vyplýva aj zvýšená poruchovosť, nákladovosť, nižšie výkony a tak ďalej.

Je už stanovený časový horizont likvidácie kalamity?

Zákon nám ukladá spracovať kalamitu do šiestich mesiacov. Je zjavné, že pri tomto objeme je tento časový horizont nereálny. Pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty predložíme štátnej správe harmonogram ďalšej likvidácie. Dôležité je spracovať do tohto termínu čo najviac kalamitného dreva. Opakujem, že to nie je jednoduché – podmienky hlavne v Nízkych Tatrách sú naozaj mimoriadne náročné. Dalo by sa povedať, že príroda nás skúša.

Ako je to s plánovanou obnovou porastov? Predpokladám, že otázka drevinového zloženia obnovovaných porastoch zrejme vyvolá diskusie v radoch odbornej (a možno i laickej) verejnosti.

Zrejme áno. Z ekonomického hľadiska je pre nás dôležité, že potrebu lesného reprodukčného materiálu pokryjeme z vlastných výrobných kapacít OZ Semenoles. Plánujeme obnovu uskutočniť výsadbou voľno a krytokorenných sadeníc, pričom v príprave zohľadníme LRM podľa semenárskych oblastí a výškových zón.

Čo sa týka krytokorenného materiálu, použijeme jednoročné sadenice smrekovca a buka, jeden a pol až dvojročné sadenice smreka, spolu zhruba 900 tisíc kusov krytokorenných sadeníc, percentuálne smrek 70%, smrekovec 25%, buk 5%. Použijeme technológie Jiffy, Lännen a Quick Pot.

Aká je potreba sadeníc na prvé zalesňovanie?

Odhadujeme potrebu sadeníc na 6 a trištvrte milióna kusov. Keďže odhad opakovaného zalesňovania je vo výške 15 až 20%, celková potreba sadeníc bude asi 8 miliónov kusov. Hektárovú potrebu sadeníc odhadujeme na 3 750 ks. Cieľom je optimalizácia drevinového zloženia v pomere Ihličnaté 76%, listnaté 24 %.

Aký je predpokladaný objem prirodzeného zmladenia?

Podiel prirodzenej obnovy odhadujeme na 12,5%, pričom ihličnany 48% (smrek 44, jedľa 4) a listnaté 52 % (buk 28, javor 3, jaseň 1, jarabina 20). Samozrejme, že našou snahou je dosiahnuť čo najvyšší podiel prirodzeného zmladenia. Závisieť to bude od harmonogramu spracovania kalamity a zalesňovania kalamitných plôch.

Aké opatrenia pripravujete na ochranu ekologickej stability porastov?

Sú to jednak spevňovacie pásy na exponovaných horských hrebeňoch a súvislých kalamitných plochách, plánujeme redší spon výsadby, použitie spevňujúcich drevín. Čo sa týka pionierskych drevín ako breza, osika, jarabina, neuvažujeme o ich obnovnom zastúpení, predpokladáme ich prirodzené nasemenenia. Hlavne jarabina ako pionierska drevina je podľa našich skúseností stabilizačným faktorom vo vysokokohorských polohách.

Rozčleňovacie linky sa uvažujú o šírke 3 metrov s tým, že využité budú približovacie linky a zvážnice, podobne pri ich umiestňovaní budú využívané spevňovacie pásy, porastové steny, pracovné polia a podobne.

Aké kroky bude potrebné vykonať v boji proti hmyzím škodcom?

To je veľmi vážna otázka. V prvom rade sme vypracovali návrh ochranných opatrení, ktoré riešia výber vhodných insekticídov, feromónov a feromónových lapačov, návrh vhodnej techniky, návrh spôsobu kontroly stavu podkôrnikov, spôsob toku informácií medzi GR - LOS SR - LS MPSR, spôsob zisťovania účinnosti vykonávaných zásahov a výber vhodných obranných postupov pre jednotlivé kalamitiská. Všetky opatrenia boli konzultované a schválené LOS.

Bude potrebné zásahy časovať podľa konkrétnych klimatických podmienok
a fenológie podkôrneho a drevokazného hmyzu, zriadiť monitorovacie body pre orientačné stanovenie vývoja podkôrnikov, v spolupráci s LOS SR určiť stupeň napadnutia kalamitnej hmoty, ako aj termíny inštalácie feromónových
lapačov, chemických zásahov a ďalších opatrení.

Ktoré problémy vnímate ako najzásadnejšie?

Hlavným problémom ochrany kalamitných, ale aj okolitých porastov bude doriešenie problematiky ponechania hmoty pri pni, či už priamo ako požiadavka ochrany prírody, alebo nepriamo v JPRL, kde nebola povolená výstavba trvalých alebo dočasných lesných ciest.

Druhým veľkým problémom bude možnosť použitia chemických prípravkov a najmä spôsobu ich aplikácie. Na základe skúseností z kalamity takéhoto rozsahu (Čierny Balog, 1996) je potrebné povedať, že ak chceme predísť následnej hmyzovej kalamite, je použitie chemických prípravkov nevyhnutné, pričom v tak komplikovaných terénoch a množstve kalamitného dreva je iná ako letecká aplikácia takmer nemožná.

Tieto dva problémy sú kardinálnymi bodmi rokovania medzi dvoma rezortmi: MŽP a MP SR. Nájsť optimálne východisko v tejto situácii nebude len ekonomickým prínosom, ale za istých okolností môže byť garantom existencie lesa alebo jeho zániku s plným dopadom na kvalitu životného prostredia v oblastiach postihnutých kalamitou.

Ďakujem za rozhovor.