Tá chvíľa sa blíži

Aktuálny rozhovor

s generálnym riaditeľom

 

 

Po dvoch rokoch úvah, hľadania a projektovania vstupuje náš podnik do fázy, ktorá významne zmení jeho architektúru. Dôležité kroky, ktoré sa začínajú uskutočňovať na úrovni lesných správ a lesných obvodov, vyvolávajú stále nemálo otázok. Možno, že viac ako by vedenie podniku vo vysokom štádiu „transformačnej tehotnosti“ očakávalo. Neexistuje nič lepšie, ako tieto otázky otvorene položiť. O rozhovor som preto požiadal pána Karola VINŠA.

Pán generálny riaditeľ, ako si vysvetľujete, že pracovníci na lesných správach vstúpili do procesu zmien, ktoré zásadne ovplyvnia ich prácu v istom informačnom deficite...?

Uvedomujem si čoraz viac, že kdesi na ceste medzi riaditeľom a správcom máme informačnú bariéru. Riaditelia závodov a ich námestníci o všetkom počuli mnohokrát, no akoby celkom neprenášali informácie svojim kolegom. Ja môžem efektívne pracovať s 28 riaditeľmi, no nie s 200 správcami. Budeme sa musieť dostať k nim predsa len bližšie. Trúfam si odhadnúť, že tretinu správcov sme už presvedčili, ale ďalšia tretina si určite myslí, že všetko je zlé. Najmä títo, ale iste aj ostatní, potrebujú viac informácií o tom, ako bude nová organizácia riadiacich procesov fungovať. Problém vidím v tom, že časť riaditeľov nekomunikuje so svojimi ľuďmi na potrebnej báze dôvery. Stále im zdôrazňujem – dôvera dáva krídla. Povedať: „Teba chcem, dôverujem ti a ideme to urobiť spolu“, je veľmi dôležité. Treba samozrejme vedieť povedať aj nepopulárne veci: Si síce odborník, ale v súčasnom ponímaní vidím rolu správcu ináč a ponúkam ti takéto riešenie. Je paradoxom, že výhrady voči projektu nebývajú systémového charakteru, ale skôr osobného. Asi takto: „Máte to síce vymyslené dobre, no tu to klapať nebude, lebo tamtí dvaja sa už roky pre čosi hádajú“. Ťažko sa však vymýšľa systém, ktorý by dobre fungoval aj pri nekorektnom správaní... Zažívam dnes kopu tlakov a žiada sa mi povedať, že nik z nás nemá isté miesto. Snažme sa ho preto obhájiť nie cez strýčkov a stranícke centrály, ale svojou prácou. Je to naozaj jediná cesta.

Nie je slabšia komunikácia riaditeľov so svojimi správcami zapríčinená tým, že sami nemajú istotu...

Riaditelia musia samozrejme vedieť, či sa s nimi ráta. Tieto veci riešim priamo, hoci niekedy niekoho aj prekvapím... Ale dnes si ani ja, ani riaditeľ závodu nemôže zakladať na trvalých istotách. Isté je len to, že výkonný tvorivý pracovník, ktorý ukáže, čo je v ňom sa nemá prečo obávať. Je veľa dôkazov, že ideme správnou cestou. Niekedy však paradoxne prichádzajú z externého prostredia. Nedávno sme napríklad obsadili v súťaži, kde sme prihlásili náš etický kódex druhé miesto za Eurotelom. Odborná diskusia, ktorá sa tam rozprúdila, ukázala, že prostredie veľkých firiem sa o všetko, čo v podniku robíme, živo zaujíma a  našu cestu považujú za správnu a úplne štandardnú, prinášajúcu reálne efekty.

...rád by som zdôraznil, že jeden zo základov jeho práce vidím v perfektne vyznačenej ťažbe.

Prejdime, pán riaditeľ, k lesným správam, ktoré sa v tomto roku zásadne zmenia - ich výmera stúpne približne na dvojnásobok. Prečo práve tento krok?

Tu reagujeme na viacero okolností. Prvou je potreba zosúladiť veľkosť spravovaného územia s ľudskými zdrojmi. Nejde len o úsporu ľudí, ale predovšetkým o ich lepšie využívanie. To je možné práve na územne väčších organizačných jednotkách. Ďalším a možno ešte dôležitejším cieľom je potreba lepšej organizácie práce, kde z úrovne lesnej správy potrebujeme na jednej strane dostať v reálnom čase informácie a následné plnenie požadovaných výstupov,  na druhej strane musíme túto jednotku dostať do pozície, kde sa prestane hovoriť len o nákladoch, ale musí svoje výstupy vnímať predovšetkým v hodnotách, ktoré reálne vyprodukuje. Teda nie, že naše náklady na ťažbu boli toľko a toľko, ale - dodali sme drevo v takejto hodnote a stálo nás to toľko peňazí. Požadujeme jasný pohľad každého z nás na efektívnosť toho, čo robí. Samozrejme, práca lesníka nikdy nebude len o nákladoch, tržbách a zisku a preto, do modelu vstupuje najdôležitejší prvok, ktorým je odborný lesný hospodár ako suverénny šéf lesného obvodu. Jeho primárnou povinnosťou je dôsledné dodržiavanie lesnej zákonnosti a predpisov lesného hospodárskeho plánu. V  žiadnom okamihu nebudú preto môcť ekonomické ukazovatele zvíťaziť nad lesom. Pripomínať povinnosti hospodára iste nemusím, no rád by som zdôraznil, že jeden zo základov jeho práce vidím v perfektne vyznačenej ťažbe. Práve ona je základom pre bezkonfliktné prepojenie biológie a ekonomiky lesa.

OLH je teda šéfom obvodu, aká bude potom pozícia lesníka?

Lesník bude relatívne natrvalo pridelený ku konkrétnemu obvodu ako výkonný spolupracovník odborného lesného hospodára. Predstava o jeho dennom operatívnom presúvaní z obvodu na obvod je absurdná a nezodpovedá našej filozofii. Bude to ošetrené aj účtovne, keď reťazec identifikačných kódov bude doplnený do podoby závod – správa - obvod - lesník. Samozrejme, že lesník bude môcť byť presunutý tak, ako aj doteraz na výpomoc na iný obvod, ale v rámci dlhodobých rozhodnutí vedúceho správy. Lesník bude vždy zodpovedať za zásoby na svojom kmeňovom, ale i výpomocnom obvode, resp. jeho príslušných skladoch..

S pozíciou OLH sa údajne spája aj samostatné vykonávanie pestovnej činnosti. Je to pravda?

Nie. OLH bude šéfom obvodu a lesník na obvode bude vykonávať všetko podľa potreby, teda aj pestovnú činnosť, hoci jeho výlučnou kompetenciou bude predovšetkým výdaj hmoty. Pri roli OLH by som však chcel upozorniť na jej mierne konfliktnú pozíciu vo vzťahu k správcovi, ktorého vidím ako komplexného logistu zodpovedajúceho za plnenie všetkých dohodnutých výstupov lesnej správy. OLH však bude mať voči správcovi v prípade požiadaviek nezlučiteľných s lesnou legislatívou právo veta. Nebol by som rád, aby sa táto pozícia chápala ako a priori antagonistická. Pôjde preto vždy o kolektívne hľadanie obojstranne prijateľného riešenia, pričom OLH bude viac advokát prírody a správca viac manažér – koordinátor potrieb zákazníka a možností  lesa.

Napriek tomuto zámeru život iste prinesie mnoho situácií, kde obidvaja budú mať svoju pravdu a bude treba v reálnom čase zodpovedne rozhodnúť. Bude tak môcť v takomto prípade správca suverénne urobiť?

Samozrejme, správca bude priamym nadriadeným OLH so všetkým, čo z toho vyplýva.

Pozícia vedúceho lesnej správy je v tomto modeli mimoriadne exponovanou. Ako boli noví správcovia vyberaní?

Boli vykonané personálne audity, hoci od času, keď sa tieto robili sme stratili základný nástroj, ktorým bolo zamýšľané zrušenie organizačnej štruktúry a jej naplnenie nanovo. Preto dnešné návrhy vyslovene závisia od rozhodnutia riaditeľov závodov, pričom mi ostáva veriť, že regionálna politika a osobné záujmy ich neovplyvnia a vyberú si tých najlepších. Inak si pília konár sami pod sebou. Právo veta proti rozhodnutiu riaditeľov sme na podniku využili len celkom výnimočne.

Cieľom reorganizácie je nepochybne aj úspora zamestnancov. Dá sa povedať, koľko ľudí takto usporíme?

Dalo by sa to povedať, keby reorganizácia prebehla kompletne v pôvodnom termíne. Takto ide skôr o presuny, pričom o znižovaní sa dá hovoriť len v tých závodoch, kde doteraz ignorovali optimalizáciu výmery lesných obvodov.

V súvislosti s počtami zamestnancov nám vlastná prevádzka i externí oponenti vytýkajú centralizáciu. Dole sa prepúšťa, hore naopak...

To je treba náležite objasniť. Je to predovšetkým otázka informačných nástrojov, ktoré umožnia transfer kompetencií nadol. Ako príklad použime obchod s drevom. Ak dáme lesníkovi koncové zariadenie, ktorým bude schopný bez ručného vypisovania lístkov vstúpiť do centrálnej databázy podniku a dešifrovať povolených klientov, ich obchodnú pozíciu a stav ich záväzkov voči podniku, potom nech tento lesník priamo predá z odvozného miesta hoci aj tisíc kubíkov. Ide o to, aby to boli kubíky identifikované a aby boli v reálnom čase priradené klientovi, samozrejme pri zakomponovaní účinného kontrolného systému. Teda až primerané hardwarové a softwarové vybavenie umožní kompetencie posunúť dole a následne počet ľudí na vyšších úrovniach znížiť.

Kedy budeme takým vybavením disponovať?

...nikdy som sa netajil myšlienkou, že naša štruktúra nevyhnutne

smeruje k dvojstupňovému modelu riadenia.

V súčasnosti sme v záverečnej fáze výberu nového informačného systému. Kolegovia z odboru informačných technológií urobili dobré zadanie, celý výber je vedený veľmi profesionálne a dnes je to už len otázka, či chceme dobre vybavenú Oktáviu, ktorú reprezentuje ponuka firmy Navision, alebo Mercedes v podobe svetového stavebnicového systému SAP. Bez ohľadu na to, ktorý systém napokon vyberieme, tento bude schopný reagovať aj na požiadavky, ktoré zadefinujeme až v budúcnosti..

Veľké očakávania sú spojené s technickým vybavením hospodárov na nových obvodoch. Konkrétne ide o mobily, autá a notebooky, ktoré sú pre zvládnutie zvýšených úloh nevyhnutné. Dostanú ich?

Dostanú. V súčasnosti vyhodnocujeme ponuky mobilných operátorov. Telefóny dostanú nielen hospodári, ale všetci, ktorí ich budú potrebovať. To samozrejme neznamená, že budú môcť telefonovať všade, pretože ich prístupové práva budú diferencované. Možno to pôjde aj tým smerom, že operátor vystaví osobitne faktúru za služobné a osobitne za súkromné hovory. Čo sa týka áut, tu budú obvody rozdelené podľa náročnosti do kategórií, ktorým bude prisúdený kilometrový paušál. Autá hospodárom ponúkneme na lízing, budú však môcť používať aj vlastné. Na priemernom obvode nám vychádza mesačná potreba jázd v rozsahu 1230 km. Na tieto sa budú vzťahovať zákonné náhrady pohonných hmôt a amortizácie. Podľa našich kalkulácií by náhrady mali postačovať na splácanie áut kategórie Niva, resp. trocha vyššie. Kto by chcel lepšie auto musí si priplatiť. S lízingovými spoločnosťami rokujeme o nulovej akontáciií a výhodnej zostatkovej cene. Doba prenájmu bude 4 až 5 rokov. Tento systém majú aj štátne lesy v Poľsku a sú s nim plne spokojní.

Pán generálny riaditeľ, stav našich lesných ciest je však v priemere zlý a zákonné náhrady budú len málokde vystihovať reálnu spotrebu pohonných hmôt a opotrebenie...

Ďakujem vám za tento podnet, to tu ešte nezaznelo. Riešenie potom vidím v nejakom koeficiente, pričom prírastok nad zákonnú náhradu by sa musel v takomto prípade zdaniť..

A čo notebooky?

Rozhodnutie o už spomínanom výbere infosystému ide ruka v ruke s výberom hardwaru, a preto či už pôjde o notebooky, modemy, alebo iné koncové zariadenia, bude to riešené súbežne. Do hardwaru rozhodne investovať ideme a všetci OLH sa budú môcť dostať do informačného systému. Uzavrieme to v najbližších dňoch.

V akých termínoch môžu počítať naši hospodári s reálnou dostupnosťou ku všetkým spomínaným technickým pomôckam ?

Mobilné telefóny a autá doriešime v priebehu troch mesiacov, notebooky, či modemy v treťom, najneskôr vo štvrtom kvartáli.

Nárast povinností na obvodoch vyvoláva zvedavosť na platový systém. Budú sa platy zvyšovať viac, ako o bežný inflačný nárast?

Nerád by som sa dostal do polohy prísľubu dvojnásobných platov. Očakávame, že kroky, ktoré teraz uskutočňujeme, vytvoria priestor na ich zvýšenie. Rešpektovali sme požiadavky odborárov, škoda len, že sa nám nepodarilo presadiť postupný odklon od princípu seniority v prospech princípu zásluhovosti. Budeme sa snažiť akceptovať fakt, že odmeňovanie tých, ktorí vytvárajú hodnoty podniku, je objektívne naozaj nízke. No nemôžem tu nespomenúť, že pri polovičnom počte závodov by bol priestor na zvýšenie platov podstatne väčší. Veci treba vidieť v súvislostiach. Napríklad platenie 26 mzdových účtovníčok, keď bude možné v novom systéme mzdy centrálne zabezpečiť v Bystrici, je zbytočné. Aj takto sa treba pozerať na centralizáciu, ktorá sa nám tak rada predhadzuje... Treba vidieť aj hlavný cieľ. Ja som sa nikdy netajil myšlienkou, že naša štruktúra nevyhnutne smeruje k dvojstupňovému modelu riadenia. Tam je skrytá aj zásadná odpoveď na možnosti výrazného platového rastu!

Pán riaditeľ, na poslednom zasadnutí parlamentu poslanci odhlasovali uznesenie, ktoré odblokovalo patový stav pretrvávajúci okolo transformácie nášho podniku. Čo bolo pre tento úspech rozhodujúce?

Dokázali sme udržať argumentácia a nezačali sme kľučkovať podľa toho, kto kde zatlačil. Pomohla nám aj možnosť prezentovať na pôde podniku parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo naše zámery. Parlament mal totiž objektívne menej informácií ako vláda, ktorá bola o priebehu prípravy transformácie priebežne informovaná, a tak bolo potrebné tento informačný dlh vyrovnať. Dvanásťstránkový dokument, ktorý sme predkladali v decembri, staval totiž na poznaní tejto kontinuity. V neposlednej rade pomohlo aj naše akceptovanie rozumných pripomienok, ktoré zazneli (napríklad pripravenie dozornej rady už k 1. júnu). Rozhodujúce asi bolo stanovisko predsedu výboru Maxona, ktorý v mene členov výboru povedal, že sa po odbornej stránke s návrhom stotožňujú. Možno aj preto sa medzi 105 poslancami, ktorí hlasovali za uznesenie našlo aj niekoľko opozičných. Ak by som si chcel prihriať polievku, tak poviem, že sme ich presvedčili...

Niekedy vaše pokojné vystupovanie vyvolávalo otázku, prečo vlastne nepritvrdíte...

Niekto si musí zachovať chladnú hlavu a ja som sa v neľahkom období posledného trištvrte roka snažil aj v politickom zákulisí pohybovať absolútne korektne. Nevidel som riešenie v tom, že by sme vytiahli na barikády. Ukázalo sa ako efektívne nestratiť rozvahu a nenechať sa vtiahnuť do vulgárnych diskusií. Riadili sme sa vo vedení heslom, že ak desaťkrát opakovaná lož sa stáva pravdou, prečo by sa ňou nemala stať aj desaťkrát opakovaná pravda? Novinári samozrejme radšej píšu o bojujúcom štátnom tajomníkovi ako o dobrom projekte. No ja verím, že ľudia si všimli, že vo vedení nerobíme lacné gestá, nechceme si nič uchmatnúť a že naše zámery pri realizovaní projektu sú čestné.

Na lesných správach i závodoch sa kritizuje centrálne nakupovanie materiálových zásob z Bystrice aj v prípade, ak by sa tieto dali výhodnejšie a bez dopravných nákladov kúpiť v regióne....

Trocha s humorom sa vás spytujem o akej výhodnosti hovoríte? Pre firmu či pre zásobovača? Ale celkom vážne: Nevidím priestor na diskusiu k tejto veci. Ak je centrálny nákup štandardným postupom aj v nadnárodných koncernoch, prečo by to u nás malo byť inak?!

Pred dvomi rokmi bola verejnosťou negatívne vnímaná medializovaná otázka zadržaných exportných vagónov z nášho podniku, ktoré mali byť naložené iným drevom ako bolo deklarované. V minulom roku bola v LESe č. 11-12 publikovaná odborná analýza nákladu vagónov, ktorá to nepotvrdila...

Vytvorila sa tu vtedy na základe tvrdení štátneho tajomníka virtuálna realita, ktorú som bral ako fakt, no postupne sa ukázalo, že to nemusí byť voči všetkým korektné. Na druhej strane si myslím, že kauza zadržaných vagónov upozornila mnohých na potrebu iného správania sa k firme, pretože priestor na úniky, či už úmyselné, alebo z nedbalosti, je totiž na skladoch stále veľký. Nech si preto každý sám odpovie, či naozaj je v tejto veci všetko v poriadku. Štatisticky prezentované výsledky síce v priemere negujú plusové a mínusové výkyvy, ale my budeme trvať na tom, aby každý vagón bol v poriadku .

Pred časom bola deklarovaná nulová tolerancia voči neférovému správaniu sa zamestnancov. Môžete, prosím, povedať koľko ich muselo opustiť podnik v minulom roku pre alkohol?

Z tohto dôvodu bolo prepustených celkom 25 zamestnancov, z toho 7 THZ a 18 z kategórie R.

Pán generálny riaditeľ, chyby robíme všetci, všetci sme však schopní v prípade motivácie na sebe pracovať a zlepšovať sa. Preto otázka na záver znie - čo očakávate od zamestnancov?

Prestaňme diskutovať o tom, aká veje nad podnikom politická zástava, či sa tu hrá nejakou kartou a podobne. Uverme, že všetko je myslené, pripravené a uskutočňované čestne. Uverme každý vo svoje schopnosti. Podnik veľmi potrebuje všetkých pracovitých a schopných ľudí. Viete, všetko, aj naša transformácia má svoje etapy. Ani neviem, kto to vo vedení trefne poznamenal, že v nej ideme na štyri fázy: Poblázniť, pritlačiť, presvedčiť, spraviť. Sme na konci tretej a začiatku štvrtej z nich. Myslím, že chvíľa, keď začnú byť naši ľudia hrdí na to, že pracujú v modernej a výkonnej lesníckej firme s dobrým ratingom, sa blíži. Teším sa, že to zažijeme spoločne.

Ďakujem vám za rozhovor.

Ján MIČOVSKÝ