Očakávaný prínos už v tomto roku

Jozef MARKO

S Miroslavom Borsekom a Petrom Balejom o obchodno-logistickom systéme.

 

Permanentné reorganizácie po roku 1989 spôsobili, že na jednotlivých úrovniach riadenia štátnych lesov rušením funkčných miest dochádzalo postupne k nespočetným kumuláciám častokrát nesúvisiacich činností bez toho, aby boli popísané a jasne stanovené zodpovednosti a kompetencie jednotlivých pracovníkov. Organizačnou analýzou v š.p. Lesy SR dospeli v minulom roku odborníci k zisteniu 197 rôznych kumulácií funkcií. „Nie všetky kumulácie však bolo možné zistiť, v skutočnosti ich bolo oveľa viac,“ hovorí Ing. Miroslav Borsek, vedúci Odboru manažmentu kvality a kontroly š.p. Lesy SR. PhDr. Petr Balej, vedúci expertnej skupiny zo spoločnosti Transform dodáva: „Pritom nešlo o špecifický problém Lesov SR. Po roku 1989 vo všeobecnosti chýbal vo firmách popis činností jednotlivých zamestnancov, ťažko bolo možné identifikovať, kto čo vykonáva. Vo firmách chýbali silné organizačné útvary, ktoré by boli schopné procesne popísať činnosti, vzťahy, zodpovednosti, kompetencie a toky dokumentov.“ S obidvoma odborníkmi sme hovorili o tejto problematike vo vzťahu k novému kľúčovému postaveniu OLH a k previazanosti na novo formovaný obchodno – logistický systém v našom podniku.

 

NAJLEPŠIE ROZPRACOVANÁ POZÍCIA OLH

Na úvod nás zaujímalo, v akom štádiu je popis činností, procesov, organizačných vzťahov a zodpovedností v Lesoch SR. „V súčasnosti je popis a model podniku ucelene pripravený s tým, že vzhľadom na čas, ktorý sme mali zatiaľ k dispozícii, sú niektoré činnosti popísané detailne aj s novými princípmi a niektoré rámcovo. Vychádzali sme z toho, že prioritu dostala potreba lesa a posun pozície OLH bližšie k lesu. Práve činnosť a postavenie OLH v systéme sú preto najlepšie rozpracované,“ uvádza nás do problematiky P. Balej. Podľa M. Borseka sú za podrobnými popismi činností a procesov ukryté stovky hodín práce tímu ľudí nielen z generálneho riaditeľstva a z externej firmy, ale aj z odštepných závodov a lesných správ. Celá problematika bola pritom niekoľkokrát prediskutovaná s riaditeľmi odštepných závodov a ich poradnými tímami, postavenie OLH a kompetencie všetkých zamestnancov lesných správ sú popísané v ich pracovných náplniach. „Pre túto chvíľu preto považujeme túto otázku za uzatvorenú. Napriek tomu máme informácie z prevádzky, že ešte nie je všetkým úplne jasná. Preto by som rád stručne zopakoval, že vedúci lesnej správy je nadriadený svojim technikom, OLH a lesníkom a OLH nie je nadriadený lesníkovi.“

KVALITNÝ PLÁN ZÁKLADOM ÚSPEŠNÉHO OBCHODU

OLH má kľúčové postavenie okrem iného aj vo väzbe na obchodno – logistický systém. „Skutočne platí, že kvalitný plán je základom úspešného obchodu. V procese plánovania je nutné optimálne naplánovať výrobu, teda zdroje, ktoré máme v porastoch k dispozícii, ďalej finančné náklady a v neposlednom rade aj tržby za drevo. Ak ale chceme správne plánovať, potrebujeme ako východisko korektné údaje a tu je mimoriadne dôležité postavenie OLH, ktorý v rámci vyznačovania ťažieb kvalitnou sortimentáciou porastov musí zadávať do systému správne prvotné údaje,“ zdôrazňuje M. Borsek. Celý systém plánovania v Lesoch SR je už podrobne popísaný v jednotlivých činnostiach a procesoch. „Problém je v tom, že doteraz boli plány ťažieb, plány nákupu služieb, ekonomicko – finančné plány a plány predaja tvorené osobitne bez presného metodického a dátového prepojenia. V súčasnosti je ale možné vďaka informačným technológiám tieto plány vzájomne prepojiť tak, aby na seba nadväzovali. Prvotný vstup do systému plánovania výroby, ekonomiky a predaja zabezpečuje práve OLH. Pokiaľ sa nám podarí sústavu týchto plánov prepojiť a podporiť informačným systémom, vytvoríme kvalitný základ celého obchodno – logistického systému,“ dopĺňa kolegu P. Balej.

LOGISTIK BUDE HLAVNÝM ČLÁNKOM

Na OZ Prievidza sa podarilo vďaka kvalitnému zadávaniu údajov do systému dosiahnuť prvé pozitívne výsledky, ktoré už priamo napomáhajú pri efektívnom riadení výroby, obchodu a logistiky. O celkovom dopade na obchod s drevom je ale podľa P. Baleja predčasné hovoriť, pretože celý obchodno – logistický systém sa skladá z viacerých blokov. Okrem plánovania sú to vzťahy so zákazníkmi a predaj. Ďalej nákup služieb pestovnej a ťažobnej činnosti. Stredobodom systému je logistický plán, prostredníctvom ktorého sú koordinované výrobné činnosti a tie predstavujú posledný blok obchodno – logistického systému. Zaujímalo nás, aké postavenie má mať v tomto systéme logistik na ústredí odštepného závodu. P. Balej: „Logistik na ústredí odštepného závodu bude tým hlavným článkom, ktorý spracuje operatívne vstupy do vzájomných súvislostí – do tzv. logistického plánu. Prakticky bude využívať informácie z plánu ťažby, plánu predaja a bude koordinovať požiadavky na nákup služieb. Do obchodno – logistického plánu zapracuje operatívne vstupy z procesu ťažby a dodávok. Jeho úlohou má byť konsolidácia všetkých týchto informácií tak, aby výroba bola čo najproduktívnejšia a najefektívnejšia.“ M. Borsek dodáva, že nielen OZ Prievidza, ale aj ďalšie odštepné závody prešli na novú organizačnú štruktúru ústredí OZ. „Pri dodetailizovaní činností a procesov a zadefinovaní pracovných náplní na obchodno – logistickom úseku odštepného závodu sme spolupracovali okrem pilotného OZ Prievidza aj s kolegami v Prešove, ktorí prešli na novú organizačnú štruktúru od 1. mája tohto roka.“

JE TO AKO S AUTOM

„Konkrétne a viditeľné efekty v reálnom fungovaní firmy môžeme očakávať až po zavedení množstva ďalších komponentov celého systému do praxe. Viete, je to ako s autom. Môžeme mať vyrobený a odskúšaný napríklad karburátor, môžeme mať vyriešenú palivovú sústavu, ale pokiaľ nemáme kolesá a volant a ďalšie súčiastky, tak nám to auto nepôjde. My v súčasnosti finalizujeme hlavné komponenty celého obchodno – logistického systému. Napriek tomu, že nebol vybraný dodávateľ nového informačného systému predpokladám, že v tomto roku budú tieto hlavné komponenty implementované a to naše pomyselné auto sa skutočne rozbehne s viditeľnými výsledkami,“ hovorí na záver stretnutia P. Balej.