Priznáme „rezervy“ ?

Ján MIČOVSKÝ

Zlepšenie výsledkov hospodárenia je v každom čase i priestore témou výsostne pozitívnou. Napriek tejto axióme sa na zlepšenie hospodárskeho výsledku závodu nad rámec plánu možno pozrieť rôznym spôsobom. Napríklad aj tak, že vedenie závodu môže v ňom vidieť ohrozenie svojej budúcej východiskovej pozície: „Tohto roku hospodársky výsledok zlepšíme a na budúci rok to máme v pláne! Alebo: „My sme tržby zlepšili, susedný závod nie a aký je rozdiel medzi nami? Žiadny!“ Sú to virtuálne poznámky, no čerpajú z reality. Možno práve z takéhoto poznania vychádzali tvorcovia usmernenia, ktorým sa pre priznanie časti 14. platu stanovili zaujímavé pravidlá. Pôjde o podnikovú súťaž, v ktorej sa 20 % „podielov“ rozdelí medzi 10 najlepších závodov, a to na základe oproti plánu zlepšených výstupov. Nemusí ísť pri tom o malú čiastku - pre porovnanie: Vlani tých 20 % predstavovalo 10 miliónov korún! Teda „priznanie“ rezerv a z toho vyplývajúce zlepšenie ukazovateľov sa výrazne odrazí na príjme zamestnancov takto hospodáriaceho závodu. Pre vyhodnotenie tejto „súťaže v zlepšení plánovaných výstupov“ boli stanovené exaktné ukazovatele a zároveň systém ich vyhodnotenia na základe prisúdených váh. Táto logická a vcelku jednoduchá konštrukcia, vychádzajúca z platnej Mzdovej smernice podniku Sm E 002, má šancu pomôcť narušiť možné stereotypy v mysliach vedúcich pracovníkov. Trocha otvorenou otázkou ostáva formulácia niektorých kritérií, najmä vo vzťahu k porovnávacej základni. Je rozdiel, ak napríklad ukazovateľ, ktorý hovorí o náraste výmery LPF pripadajúcej na 1 THP za posledný rok vyhodnotíme na závode, ktorý má radikálny rez už dávnejšie za sebou, ako tam, kde sa tak stalo práve v hodnotenom období. „Oneskorenci“ tu získajú nezaslúženú výhodu. Aj napriek tejto výhrade je potrebné nový systém rozdeľovania časti 14. mzdy jednoznačne privítať, pretože zaujímavým spôsobom motivuje k tomu, čo bolo doteraz výhodnejšie nepriznávať.