Lesný zákon a Kartágo

Ján MIČOVSKÝ

Tak nám teda schválili nový lesný zákon! Čakali sme naň neuveriteľných 28 rokov. Dosť veru! Skeptik by povedal, že keď sme už toľko vydržali, ešte sme trocha mohli. Aby vznikol zákon, ktorý odráža novú situáciu nielen v prírode, ale aj v spoločnosti. Podľa viacerých ohlasov sa zdá, že práve toto môže byť problém. Mimovládne organizácie po jeho schválení na znak smútku zahalili svoje webové stránky do virtuálnej černe. Nesúhlasia s ním ani súkromníci. A možno celkom ani my, „štátni“ horári, hoci je pravdou, že na nespokojnosť máme asi najmenej dôvodov.

Aké sú hlavné výhrady voči tomuto zákonu? Súkromníci pociťujú najväčšiu skrivodlivosť v tom, že zákon neveľmi prihliada na ich ekonomické záujmy. Mnohé im prikazuje, no ponúka za to len neveľa. Tomuto pohľadu majiteľa lesného pozemku je možné rozumieť, problém nášho podniku to však nie je. Vďaka rentovej mozaike, ktorú môže zabezpečiť len veľká výmera lesa, máme stratové úkony vždy čím vyrovnať. A ruku na srdce - profit predsa nie je hlavným motívom práce v lese, nech je to už les štátny či neštátny. Hoci, hľa! Keby som bol majiteľom 500 ha lesa, bez obnovnej ťažby, s prevahou prerezávok a prebierok do 50 rokov, ktovie, či by som tú ruku na srdci až tak stískal...?! Vážnejšie sa mi však vidia obavy, ktoré v zákone nachádzajú potenciál neúmerného zvyšovania ťažby. Vychádzajú aj z toho, že rozhodnutie o vykonaní naliehavých ťažieb v prípade, ak bol už etát naplnených kalamitou, sa dostáva priamo do rúk OLH. Teda nie na posúdenie štátneho úradníka a jeho aparátu, ale „len“ do rúk obyčajného hospodára! Nie je to však vlastne pozitívom tohto zákona? Asi áno! OLH predsa nie sú podozreniahodné indivíduá, ale prísažní, štátnou mocou ustanovení špecialisti, ktorí vedia čítať nielen zákony, ale aj svoj les! Les, ku ktorému sa práve hospodári dostávajú dnes v našom podniku vďaka organizačným opatreniam bližšie, ako kedykoľvek predtým! A ktorých tie opatrenia pasujú do role strážcu s právom veta voči každému, kto by chcel uprednostniť zisk z lesa pred jeho podstatou.

Viem, na čo teraz myslíte, kolegovia. Nech by len skúsil ten hospodár vetovať svojho zamestnávateľa, však! Ale takto by to asi nešlo. Ani parlamentné zákony, ani podnikové opatrenia nefungujú vo vzduchoprázdne, ale vždy medzi konkrétnymi ľuďmi. A najlepšie vtedy, ak do pracovnej rovnice k vedomostiam a skúsenostiam pridáme aj katalyzátor menom osobná statočnosť. Bude to však stačiť?

Rímsky senátor Kató mladší, nech už v senáte rečnil o čomkoľvek, končil všetky svoje vystúpenia poznámkou: „...a okrem toho súdim, že Kartágo musí byť zničené!“. Zdá sa mi vhodné, aby sa v súčasnosti všetky zmienky o veľkej zodpovednosti odborných lesných hospodárov, ktorú teraz upevnil aj nový lesný zákon, končili na našom podniku dovetkom: „..a okrem toho súdime, že odborným lesným hospodárom patrí vyšší plat!“.