Pohľad vlastníkov na usporiadanie vlastníckych práv k lesným pozemkom

Čím menší pozemok, tým väčšie problémy!

Juraj VANKO

Ing. Vanko (foto J. Junek)

Proces nápravy majetkových krívd spôsobených pred rokom 1989 nie je dosiaľ dokončený. Nielen kvôli zložitosti problému, ale najmä pre podmienky dané právnymi predpismi, podľa ktorých sa náprava krívd uskutočňuje, zohľadňujúc prevažne spôsob usporiadania vlastníckych práv k poľnohospodárskym pozemkom a poľnohospodárskemu majetku, vrátane náhrad a ich ďalšieho obhospodarovania. Napriek viacnásobnej novelizácii a prijatiu ďalších súvisiacich zákonov tieto stále nezohľadňujú špecifiká vlastníctva lesných pozemkov a lesných porastov na nich. Najmä ich ďalšie obhospodarovanie vzhľadom na veľkosť majetku, stav vlastníckej štruktúry, vlastníctvo fyzických osôb (podielové spoluvlastníctvo, lesy spoločenstiev, rozdrobenosť majetku fyzických osôb), majetok vo vlastníctve obcí a majetok cirkví a náboženských spoločností. Tri druhy vlastníctva, ktoré sa malo usporiadať, sa uskutočňuje podľa troch základných zákonov s rôznou úrovňou a rozsahom nápravy krívd (reštitučných náhrad) a podmienok prechodu vlastníctva na pôvodných vlastníkov.

 

Rozdielna interpretácia zákonov a jej dôsledky

 

Nejasné a nejednoznačné ustanovenia zákonov, napriek usmerneniam z Ministerstva pôdohospodárstva SR - Sekcie lesníckej, umožňovali a umožňujú často ich rozdielnu interpretáciu, čo spôsobilo zo strany vlastníkov resp. oprávnených osôb a povinných osôb resp. nájomcov zo zákona svojvoľný postup, predlžovanie termínov odovzdania, kladenie podmienok nad rámec zákonov. To všetko vyúsťovalo do sporov končiacich v mnohých prípadoch na súdoch. Tým sa spomalil celý proces najmä v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.. V zákonoch neboli zohľadnené možné problémy, vyplývajúce z evidencie právnych vzťahov v katastri nehnuteľností. Doteraz platí: Čím menší pozemok, tým väčšie problémy s usporiadaním vlastníctva. Povinné osoby – organizácie lesného hospodárstva spravujúce tento majetok - odmietali prevod alebo prenájom nehnuteľností postavených na týchto pozemkoch (tzv. investičné lesné cesty, obytné a hospodárske budovy a pod.) napriek tomu, že ich nevyužívali, neudržiavali, mnohé z nich boli zničené a devastované, bez vyvodenia dôsledkov voči zodpovedným osobám. Prístup a ochota pracovníkov štátnych organizácií lesného hospodárstva, zabezpečujúcich tento proces, sa voči oprávneným osobám – vlastníkom menil pozitívne, v snahe riešiť a nevytvárať problémy, len veľmi pomaly. Dosiaľ nie sú jednoznačne ustanovené dispozičné oprávnenia povinnej osoby s neodovzdanými lesnými pozemkami a porastami. Nie je stanovené, v akom rozsahu patria úžitky v neodovzdaných neštátnych lesoch povinnej osobe, akým spôsobom sa má viesť evidencia o výnosoch a nákladoch v týchto lesoch. Zákonom o pôde ustanovené povinnosti o náhradách za trvalé porasty, ako aj úhrada za nájomné, neboli riešené.

 

Zmena k lepšiemu, ale...

 

Menia sa postupy pri podávaní žiadostí, ich evidencii, rozsah požadovaných dokladov a stále nie sú dodržiavané termíny na vybavenie žiadostí a vydanie vlastníckych alebo užívacích práv. Do katastra nehnuteľností sa nedostatočne premietajú a akceptujú rozhodnutia pozemkových úradov o vrátení vlastníctva, protokoly s dohodami o vrátení užívacích práv z organizácií lesného hospodárstva a nový právny stav k lesným pozemkom nie je v katastri nehnuteľností priebežne aktualizovaný. Aj keď sa proces usporiadania vlastníctva v priebehu pätnástich rokov kvalitatívne menil k lepšiemu, treba si uvedomiť, že stále ešte zostáva približne 25 % požadovanej plochy lesných pozemkov nedoriešenej. Tento problém je veľkou záťažou pre celkový stav a spriehľadnenie pozemkového vlastníctva v rámci celého Slovenska, pričom organizácie vlastníkov lesov už dlhodobo poukazujú na nedostatky, ktoré sa v tomto procese vyskytujú.

 

Ing. Juraj Vanko je predsedom Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska