Neštátne neodovzdané lesy

S Ing. Stanislavom VYHNÁLIKOM o bariérach reprivatizácie

Lesníci čelia nespokojnosti vlastníkov

Jozef MARKO

Ústavný súd SR koncom augusta tohto roku rozhodol, že prevod pozemkov nezistených vlastníkov na štát by bol v rozpore s ústavou. Štát tak majiteľom pôdy, ktorých meno je síce známe, ale miesto ich trvalého pobytu nie, pozemky nezoberie. Slovenské médiá po prijatí tohto rozhodnutia uverejnili informácie zo zdrojov Úradu geodézie, kartografie a katastra, podľa ktorých ide o pôdu s rozlohou presahujúcou 500 000 hektárov s takmer miliónom nezistených vlastníkov. Nás zaujímalo, aká je situácia u lesných pozemkov obhospodarovaných š.p. LESY SR, ako postupuje usporiadanie vzťahov so skutočnými či domnelými vlastníkmi lesných pozemkov a aké problémy tento proces prináša. Tému otvárame rozhovorom s povereným vedúcim Odboru správy lesných pozemkov a reprivatizácie na generálnom riaditeľstve Ing. Stanislavom Vyhnálikom.

Na akých lesných pozemkoch z pohľadu vlastníckych vzťahov vlastne š.p. LESY SR v súčasnosti hospodári?

- V prvom rade spravujeme a obhospodarujeme lesné pozemky vo vlastníctve štátu. Ďalej podnik disponuje lesnými pozemkami s nezisteným a neevidovaným vlastníctvom a lesnými pozemkami vlastníkov, ktorí si svoje práva neuplatnili. Obhospodarujeme tiež lesné pozemky známych prihlásených vlastníkov, ktorých užívacie práva doposiaľ neboli usporiadané z rôznych dôvodov. Napríklad kvôli nevydokladovanej žiadosti, neochote prevziať vlastníctvo, podielovému spoluvlastníctvu alebo jednoducho nevieme, kde sa pozemok v teréne nachádza. Hospodárime aj na lesných pozemkoch miest a obcí, cirkevných subjektov a iných vlastníkov, ktorí si doteraz neuplatnili vrátenie užívacích práv. A napokon hospodárime na lesných pozemkoch prenajatých od vlastníkov nájomnou zmluvou. Ide o mimoriadne zložitú problematiku, čo dokumentuje aj veľké množstvo zákonných noriem, predpisov a usmernení, ktoré ju upravujú. Pre zaujímavosť, koľko ich je? - Celkovo vyše tridsať zákonov, vyhlášok, metodických pokynov, pomôcok a usmernení.

Smernica na spôsob kuchárskej knihy

Ako sa v nich pracovníci vášho odboru na ústredí podniku a referenti správy lesných pozemkov a reprivatizácie na jednotlivých odštepných závodoch orientujú?

Ing. Vyhnálik nad úradnou agendou

- 1. apríla 2004 nadobudla účinnosť Smernica o usporiadaní vzťahov v neštátnych neodovzdaných lesoch. Zostavili sme ju ako „kuchársku knihu“ pre našich zamestnancov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú. Obsahuje skutočne všetko, čo majú a musia vedieť, aby svoju prácu profesionálne zvládli. Zároveň nám metodicky pomáha ich prácu koordinovať. Naši kolegovia na odštepných závodoch v nej môžu nájsť okrem iného napríklad podrobnú analýzu obhospodarovania lesných pozemkov zo zákona, vzory dohôd, protokolov a zmlúv. Takto je zabezpečený jednotný postup riešenia problematiky na všetkých OZ v rámci podniku. V súčasnosti pracujeme s kolegami na odbore Ing. Jánom Bobrom, Ing. Róbertom Dobišom a Ing. Ivanou Hochelovou na jej novelizácii tak, aby obsahovala najmä zmeny v legislatíve, ktoré sa uskutočnili od jej vydania. Zapracujeme do jej znenia aj pripomienky a podnety od kolegov z OZ opierajúce sa o skúsenosti z praxe.

Ktorá časť smernice je z hľadiska realizácie v praxi najproblematickejšia, na ktorú by ste chceli osobitne upozorniť?

- Určite je to problematika nájomného vzťahu zo zákona, popísaná v prílohe číslo 10 tejto smernice. Obhospodarovanie lesných pozemkov zo zákona je vlastne dôsledok stavu z obdobia pred prijatím reštitučných zákonov, kedy takmer celá výmera lesných pozemkov u nás bola bez ohľadu na vlastníctvo v užívaní štátnych organizácií lesného hospodárstva. Náš podnik poskytuje túto službu na základe zákonných ustanovení skupine vlastníkov a to fyzickým osobám. Jej žiadateľom je pritom štát. Vo všeobecnosti však môžem povedať, že celý reprivatizačný proces veľmi komplikujú problémy, vyplývajúce z legislatívnych, technických a ekonomických bariér.

Môžem iba potvrdiť zo stretnutí s kolegami na odštepných závodoch, že vnímajú túto agendu ako veľmi náročnú, nevďačnú a o to bolestnejšiu, že im reprivatizácia rokmi postupne odkrajuje z plochy lesných pozemkov, na ktorých môžu hospodáriť...

- Kvôli komplikáciám, zdĺhavosti a nedoriešeným problémom v reprivatizačnom procese sú dokonca štátni lesníci niektorými reálnymi či domnelými vlastníkmi lesných pozemkov upodozrievaní, že im nechcú vrátiť to, čo im patrí, že zámerne brzdia reprivatizáciu! Nie je príjemné a niekedy ani možné vysvetliť nespokojným občanom, že doposiaľ nie je napríklad ujasnená interpretácia ustanovení zákona č. 229/ 1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, pretože mu chýba dôvodová správa. Nie je k dispozícii ani autorizovaný výklad tohto zákona, čo vedie k jeho rôznej aplikácii v praxi napríklad zo strany orgánov štátnej správy a rozdielnych výsledkov pri súdnych sporoch. Potom je tu technická bariéra ako dôsledok situácie na súdoch, notárstvach a najmä na správach katastra. Tieto bývalé strediská geodézie nestačili vybavovať vlastníkov potrebnými dokladmi, pričom pre takmer 300 katastrálnych území neexistujú pozemkové knihy, zničené počas vojny, alebo živelnými pohromami. V ďalších katastrálnych územiach sú podklady použiteľné iba obmedzene v podobe krokárskych máp a podobne. Nevyhovujúci stav je v evidencii lesných pozemkov, lebo LHP v prevažnej miere nerešpektuje vlastnícke vzťahy, iba prírodné podmienky. Preto sú častokrát vlastnícke hranice pozemkov neidentifikovateľné v teréne. Osobitnou kapitolou sú dedičské konania k lesnej pôde. Ak lesné pozemky neboli špecifikované v dedičskom rozhodnutí, vlastník nevie svoje vlastníctvo preukázať výpisom z listu vlastníctva. To je prekážkou nielen pre reprivatizačný proces, ale spomaľuje to práce na pozemkových úpravách, registroch obnovenej evidencie pozemkov, známych pod skratkou ROEP. Tieto potom nepostupujú podľa centrálne schválených harmonogramov a ich vyhotovenie a schvaľovanie trvá neúmerne dlho.

LESY SR odovzdali doteraz viac ako 800 tisíc ha

Zľava Ing. Hochelová,

Ing. Bobro a Ing. Dobiš

Spomínali ste aj ekonomické bariéry. Znamená to, že - ako pomaly na všetko v tejto krajine - aj na urýchlenie a zjednodušenie reprivatizačného procesu chýbajú peniaze?

- Problém je predovšetkým v tom, že doteraz neboli pridelené finančné zdroje na reštitučné náhrady, na nájomné za nájom zo zákona a pre prípadnú kúpu ponúkaných lesných pozemkov a lesných porastov na nich stojacich pre štát. Usporiadanie vzťahov s vlastníkmi financujeme zo zdrojov podniku, ktoré sú samozrejme obmedzené. Vlastníci nám zakážu hospodáriť na majetku podľa LHP, ale na druhej strane chcú, aby sme im odovzdali v teréne zameraný a označený majetok, platili dane, zaplatili za „drevo vyrúbané pomaly od prevzatia pozemkov štátom“. Ak sa máme správať ako podnikateľský subjekt, z akých zdrojov máme potom tieto ich požiadavky financovať? Lesníci teda musia nie z vlastnej viny čeliť veľkej nespokojnosti občanov. Akoby si oni predstavovali riešenie tohto problému? - Niektorí vlastníci si to predstavujú tak, že im ich užívateľské práva budú obnovené aktom „ako ste nám vzali, tak nám aj vráťte“, to znamená dnes podobne ako v minulosti na základe rozhodnutí bývalých okresných národných výborov. Na jednej strane sa vlastníci lesných pozemkov síce oprávnene domáhajú úžitku zo svojho vlastníctva, ale na druhej strane sa nechcú prispôsobiť platným právnym normám, ktoré sú nevyhnutné pre zákonné odovzdávanie užívacích práv. Stáva sa, že urbárnici bez vydania majetku začali samostatne spracovávať kalamitu, drevnú hmotu dodávať dohodnutým odberateľom a vydávať lístky na palivové drevo členom urbariátu. Takýchto a podobných prípadov je na Slovensku veľa.

Môžete dokumentovať ako prebieha reprivatizácia v podaní š.p. LESY SR na niekoľkých zásadných číslach?

- Iste. Od začiatku reprivatizačného procesu bolo celkovo odovzdaných 804 744 hektárov lesných pozemkov. Ostáva nám usporiadať obhospodarovanie ešte 248 187 hektárov, z toho viac ako 205 000 súkromným lesomajiteľom, viac ako 25 000 hektárov pozemkovým spoločenstvám, zvyšok cirkvám a náboženským spoločenstvám, mestám, obciam a iným vlastníkom. V súčasnosti riešime najmä žiadosti cirkví a náboženských spoločenstiev v zmysle reštitučného zákona NR SR č. 161/2005 Z. z. Na záver dodám len toľko, že za prvých šesť mesiacov tohto roka bolo odovzdaných pôvodným majiteľom 3 215 hektárov lesov.