Prof. Július Novotný

v zajatí otázok

Novodobé odumieranie smrečín (NOS) - hynutie smrečín na Kysuciach a Orave

Július NOVOTNÝ

Kysuce a Orava patria medzi regióny s vysokou lesnatosťou a majoritným zastúpením smreka. Je to kraj s bohatou lesníckou tradíciou, kde les patril a stále patrí medzi dôležité súčasti života tamojších obyvateľov a je rozhodujúcim faktorom pre dynamizáciu rozvoja vidieka v uvedených regiónoch. V poslednom období však tieto regióny postihlo intenzívne a plošne rozsiahle odumieranie smrekových porastov, nevynímajúc cenné a chránené územia (CHKO Kysuce). Tento fenomén nie je problémom len Slovenska, ale je známy i z pohraničných oblastí Česka a Poľska, ale aj z niektorých regiónov Nemecka. V súčasnosti je hynutie smrečín najintenzívnejšie v oblasti Kysúc najmä v okresoch Čadca a Kysucké Nové Mesto. Prvé príznaky zvyšovania náhodných ťažieb siahajú do 90-tych rokov minulého storočia. Percento ihličnatých náhodných ťažieb sa pohybovalo v rokoch 1993 - 2003 v hodnotách 52-75%, no v posledných troch rokoch dosiahlo úroveň 77-96%. Od roku 2003 prudko stúpa množstvo náhodných ťažieb, v roku 2004 tento trend pokračoval až na 1,8-násobok roku 2003 a v roku 2005 dosiahla ihličnatá náhodná ťažieb ročný objem 397tisíc m3, čo je zatiaľ nové historické maximum. V podstate to znamená, že v danom území sa už lesnícky nedá hospodáriť, lebo sa celý objem plánovanej výchovnej a obnovnej ťažby vyťaží v rámci likvidácie následkov rozsiahleho hynutia.

Príčiny hynutia

Príčinou hynutia je kritický zdravotný stav smrečín, vyvolaný komplexom vzájomne sa podporujúcich škodlivých činiteľov. Smrečiny sú poškodzované komplexom abiotických (vietor, sneh, námraza, teplotné a vlahové extrémy), biotických (najmä huby a podkôrny hmyz) a fyziologických (tepelný stres, vlahový deficit, výživa stromu) škodlivých činiteľov a vplyvov. Nemalý vplyv na hynutí majú i antropogénne vplyvy (z minulých desaťročí i súčasnosti) a to najmä vplyv imisií a následné poškodenia fyziologickej funkčnosti asimilačných orgánov a koreňov. Veľký význam sa v súčasnosti pripisuje zlému chemizmu pôdy, vplyvu prízemného ozónu a zlúčenín dusíka. Dôležitú funkciu tu má i otázka pôvodnosti, stanovištnej a genetickej vhodnosti smrečín. Zmena vlastníckych vzťahov lesov v 90-tych rokoch a následná kvalita obhospodarovania v prvých rokoch taktiež nepomohla zdravotnému stavu lesov na Kysuciach. To, ktorý činiteľ pri hynutí hrá rozhodujúcu úlohu nie je možné zatiaľ jednoznačne stanoviť. V teréne sa nachádzajú hynúce stromy s prítomnosťou jedného činiteľa, alebo jedince s prítomnosťou viacerých škodlivých činiteľov. Svetlo do danej problematiky by mali vniesť experti NLC najmä z oblasti lesníckeho výskum, lebo od druhej polovice roku 2005 prebieha na Kysuciach projekt financovaný Ministerstvom pôdohospodárstva SR zameraný na objasnenie príčin hynutia smrečín, ktorý nám prinesie v blízkej budúcnosti podrobnejšie informácie o tomto jave.

Popis súčasnej situácie, vplyv klimatických faktorov

 Postihnutá oblasť sa nachádza prevažne v 4.-bukovom a 5.-jedľovo bukovom lesnom vegetačnom stupni. Na týchto plochách bol v minulosti vysádzaný smrek, ktorý v podmienkach Kysúc a Oravy vykazoval veľmi dobré kvantitatívne a kvalitatívne hodnoty. Táto vlastnosť smrečín sa začala v posledných 10 rokoch významne meniť. Nie je vylúčené, že na tento fakt ma významný vplyv v súčasnosti stále častejšie skloňovaná klimatická zmena. Klimatická zmena má dopad na odolnostný potenciál spoločenstiev lesných drevín, najmä otepľovaním, výraznými teplotnými extrémami a vlahovým deficitom. Za pozornosť stojí vývoj náhodných ťažieb v porovnaní s priemernými teplotami a s úhrnom zrážok vo vegetačnom období. Môžeme tu vidieť, že percento náhodných ťažieb výrazne vzrástlo počas teplých a suchých rokov (1994, 1999, 2003). Najmä vegetačná doba v roku 2003 bola teplá a extrémne chudobná na zrážky, čo mohlo odštartovať hromadné oslabenie a hynutie smrekov, ktoré sa po premnožení biotických škodlivých činiteľov nedokázalo zastaviť ani po príchode chladnejších a vlhkejších rokov.

Hubové patogénny a podkôrny hmyz

Podpňovka smreková (Armillaria ostoyae) sa podieľa na odumieraní smrekov v najväčšej miere. Napáda v prvom rade koreňový systém stromu a bazálnu časť kmeňa, kde nachádzame najčastejšie syrócium (biele vejárovité povlaky pod kôrou) a v pokročilom štádiu i rhizomorfy (tmavé koreňovité útvary). Strom sa po napadnutí koreňov prakticky nedokáže brániť a v krátkom čase hynie. Jednou z možných príčin napadnutia koreňov je ich poranenie, potrhanie a následný stres spôsobený vysychaním pôdy. Z analyzovaných stromov náhodnej ťažby sa podpňovka vyskytla v 68 %. Jej aktivita je viazaná aj na chemizmus pôdy silne zmenený vplyvom imisného spádu. Veľkú úlohu na odumieraní má práve podkôrny hmyz, ktorý sa často namnoží na stromoch obsadených podpňovkou a následne je schopný naletieť i na zdravé stromy. Preferuje potom otvorené porastové steny a hrebeňové partie porastov. K druhom vyskytujúcim sa v tejto oblasti patrí najviac rozšírený lykožrút smrekový (Ips typographus), lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus), lykožrút smrečinový (Ips amitinus) a v posledných rokoch aj invázny druh lykožrút severský (Ips duplicatus), ktorý nie je na Slovensku pôvodný. Patria medzi tzv. agresívne druhy podkôrnikov, ktoré dokážu pri premnožení napadnúť a zničiť rozsiahle plochy porastov. To, ktorý biotický škodca je primárny alebo sekundárny a ktorý je v odumieraní smrečín rozhodujúci, je stále predmetom skúmania a diskusii. V celej oblasti došlo k silnému fyziologickému oslabeniu smrečín pôsobením abiotických, antropogénnych a následne biotických činiteľov, s dominantným pôsobením podpňovky smrekovej a agresívnych druhov podkôrneho hmyzu. Z uvedeného však možno konštatovať, že z biotických činiteľov má rozhodujúci vplyv na novodobé odumieranie smreka práve podpňovka, ktorá odštartovala hromadné hynutie smreka. Podkôrny hmyz sa následne (sekundárne) premnožil na stromoch oslabených podpňovkou a naletel i na stromy zdravé a tak sa stal na mnohých miestach primárnym škodlivým činiteľom. Jeho význam je veľký a nemožno ho podceňovať vzhľadom na jeho veľmi vysokú početnosť a druhovú rozmanitosť v lesoch Kysúc, ako aj schopnosť v krátkom čase extrémne zvýšiť svoju populačnú hustotu.

Možnosti zmiernenia procesu hynutia smrečín

Novodobé odumieranie smrečín postupuje frontálne a presúva sa smerom na juh a východ z oblasti centrálnych Kysúc. V poslednom období je pozorovateľné už i v západnej časti Oravských Beskýd, v Kysuckej vrchovine a v Javorníkoch. Preto sa v súčasnosti intenzívne uplatňujú opatrenia, ktorých cieľom je spomaľovať proces hynutia smrečín a postupne nahradzovať monokultúrne smrečiny porastmi s prevahou listnatých drevín. V súčasnosti sa na Kysuciach a Orave uplatňujú pod gestorstvom NLC nasledovné opatrenia.

HLAVNÉ OPATRENIA:

Ich uplatňovanie sa riadi stupňom poškodenia porastov. Preto sa smrekové porasty v danom regióne delia do 3 skupín: 1. Intenzívne hynúce smrečiny (hromadné odumieranie) Postup: ťažba všetkých jedincov bez ohľadu na stupeň poškodenia a intenzívne opatrenia proti premnoženiu podkôrnikov. Následne, čo najrýchlejšia obnova porastov (znovuzalesnenie územia). 2. Smrečiny s prvými príznakmi hynutia (jednotlivé stromy resp. malé lokalizované skupinky s prvými príznakmi poškodenia) Postup: aplikácia revitalizačného hnojenia a lokálne vyzdravovanie porastov (ťažba poškodených jedincov), ochrana proti biotickým škodcom najmä proti podkôrnikom, pri vzniku „kotlíkov“ postupné obnovovanie lesa (prirodzená obnova a umelé zalesňovanie) 3. Relatívne zdravé smrečiny (bez rozoznateľných príznakov hynutia) Postup: bez ťažbového zásahu, monitorovanie hynutia, s intenzívnymi opatreniami proti premnoženiu podkôrnikov

OPATRENIA:

Uplatňovanie asanačných ťažieb – sústredené ťažbové aktivity, systematické odstraňovanie blokov lesa, ktorý začal intenzívne hynúť resp. sa v ňom rozmnožil podkôrny hmyz. Zmena chemizmu pôdy a zvyšovanie vitality drevín – systematické aplikovanie ekologicky vhodných organicko–minerálnych hnojív a revitalizačných látok, ktoré obsahujú komponenty špeciálne pripravených pre konkrétne podmienky (na základe analýz pôdy a analýz asimilačných orgánov). Zmena drevinového zloženia – zmena drevinového zloženia na lesné porasty s prevahou listnatých drevín, výsadbou pôvodných a geneticky vhodných drevín, u smreka využívať prirodzenú obnovu a hospodáriť prírode blízke hospodárenie. Ochrana proti biotickým škodcom – za účelom predchádzania veľkým podkôrnikovým kalamitám je potrebné dôsledne vyhľadávať a účinne asanovať aktívne chrobačiare (stromy, na ktoré naletel podkôrny hmyz) s použitím všetkých dostupných metód. Súbežne redukovať počet podkôrnikov pomocou masového odchytu do feromónových lapačov a využívaním ležiacej smrekovej hmoty ako lapákov (lapáky treba včas odkôrniť resp. chemicky asanovať). Účinná obrana proti podpňovke zatiaľ neexistuje. Jediná možnosť na znižovanie agresivity podpňovky je zmena chemizmu pôdy. Ekonomické dôsledky kalamity: Riešenie problému NOVODOBÉHO HYNUTIA SMREČÍN je ekonomicky veľmi náročné a to z dvoch dôvodov: 1. Vykonávané revitalizačné a obranné opatrenia sú finančne mimoriadne náročné a ak by sa mali systematicky uplatňovať v štátnych a neštátnych lesoch (čo je podmienka úspechu) ročne by na ich realizáciu bolo potrebné alokovať v Programoch revitalizácie lesov minimálne 300-400 mil. Sk. V súčasnosti sa do týchto opatrení investuje cca 10 % z potrebnej sumy. 2. Náklady na ťažbu a asanáciu vyťaženého dreva sú vysoké (roztrúsená ťažba a odkôrňovanie resp. chemická asanácia), na druhej strane speňaženie dreva je nízke, lebo sa ťažia suché resp. škodlivými činiteľmi poškodené stromy, čo neumožňuje vyrábať sortimenty s vyššou cenou (napr. miesto piliarskej guľatiny sa drevo dá predať iba ako vláknina a pod.) Nutnosť robiť intenzívne opatrenia, nákladnosť týchto opatrení a finančný prepad pri speňažení dreva priamo avizujú nevyhnutnosť finančnej ingerencie štátu prostredníctvom programov a projektov zameraných na zastavenie hynutia smrečín a revitalizáciu lesných porastov poškodených týmto fenoménom. 

Prof. Ing. Július Novotný, CSc. je generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra