O vyčistenom lese

Alfonz LIŠKA

Mám toľko krásnych myšlienok, ako vlasov na strapatej hlave. Len ich učesať, aby sa to dalo prečítať. Veľa ľudí klame, keď povie, že majú prírodu radi a preto chodia do prírody opekať! Keď ich ochranca prírody či lesník prichytí pri tomto vandalizme - previnilec obyčajne povie – však pálime len suché drevo. Sú leniví premýšľať. Videli ste drevorubačov, aby vozili do lesa rašelinu, humus, či hnoj? Nie? Podobne strašne hlúpe slová počúvame i od tých, čo kradnú z lesa suché drevo. Každý lesník vie, ako veľmi dlho vzniká v lese humus z opadaného lístia, ihličia i z prehnitých stromov. To je kolobeh života v lese. Aby sa kolobeh zahnívania urýchlil, používame štiepkovače. Tie používame i pri výrobe štiepky na vykurovanie. A sme pri koreni filozofovania o význame lesa. Ovláda to každý lesník. Sú lesy hospodárske – kde sa stromy pestujú i ťažia. No sú i lesy významovo najdôležitejšie – tie vo vyšších polohách neprístupnejších vrchov a dolín. Lesy, ktoré stabilizujú vodný režim. Ochrana pre eróziou a výroba kyslíka – to sú témy vyučovania u žiakov na základnej škole. Keby som urobil anketu, ako ľudia z miest chápu kolobeh vody v prírode, asi by každý lesník zosmutnel... Spočítajme, koľko prameňov v krásnych dolinách bolo znásilnených – natlačených do potrubia. Všímame si ako sa zmenila klíma v takto postihnutých dolinách? Každý prameň žblnkotal radostné nôty života. Tisíce studní zakapali, žumpy dorazili kolobeh vody v mnohých regió- noch. Stačí, až má čistička poruchu a hovorí sa o katastrofe. Deti toto všetko učíme a dospelí zabúdajú. Koľko peňazí vláda investuje na výstavbu telocviční i štadiónov. Športom k trvalej invalidite... Keby aspoň časť peňazí presunuli na lesnú pedagogiku!!! Ekologická negramotnosť nášho národa ma desí. Ľudia sú akoby nahluchlí. Rozum majú zasýtený hlúposťami zo života „celebrít“. A celebrity sa na nás pohŕdavo vyškierajú. O nich sa bavia žiaci – aby boli in... A lesník je ponižovaný, lebo bráni výstavbe motocyklového či iného závodiska v lese, či na horskej lúke. Veľmi často sa vraciam do detstva aspoň v krásnych spomienkach. Ako perly sa mi jagajú malé lesné škôlky po dolinách. Koľké zanikli. Tieto chrámy v lese mi veľmi chýbajú. Pestovanie stromčekov je náročné, dlhoročné i úžasné. Koľké návody na pestovanie bonsajov sa zahniezdilo v našich ľuďoch. Mnohí v činžiakoch aspoň takto pocítia túžbu oživiť byt. Nám, čo sa pýšime mozoľmi zo sadenia stromčekov, zostáva dúfať, že aj pri návšteve nášho lesa budú rozcítení a neublížia lesu ďalej od domova.

Alfonz Liška, Opatová nad Váhom