Dnes z OZ Bardejov

Peripetie s podnikaním na slovenský spôsob

Jozef MARKO

Milé prekvapenie hneď na úvod. Pred budovou ústredia OZ Bardejov stojí drevený informačný panel so základnými faktami o histórii hospodárenia v lesoch tohto regiónu, s charakteristikou závodu, s informáciami o flóre a faune, ale aj o ubytovacích možnostiach v štyroch chatách v správe OZ. Vstupujem dnu a opäť som milo prekvapený kultúrnosťou vkusne zariadených a v čistote udržiavaných priestorov s nápaditými menovkami pri každých dverách a obrazmi a fotografiami na stenách. Som si istý, že práve takto by mal vyzerať každý závod štátneho podniku LESY SR

Cesta k ziskovosti vedie cez znižovanie nákladov

Informačný panel pred

budovou OZ Bardejov

V kancelárii riaditeľa Ing. Štefana Beňu mám možnosť hovoriť o fungovaní závodu aj s vedúcou ekonomiky Ing. Magdalénou Hurajovou a vedúcim obchodu a logistiky Ing. Danielom Rimarčíkom. A že je o čom hovoriť, o tom ma presviedča hneď na úvod Ing. Beňa: „Náš závod má v dôsledku procesu reprivatizácie významne obmedzené ťažbové možnosti. Dnes hospodárime už na menšej polovici pôvodnej výmery závodu. Vo vlastníctve štátu je v súčasnosti necelých 20 000 ha, čo nie je ani 60 % obhospodarovanej plochy. To je rozhodujúci faktor pre stanovenie výšky ročnej ťažby, v ktorej sa nemôžeme dostať ani na 100 000 m3 (v tomto roku 90 000 m3), čo je hranica, za ktorou sa dá reálne predpokladať tvorba zisku. Najmä, ak je to ako v našom prípade, keď 95 % všetkých tržieb pochádza z predaja dreva. Ešte začiatkom roka sme si v rámci koncepčných zámerov závodu stanovili dvadsať úloh z každej oblasti činnosti, ktoré nám mali zabezpečiť ďalší progres v rozvoji závodu a pokúsiť sa o vyrovnané, resp. mierne ziskové hospodárenie počas celého roka. Zatiaľ sa nám darí. Od začiatku roka do konca mesiaca augusta sme boli každý mesiac v zisku.“ Bardejovčania najlepšie ve- dia, koľko úsilia a nervov ich stojí dosahovanie zisku nachádzaním rezerv v hospodárení a úspor v nákladoch. Ing. Hurajová hovorí, že sa podrobne venujú rozboru nákladovosti každý mesiac a osobitne posudzujú položku za položkou. Vypláca sa im to. „Otvorili sme napríklad problematiku odovzdávania lesných ciest, ktoré prechádzajú pozemkami neštátnych subjektov. Vypočítali sme, že viac ako 50 percent z nich s ročnými odpismi 3 milióny korún nepotrebujeme vôbec, alebo len v minimálnom rozsahu. Túto čiastku považujeme v našich podmienkach za významnú úsporu nákladov. Cesty odovzdávame majoritnému vlastníkovi pozemkov, ktorý má viac ako 80-percentný podiel. Je na ňom, aby na prevádzkovanie konkrétnej cesty našiel s ostatnými vlastníkmi riešenie, napr. vytvorením združenia vlastníkov pozemkov. Naše prevádzkové potreby máme pritom zmluvne ošetrené. Je pravdou, že touto transakciou je znižovaná hodnota kmeňového majetku štátu, ale čo z takého majetku, ktorý nám neslúži a naopak zaťažuje nákladmi a aj požiadavkami na údržbu. V tomto roku sme už odovzdali 19 tvrdých lesných ciest v celkovej dĺžke 42 kilometrov. Na odpisoch sme zatiaľ získali viac ako 300 tisíc Sk. Celkovo máme pripravených na takéto riešenie 51 lesných ciest,“ dopĺňa kolegyňu z vedenia Ing. Beňa.

Významné úspory aj vďaka logistike

Ďalšou dôležitou príležitosťou, ako môžu štátni lesníci usporiť na nákladoch, vidia Bardejovčania v ekonomicky efektívnom nastavení logistiky celého ťažbovo-výrobného a obchodného procesu. Aj tu majú pozitívne výsledky, o ktorých hovorí Ing. Rimarčík: „Máme problém s nepriaznivou štruktúrou dreva. Až 60 percent vyťaženej hmoty predstavuje jadrový buk, úplne nám chýba dub, po ktorom je veľký dopyt. Doteraz sme všetku drevnú hmotu manipulovali na jedinom expedičnom sklade a vyrobené sortimenty expedovali po železnici, alebo kamiónovou dopravou. V snahe získať aj v tomto procese nejaké úspory, rozhodli sme sa vlákninovú hmotu z vybraných predrubných porastov prevažne do 50 rokov, manipulovať na odvozných miestach a kamiónmi ju dodávať priamo do celulózok. V projekte sme pôvodne uvažovali s objemom 15 000 kubíkov, ale pre rôzne prevádzkové príčiny predpokladáme, že to bude reálne 13 000 kubíkov. Pri našich dlhých odvozných vzdialenostiach - priemerná je až 34 kilometrov - najmä z okrajových častí závodu, sme získali na odvoze a manipulácii dreva doteraz úsporu 268 korún na meter kubický. Takto sme spokojní my i odberatelia, ktorí si hradia náklady na druhotný odvoz sami.“ V tejto súvislosti Ing. Beňa nezabúda spomenúť, že pri tomto projekte vychádzali bardejovskí lesníci aj z úspešných overovacích skúšok harvestorovej technológie na pásovom podvozku v listnatých porastoch. „Žiaľ, známa slovenská firma, s ktorou sme boli v zmluvnom vzťahu, jedného krásneho dňa zbalila techniku a bez akéhokoľvek vysvetlenia a ďalšieho rokovania odišla za vidinou lepšieho zárobku na spracovanie kalamity v susednej Českej republike. Aj také je podnikanie na slovenský spôsob.“ A to nie je ojedinelý prípad, kedy sa slovenskí tiežpodnikatelia zachovali nekorektne, nechávajúc za sebou nedokončenú prácu. Kurióznym je prípad jedného z nich, ktorý ani nevyfakturoval 13 000 korún za vykonané práce a odkázal lesníkom, že tieto peniaze ani nechce, pretože už dávno má zabezpečený lepší zárobok v Nemecku... Vôbec, problematika dodávateľov prác a služieb v lesníckych činnostiach si zaslúži podľa Bardejovčanov osobitnú pozornosť. Opäť hovorí Ing. Beňa: „V tejto oblasti začíname pociťovať veľké problémy. Pokojne sa môže stať, že v dohľadnej dobe tento trh padne na kolená. S koňmi nemá kto robiť. Technika, ktorú sme našim bývalým zamestnancom prenajali alebo odpredali, dožíva. Malé firmy, ako sme sa o nich ešte nie tak dávno „učili“ na poradách riaditeľov na báze dobrovoľnosti nevznikli, alebo aj keď boli založené, tak v krátkom čase zanikli. Nie každý podnikateľ sa vie podnikateľsky správať a medzi ľuďmi ešte stále pretrváva vedomie, že oni na niekoho robia. Do inovácie novej techniky nikto neinvestuje, ľudia sa trápia s tými starými „šrotmi“ a sú radi, že vyživia rodinu. Môže to takto fungovať? Som presvedčený, že dlhodobo určite nie. Zrejme sa budeme musieť poobzerať po nových, mladých, vzdelaných ľuďoch, dať im do rúk modernú výkonnú techniku a garantovať pracovné a sociálne istoty. Nechcem byť pesimistom, ale ten čas sa veľmi rýchlo blíži.“

Otvorené pomenovanie vážnych problémov

Ing. Štefan Beňa

Riaditeľ OZ Bardejov je otvorený aj pri pomenovávaní ďalších vážnych problémov, ktoré trápia miestnych lesníkov. Z jeho slov vyplýva, že už nestačí sa nad nimi iba zamýšľať a sľubovať riešenia. Kompetentní by ich mali konečne začať aj reálne riešiť. „Pre nás je nepochopiteľný proces odpredaja nepotrebného majetku. Po celej línii závod – podnik – ministerstvo sa neskutočne dlho úraduje a nevyužívaný majetok medzitým chátra, znehodnocuje sa, klesá na cene. Ale horšie je to, že je to naša vizitka a že sme sa zaradili k firmám, ktoré sú pre nečinnosť v starostlivosti o majetok predmetom kritiky spoločnosti. Pritom stačí len málo. Vypísať verejnú obchodnú súťaž, ktorú si pod svoju ochranu zobral podnik. To, čo sme pred 3 – 4 rokmi mohli reálne odpredať za 1,5 milióna, dnes za to dostaneme možno jednu tretinu. Najskôr by sme si asi mali dať odpoveď na základnú otázku, či sa vôbec chceme zbaviť nepotrebného majetku. My sme si na tento rok stanovili veľmi ambicióznu úlohu – odpredať 61 objektov rôzneho charakteru, vrátane obytných budov a strojov. Preto nás zdĺhavosť v tomto procese tak irituje. Koniec koncov, nie je to zanedbateľná časť tvorby zdrojov na rozvoj podniku. Možno som kritický o to viac, že som naučený žiť rýchlo a zdĺhavé riešenia čohokoľvek ma vnútorne veľmi vyrušujú. Nemalé prevádzkové problémy nám spôsobujú takisto obce v odvoze dreva po miestnych komunikáciách. Najmä v prípadoch, keď iná možnosť pre nás neexistuje. Obec si zo štátnych alebo európskych zdrojov opraví cestu, osadí dopravnú značku a od nás chce za každý kubík odvezeného dreva 50 korún. Pritom obci platíme nemalé dane z lesných pozemkov. Nechcem politizovať, ale tieto problémy sme už riešili doslova na vládnej, či poslaneckej úrovni, ale doteraz sme sa nedočkali jednoznačného výkladu práv miestnej samosprávy. Plošné uvoľňovanie prostriedkov z mimoriadneho fondu podniku problém nevyrieši, vyvolá precedens do budúcnosti a zrejme to nie je ani aktuálne. Ostáva len veriť, že sa to raz usporiada zákonnou normou.“

Východniarske prvenstvo v odchyte kvalitnej jelenej zveri

Je krásny septembrový deň a prvé lístie na bučinách Čergovského pohoria sa začína sfarbovať do hneda a do červena. Darmo, jeseň je blízko. V lesoch na teritóriu Lesnej správy Malcov, v doline Večný jarok, v sedle Priehyba, v okolí obcí Lenártov, Lukov a Livov, na všetkých tých miestach bude určite krásna. Pozeráme si s riaditeľom odchytové zariadenia, určené pre jeleniu zver. Bardejovčania sa majú čím pýšiť. Karpatský jeleň zo spomenutej oblasti výrazne „okysličil“ krv jeleňov a jeleníc v lesných komplexoch Považského Inovca a v súčasnosti pomáha v ambicióznom projekte prebudovania zverníka v Betliari, kde už dodali desať kusov jelenej zveri. Dozvedám sa, že práve bardejovskí lesníci začali ako prví na východnom Slovensku pomáhať postupne skvalitňovať jeleniu zver v iných častiach Slovenska. V teréne mám možnosť vidieť aj prácu lanoviek spred tridsiatich rokov a v súčasnosti. Maloplošné holoruby, umelo zalesňované aj smrekom, ktorý na flyš nepatrí, nahradil citlivý podrastový spôsob s uprednostňovaním prirodzenej obnovy buka, ktorý je naopak na týchto stanovištiach ako doma. Ing. Beňa spomína na chyby z minulosti, keď sa obnovovali tzv. „prestarnuté“ porasty, ale v tóne jeho hlasu prevažuje hrdosť na to, čo dokážu lesníci a chlapi od lanoviek v náročných terénoch dnes. Pohľad na majestátne kulisy zdravých materských porastov a životaschopné mladiny vzbudzuje vo mne nádej, že tak ako bardejovskí lesníci čoraz viac ľudí pracujúcich v lese a pre les pochopí, že práve týmto smerom vedie správna cesta k tomu, čo moderne nazývame trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch.

Odchytové zariadenia jelenej zveri

v doline Večný jarok