Postačí sa prejsť lesmi...

Igor VISZLAI

Sú dni a chvíle, kedy sa strašne rád začítam do viet napísaných našim kolegom Ing.Jánom Mičovským, CSc. Krásnymi slovami totiž dokáže vyjadriť to, čo ja často zhrniem niekedy až príliš technokraticky do pár viet a tá poetičnosť má mnoho krát svoje opodstatnenie. Aj v prvé septembrové dni som opäť siahol po príspevku napísanom pri príležitosti výročia narodenia Ľudovíta Greinera, v ktorom vyjadril tak typicky svojským spôsobom poďakovanie generácii lesníkov – našich predchodcov. Snáď nespravím nič zlé, keď ich odcitujem: „...Po dlhej ceste, ktorá spája Greinerovho tvorivého lesníckeho ducha s dneškom prešli aj mnohí z vás. Bola to cesta na ktorej ste lesy zariaďovali, zakladali, vychovávali, obnovovali. Na tejto ceste ste lesnými cestami i necestami nachodili tisícky kilometrov, na vašich čižmách sa striedal prach a blato, po chrbte vám stiekli hektolitre dažďa. Nie vždy sa vám za to dostalo vďaky. Nevadí. Nikdy ste to predsa nerobili pre slávu. O to viac vám patrí ten krásny pocit. Pocit človeka, ktorý vidí rásť svoj les. Les, ktorý trvá. Les, ktorý slúži. Les, ktorý je naším osudom i cestou. A preto ani k vaším životom netreba pridávať oslavné chorály. Postačí sa prejsť lesmi o ktoré ste sa počas služby starali...“ Ruku na srdce, kto z nás to dokáže napísať krajšie? A prečo vôbec tieto úvahy o uznaní práce lesníkov? Aj keď svoju prácu nerobia „pre slávu“, naskytla sa príležitosť, že za svoj celoživotný osobný vklad do lesov Muránskej planiny sme mohli aspoň trocha tej slávy dopriať nášmu jubilantovi, kolegovi, vedúcemu Lesnej správy Muráň – Františkovi Frandelovi. Tohto roku sa dožíva krásneho životného jubilea – šesťdesiatich rokov, preto ho vedenie Odštepného závodu Revúca navrhlo na rezortné vyznamenanie, ktoré sa udeľuje vo Svätom Antone v rámci Dní svätého Huberta. To, že tento návrh prešiel náročným sitom na generálnom riaditeľstve i na samotnom Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej republiky svedčí o tom, že návrh bol opodstatnený. Preto si mohol František Frandel z rúk predstaviteľov rezortu prebrať Medailu MP SR III. stupňa za úspechy v rezorte pôdohospodárstva. Na tomto mieste však slová uznania určite patria aj jeho manželke Lidke, bez ktorej by to nešlo. Jej tolerantnosť, trpezlivosť, pochopenie a podpora si zaslúži prinajmenšom takú istú medailu. Veď aj do Sv. Antona išla priamo z 24-hodinovej neľahkej služby v nemocnici, kde pracuje ako detská sestra. Priznala chvíle dojatia a stály úsmev na tvári jej nezmizol ani v autobuse cestou domov, keď na ramene svojho muža od únavy zaspala. Preto v mene všetkých kolegov chcem na tomto mieste zagratulovať nášmu Ferovi a jeho manželke k oceneniu a popriať v práci a v rodinnom živote ešte mnoho úspešných dní.