Prečo mám rada les

Zuzana Belohorcová

Môj vzťah k prírode je mimoriadne pozitívny. Mám rada lesy, či už listnaté alebo ihličnaté. Ide z nich zvláštny pokoj a pokora. Príroda nás učí... a veľakrát mám pocit, že aj prosí, aby sme spomalili, zastavili sa a začali ju viac vnímať. Väčšina ľudí žije rýchlym tempom, tak, ako si to doba vyžaduje. To tempo je niekedy tak rýchle, že ignorujeme naše okolie. Okolie si časom zvykne a príjme našu hru na nenahraditeľnosť a dôležitosť. Príroda však túto hru neprijme nikdy. Katastrofy po celom svete nás nútia zamyslieť sa, prečo sa tak deje?! Ľudia žijúci v súlade s prírodou to vedia úplne presne. Toto je to, čo ma na prírode fascinuje. Ona sa riadi svojimi zákonitosťami, svojím stálym a nemenným poriadkom. Nedá si nikdy nič od nikoho diktovať.

Keď som bola malá, chodievala som s mojimi rodičmi a sestrami do prírody tak často, ako to bolo možné. Ocko vždy hovorieval, že si chodíme vyčistiť filtre. Ako malé dievča som mu vôbec nerozumela. Dnes viem, čo mal na mysli. Keď mi to pracovné povinnosti dovolia, ja si chodievam vyčistiť „filter“ do Horského parku v Bratislave a keď som v Prahe, tak väčšinou tam, kde by ste ma určite nehľadali. Pre mňa sú tieto „túlačky“ lesom veľmi dôležité. Vtedy cítim, že aj ja som súčasť prírody a prídem na iné myšlienky. Snažím sa úplne vypnúť, vnímam stromy, šuchot lístia, vôňu lesa, kamienky a trávu pod nohami.

Vážim si ľudí, ktorí sa starajú o to, aby aj ďalšej generácii zostalo niečo z toho zeleného zázraku, ktorý nám veľakrát ukazuje ako ďalej...