Šalamúnske riešenie

Ján MIČOVSKÝ

V doterajšom priebehu reprivatizačného procesu „išli na odbyt“ predovšetkým ziskové lesné majetky. Naopak lesy, ktoré ich majiteľom nemohli priniesť profit ostávali neraz práve z tohto dôvodu v našej správe. V poslednom čase sa však situácia začína meniť. Prejavuje sa zvýšený záujem o prinavrátenie lesov so slabými rentovými pomermi a často zanedbateľných výmer. Príčinou je drevo. V hre však už nie je len guľatina, ale akákoľvek drevná hmota súca – do pece... Ceny elektriny a plynu totiž dokázali pohnúť nielen s dopytom po palivovom dreve, ale aj po lese. Mali by sme sa tomu tešiť? Na prvý pohľad áno. Veď aj drevo nízkej kvality teraz reálne získava na cene, čím sa rieši nerovnováha na trhu, ktorý doposiaľ akosi nechcel pochopiť, že v lese nerastie len ihličnatá guľatina... Potešiť by nás mohla aj skutočnosť, že vďaka záujmu drobných lesomajiteľov odovzdáme aj lesy, ktoré nám „viseli“ v evidencii a boli finančne na obtiaž. Je to však správny pohľad? Ak sa na vec pozrieme aspoň trocha nadčasovo, tak veru nie! Veď navracanie drobných nevýnosových lesov len ťažko povedie k skvalitneniu ich obhospodarovania. Majiteľ pár árov takéhoto lesa sa bude skôr ako nad jeho (neatraktívnou) odbornou správou zamýšľať nad spôsobom získania paliva. Povedie to k neevidovanej ťažbe a k zhoršeniu stavu lesa. Našou snahou by preto mal byť opak - udržať si správu uvedených lesov a verejnosti dokázať, že tieto prednostne patria do rúk odborníkov. Tomu však musí napomôcť legislatíva, a to tak, aby nedošlo k poškodeniu ani práv drobných vlastníkov, ani hospodárenia nášho podniku. Šalamúnska požiadavka? Možno. No ak spolu s poslaneckým zborom opustíme šmykľavú parketu politického i ekonomického sebectva tak nielen riešiteľná, ale aj nevyhnutná.