„V Tatrách strhlo aj strechy a nikto neobviňuje architektov...“

Jozef MARKO

Je slnečné a teplé októbrové ráno. Vystupujem z ranného vlaku v Leviciach v miernych obavách z toho, že ako nepoľovník budem dostávať na poľovnícky najsilnejšom závode v rámci š.p. LESY SR po celý reportážny deň iba o informácie o stave zveri, množstve úlovkov a bodových hodnoteniach poľovníckych trofejí. Čas a levickí kolegovia ma vyvádzajú z omylu. V priebehu dňa diskutujeme o výsostne lesníckych témach a až na záver času stráveného v Leviciach a ich krásnom okolí, som na Žuhračke svedkom poľovníckej slávnosti, usporiadanej pre skupinu poplatkových poľovníkov z Nemecka.

Inšpirujúca Pro Silva

Ing. Lukáš Hraško

Ing. Roman Ďuriš

Reportážne stretnutia s kolegami, ktorých stretávam na ústrediach závodov, na lesných správach a priamo v teréne obľubujem preto, že mám možnosť hovoriť so zaujímavými ľuďmi, ktorí majú radi svoju prácu a snažia sa ju robiť čo najlepšie. OZ Levice nie je výnimkou. V kancelárii riaditeľa si ku mne prisadne starší pán, pôsobiaci na prvý pohľad unaveným dojmom. Ale keď sa pestovateľ OZ Ing. Lukáš Hraško rozhovorí o prírode blízkych spôsoboch obhospodarovania lesa a o objektoch hnutia Pro Silva, s ktorými začali pracovať Levičania už v roku 1997, oči mu zasvietia a zápalisto sa rozhovorí. Dnes majú levickí lesníci päť objektov hnutia Pro Silva a pre kolegov z okolitých závodov organizujú lesnícke dni, spojené s ich obhajobami, ukážkami a vysvetleniami jednotlivých postupov. Ing. Hraško bilancuje skúsenosti s prechodom od veľkoplošných clonných rubov na skupinovité clonné ruby pri obnove prevážne dubových porastov. „Prax dala za pravdu profesorovi Korpeľovi, ktorý odporúčal začať s obnovou v najmenej problémových častiach, kde nás stojí najmenej peňazí. Ak totiž zvolíme opačný postup a začíname s umelou obnovou v problémových častiach, strácame čas pre podporu prirodzeného zmladenia, ktoré nám ušetrí značnú časť nákladov,“ konštatuje môj spoločník a vo vzťahu k často verejne diskutovaným dôsledkom kalamít dodáva: „Na miestach, na ktorých sme porasty obnovovali a vychovávali prírode blízkych spôsobom, nebolo zvládnutie kalamity z roku 1999 také zložité, ako v iných porastoch. Niektorí ľudia si neuvedomujú, že domino efekt pováľa viac stromov ako samotný vietor a že lesníci dokážu týmto spôsobom pestovania lesa iba zmierniť následky veterných kalamít, ale nedokážu im zabrániť. Preto je ich obviňovanie zo strany niektorých ochranárov a rôznych „odborníkov“ neopodstatnené. Pritom v Tatrách strhla veterná smršť aj strechy z domov a nikto neobviňuje architektov alebo stavbárov, že to je ich vina,“ rozhorčuje sa Ing. Hraško. V duchu si želám, aby si tento názor skúseného lesníka prečítali naši kritici a zamysleli sa. Ale popravde, pomohlo by to, aby svoj názor zmenili...? Možno by mali ešte vedieť, že medzi štátnymi lesníkmi prevažuje filozofia, ktorú sformuloval pri našej rozlúčke Ing. Hraško do týchto hlboko pravdivých slov: „Nasledujúce generácie nás nebudú posudzovať podľa toho, koľko sme z lesa odrúbali, ale aké porasty sme po sebe zanechali!“

Príklady lepšieho zhodnocovania dreva

S vedúcim obchodu a logistiky Ing. Igorom Kopanicom sadáme do auta a našou prvou zastávkou je Expedičný sklad vo Veľkých Kozmálovciach, na ktorom sa drevo príliš neohreje. Na rozdiel od nedávnej minulosti sa naň dostávajú len surové kmene bez vlákniny, ktoré dokážu zmanipulovať iba dvaja robotníci – jeden na nakladači a druhý s pílou. Pritom predtým tu pracovalo sedem robotníkov. Vedúci ES František Slušný mi ukazuje agátovú, dubovú a čerešňovú hmotu, pripravenú na aukciu, ktorá sa tu uskutoční v polovici novembra. Pochvaľuje si, že po každej úspešnej aukcii cítia jej efekt na prémiách. „Stojí nám za to vhodnú hmotu včas vytriediť, naukladať a tesne pred aukciou, teda aj cez víkendy vymanipulovať tak, aby nám nepopraskala a bola pripravená čo najlepšie.“ Ing. Kopanica pridáva pohľad vedenia závodu na tento spôsob predaja dreva: „Aukčný predaj dreva sa nám javí ako veľmi výhodný z dvoch dôvodov. Je transparentný a dosahujeme vďaka nemu vyššie speňaženie dreva. Aj preto predávame takto čoraz väčšie objemy dreva.“

Levickí lesníci sa naučili lepšie zhodnocovať drevo aj inak. V sprievode vedúceho Lesnej správy Čifáre Slavomíra Szabóa a ťažbára LS Ing. Tomáša Steinemanna smerujeme do lokality Nevidzany, kde je priamo na odvoznom mieste na okraji lesného komplexu pristavený kamión, pripravený odviezť naloženú cerovú hmotu do ružomberskej fabriky. „Prevážne vlákninovú hmotu sem priváža z odvozných miest pri ťažených porastoch tatrovka z OZLT, ktorá denne takto dovezie desať fúr a 110 až 130 kubíkov. Ak by vozila drevo až na ES ako predtým, stihla by sotva polovicu. Kamión, ktorý je takisto vybavený hydraulickou rukou sa otočí dva, niekedy dokonca trikrát za deň. Odvozné prostriedky sú týmto spôsobom od seba nezávislé a nemajú prestoje,“ vysvetľuje Ing. Steinemann. A Ing. Kopanica opäť pridáva celopodnikový pohľad na vec: „Minulý rok sme takto odviezli 37 000 m3, v tomto roku to bude viac – 40 000 až 45 000 m3. Pri odvoze tak ušetríme 50 – 60 Sk na kubík, pri manipulácii na ES takmer 100 Sk na kubík. V celkovom súčte sú to už zaujímavé čísla a výrazný ekonomický efekt.“

Dôraz na prácu s verejnosťou a súkromnými vlastníkmi lesa

Mladí kolegovia z LS Čifáre nás sprevádzajú na ďalšie zaujímavé miesto. Na hranici Prírodnej rezervácie Patianska cerina pri bývalom poľovníckom kaštieli, ktorý dal postaviť gróf Schoeller a dnes slúži ako škola v prírode, stojí pri vstupe do lesa lesnícka uvítacia tabuľa. S. Szabó mi ukazuje, čo na nej môžu návštevníci vidieť: „Umiestnili sme na ňu stručný opis činnosti lesníkov, popis vzácnych druhov fauny a flóry v tejto lokalite, mapky a piktogramy znázorňujúce, čo návštevníci v lese môžu a nesmú. Takéto tabule umiestnime aj pri ďalších dvoch vstupoch do tohto lesného komplexu. Postupne k nim pribudujeme aj odpočinkové zariadenia a parkovacie miesta pre autá.“ Výborný nápad a príklad konštruktívneho prístupu v práci s verejnosťou, ktorý mi už ráno predstavil riaditeľ OZ Levice Ing. Dušan Krajniak: „Okrem toho, že organizujeme Levické poľovnícke dni s medzinárodnou účasťou, sprevádzkovali sme LNCH Počúvadlo a zorganizovali Deň detí, podporujeme aj prácu lesných pedagógov, upravujeme takto najfrekventovanejšie vstupy do lesa. Vedľa závory stojí uvítacia tabuľa s textom: „Vitajte v lese, ktorý aj pre Vás obhospodaruje Lesná správa.... Aby ste nevyrušovali a neboli vyrušovaní inými návštevníkmi lesa, zaparkujte svoje auto a ďalej pokračujte peši. „Celkove umiestnime dvanásť takýchto tabúľ.“

Levickí lesníci sú pod silným tlakom súkromných vlastníkov lesa, o ktorom sme už v Lesníku po stretnutí s vedúcim lesníckej výroby Ing. Ottom Uhrínom a ďalšími kolegami písali. Plánujú sa s ním vysporiadať aj tak, že sa snažia získať do nájmu čo najviac lesných pozemkov a porastov vo vlastníctve neštátnych subjektov. „Chceme zvýšiť podiel výroby paliva spracovaním zvyškov po ťažbe do hrúbky dvanásť centimetrov a samovýrobou, pretože pre drobných vlastníkov nie je rozhodujúca cenová ponuka za prenájom, ale zabezpečenie dostatku palivového dreva, pokiaľ možno bez ich námahy, pretože ide väčšinou o starších ľudí. Navyše cena metrovice je dnes už vyššia ako štvormetrovej vlákniny. Za tento rok dosiahne predaj nehrúbia a haluziny pre verejnosť objem vo výške 6 000 až 7 000 m3,“ dodáva Ing. Krajniak. Áno, aj to je práca s verejnosťou, ktorú levickí lesníci nepodceňujú. Naopak, ich aktivity v tomto smere môžu byť podnetné aj pre kolegov na ostatných OZ.

A na záver predsa o poľovníctve

OZ Levice a poľovníctvo. Spojenie, ktoré prináša ročne na externých tržbách okolo 15 miliónov korún. Levičania majú pre výkon poľovníckeho práva vytvorené v siedmich mimoriadne úživných revíroch a štyroch bažantniciach na 15 000 hektároch poľovnej plochy veľmi dobré podmienky, ktoré dokážu využiť. Ročne odpoľuje u nich približne 350 poľovných hostí, z toho 250 zo zahraničia. Najviac z Rakúska, Nemecka, Španielska, Spojených štátov a Veľkej Británie. „Máme čím ďalej, tým viac českých hostí, ktorí k nám chodia na muflóny a daniele. Zaujímavé je, že čoraz solventnejšia slovenská klientela má záujem hlavne o atraktívnu poľovačku s cennými trofejami a poplatky ich nezaujímajú tak, ako zahraničných poľovníkov, ktorí viac rozmýšľajú nad cenou. Napríklad podnikateľ z Bratislavy u nás strelil jeleňa s bodovou hodnotou 213,65, za ktorého zaplatil 234 000 korún. Ročne je v našich revíroch odlovená stovka vysokej zveri, z toho 20 až 25 jeleňov poplatkovými poľovníkmi. V tomto roku už odlovili jedného zlatého a piatich strieborných jeleňov,“ bilancuje poľovný referent závodu Ing. Roman Ďuriš. Vidieť na ňom, že sa má vo svojej práci čo obracať. Ako sám hovorí, bez pomoci mnohých kolegov, ktorí majú takisto vzťah k poľovníctvu, by ju určite nezvládol.

Lúčim sa s prekrásnym prostredím na Žuhračke, lúčim sa s pôsobivým krajom lesnatých kopcov a úrodných nížin, v ktorom pracujú a poľujú levickí lesníci. Lúčim sa s príjemným pocitom, že robia svoju prácu radi a dobre.

 

Slavomír Szabó ukazuje na uvítaciu tabuľu v lokalite Čifáre - Pata. Vedľa stojí Ing. Tomáš Steinemann

Nakládka cerovej guľatiny

 na kamión do Ružomberka v lokalite Nevidzany

 

Zľava Ing. Otto Uhrín a Ing. Dušan Krajniak