Panoráma Rakúskych Álp

 

Lesníci z OZ Prievidza navštívili rakúskych kolegov

V lesoch baróna Mayr – Melnhofa

Igor ŠTEVLÍK

Na prelome augusta a septembra zamestnanci z nášho OZ navštívili Lesný závod Franz Mayr–Melnhof-Sarau. Ide o najväčší súkromný lesný závod v Rakúsku, ktorý sa nachádza celou svojou plochou v Štajersku. Návštevu nám sprostredkovala naša bývalá kolegyňa z GR, Janka Krenn. Chcel by som sa jej aj touto cestou poďakovať, za starostlivosť o nás a jej profesionálne tlmočenie. Prostredníctvom nášho časopisu sa pokúsim priblížiť prácu našich kolegov v uvedenom lesnom závode.

LZ je organizačne rozdelený na dve lesné správy, riaditeľstvo vo Frohnleiten vykonáva centrálne úlohy, koordinuje lesné správy a zastupuje podnik navonok. Lesné správy sú rozdelené na 11 lesných obvodov s výmerou 2000 – 3500 ha. Poľovné revíry, ktorých hranice nemusia byť identické s hranicami lesných obvodov, spravujú poľovní špecialisti. Poľovné revíry s jeleňou zverou obhospodarujú prostredníctvom prezimovacích zverníkov. V revíroch so srnčou zverou je vedúci lesného obvodu (revírnik), väčšinou aj vedúcim poľovného revíru. Na ústredí LS pracuje vedúci lesnej správy a technik správy. Vonkajšími pracovníkmi sú revírnik a adjunkt. Ich pracovné povinnosti sú v niečom podobné ako majú u nás OLH a lesník. Lesný závod vykonáva ťažbu vo výške cca 170 000 m3. Hlavnou drevinou je smrek so zastúpením cca 70 %. Lesný závod má v náročných terénnych podmienkach vybudovaných 1150 km lesných ciest, zjazdných nákladnými autami a 200 km približovacích liniek, čo predstavuje hustotu 43 m lesných ciest na 1 ha. LZ vyrába lanovky typu Tumfalke a Syncrofalke. Venuje sa učňovskému školstvu. Zamestnáva 94 robotníkov a 62 THZ. Množstvo ďalších údajov sa dá nájsť na webovej stránke LZ (www.mm-forst.at).

Zaujal výkon lanovky, rýchla inštalácia a využitie cesty ako odvozného miesta

Po týždeň trvajúcom daždivom počasí sme boli pripravení na náročný deň v lese. K našej radosti sa na nás usmialo šťastie v podobe zmeny počasia a ráno nás privítalo nádherným letným počasím. Pri našom príchode nás už pred budovou lesnej správy Goss očakávali dvaja sympatickí lesníci v krátkych kožených nohaviciach. Boli to správca a technik lesnej správy. Po úvodnom zoznámení nám naši hostitelia oznámili, že nám pripravili ukážku práce lanovky, ktorá je výrobkom ich lesného závodu. Požiadali nás, aby sme čím skôr nastúpili do autobusu, nakoľko pracovná skupina čaká len na nás a zostali im posledné stromy v poraste. Autobusom sme vyšli do nadmorskej výšky až 1300 m n.m. Cesta bola príkladne udržiavaná, lemovaná horskými chatami s muškátmi v oknách, ktoré vyzerali ako vystrihnuté z kalendára. Keď sme prišli na pracovisko, na naše mierne prekvapenie sme dostali žlté vesty pre návštevníkov a vykročili k lanovke. Pracovná skupina nás už čakala a páskou nám vyčlenili priestor, kde sa môžeme pohybovať. Lanovka, ktorá nám bola predvádzaná, je určená pre obnovné ťažby a je vybavená harvestorovou hlavicou. Výstavba lanovky trvá cca 3 hodiny a v prevádzke dokáže spracovávať 16 mPo ukážke práce lanovky nám naši rakúski kolegovia priamo v teréne veľmi ochotne opísali ich pracovné postupy a princípy riadenia ich lesného závodu. Tých informácii bolo veľmi veľa, pokúsim sa v nasledujúcich riadkoch aspoň časť informácii sprostredkovať podľa jednotlivých činností.

Zalesňovanie prvý rok po obnove

Lesný závod vykonáva zalesňovacie práce a činnosti súvisiace s nimi zásadne svojimi zamestnancami. Dôraz kladie na kvalitu vykonávaných prác. Zaujímavosťou je, že k zalesňovaniu pristupujú hneď prvý rok po obnove, pretože na miestach kde pristupujú k obnove sa nedá očakávať prirodzené zmladenie, alebo predchádzajúci porast nemá dostatočne kvalitný genetický základ. Umelou obnovou sa okrem smreka snažia vnášať do porastov smrekovec. Týmto spôsobom chcú zvyšovať stabilitu porastov. Preferované je predovšetkým prirodzené zmladenie. Výška podielu prirodzeného zmladenia je cca 30 – 40%. Dôvodom nižšieho podielu prirodzeného zmladenia je v mnohých prípadoch už spomínaný zlý genetický základ smreka v predchádzajúcich porastoch alebo  nekvalitné pôdy.

Do porastov počas doby výchovy vstupujú len jednou prerezávkou, jednou prebierkou do 50 rokov, jednou prebierkou nad 50 rokov, potom už nasleduje obnovná ťažba. Výchovné zásahy sú v porovnaní zo Slovenskom podstatne silnejšie a  v porastoch sú aj viditeľné. Dôvodom na silné zásahy je rentabilita jednotlivých zásahov a taktiež prevencia pred škodami snehom. Snehová prikrývka v tejto oblasti je skutočne bohatá. Čo sa týka rentability jednotlivých zásahov, bolo nám viackrát zdôrazňované, že cena práce je pre ich hospodárenie vážnym problémom a vytvára silný tlak na produktivitu práce. Hodinová mzda lesného robotníka je 15 až 20 euro na hodinu. Ubezpečovali nás, že tento problém bude skôr či neskôr problémom aj slovenského lesníctva. (Tento problém na západnom Slovensku začíname trochu cítiť pri približovaní pomocou koní. Buď sa nedá kočiš zohnať vôbec, alebo jeho cena práce sa začína približovať lanovkovým technológiám).

Meranie a sortimentáciu zabezpečuje v zásade odberateľ

Podiel prác vykonávaní vlastnými zamestnancami je vo výške 20%. Zvyšné práce si objednávajú u miestnych drobných farmárov, alebo prostredníctvo ťažbových spoločností. V prípade ťažbových spoločností sa jedná väčšinou o harvestorové technológie. Všetky práce sa zadávajú priamo konkrétnym dodávateľom prác, bez súťaží. Práce zadáva revírnik, t. j. vedúci lesného obvodu. Práce sa zadávajú na tri mesiace dopredu, v prípade harvestorových technológii aj na dlhšie obdobie. Pri dohadovaní cien sa využíva kvalifikovaný odhad revírnika a ceny sú plne v jeho kompetencii. Za samozrejmosť sa považuje lojalita zamestnanca voči firme a z týchto dôvodov nie sú vykonávané následné kontroly. Meradlom nie je najnižšia cena, zásadnou snahou je tu budovanie dlhodobých a korektných vzťahov medzi lesným závodom a dodávateľmi. Lesný závod nemá snahu meniť svojich dodávateľov prác, chce im poskytovať dlhodobé možnosti zárobkov, na druhej strane očakáva dobré vzťahy a vysokú kvalitu vykonávaných prác. Na jednotlivé porasty vyhotovuje revírnik zmluvu, v ktorej sú v nej zakomponované aj požiadavky na bezpečnosť práce. Predpisy týkajúce sa bezpečnosti práce sú podľa našich kolegov v Rakúsku veľmi prísne. Nie je a nemôže byť rozdiel z hľadiska vybavenia a disciplíny medzi vlastnými zamestnancami a dodávateľmi služieb. V prípade, že lesná správa vykonáva práce vlastnými zamestnancami, prenajíma si tieto od dielní lesného závodu. Ide väčšinou o lanovkové technológie.

Pravidelne je vykonávaná kontrola a vyhodnocovanie preberacích protokolov z dodávok podľa jednotlivých pracovných skupín. Najväčší dôraz je kladený na dodržiavanie dĺžok. Všetky sortimenty sa vyrábajú v štvormetrových dĺžkach. Zamestnanci sú napríklad povinní každé dve hodiny prekalibrovať meracie zariadenie na harvestorovej hlavici. Lesný závod sa dlhodobo snaží ťažiť drevnú hmotu v rovnakej ročnej výške. Z hľadiska roka sa snaží vykonávať väčšiu výšku ťažbu v zimných mesiacoch. Svoju úlohu tu zohráva vplyv tepla a vlhka na v lete vyrobené sortimenty a taktiež väčší podiel prác farmárov na svojich poliach v letnom období.

Z hľadiska technológii je pre nás zaujímavé, že žiadne drevo sa v lese nemeria. Meranie a sortimentáciu zabezpečuje v zásade odberateľ. Ten je povinný do troch dní zaslať naspäť v elektronickej forme záznam o prebraní hmoty s rozdelením na jednotlivé zásielky. Údaje sa automaticky preberajú do hospodárskej evidencie s dosahom na jednotlivé porasty a pracovné skupiny. Nemeranie dreva, nehovoriac o ciachovaní, v porovnaní s prácou našich lesníkov predstavuje veľkú úsporu času, čo vytvára priestor na zvyšovanie produktivity práce, alebo na venovanie sa iným lesnícky dôležitejším záležitostiam. Vyznačovanie ťažieb vykonáva revírnik spolu s adjunktom. Výška ťažby sa pri všetkých druhoch ťažieb určuje pomocou skusmých plôch. Informáciou pre nás v tomto období zaujímavou je, že veľký dôraz sa kladie na sortimentáciu na stojato a plánovanie zdrojov o pre zákazníkov. Sortimentácia na stojato sa na rozdiel od našich postupov vykonáva pomocou kvalifikovaného odhadu revírnika. Ten je na druhej stane plne zodpovedný za dodržanie naplánovanej štruktúry ťažieb a dodržanie zmluvných záväzkov voči zákazníkom. Týmto je zabezpečený precízny a kvalifikovaný odhad revírnika, nakoľko podľa vyjadrenia zamestnancov správy, aké rozdelenie dodávok si revírnik naplánuje, také musí aj v roku splniť. Od toho nie je uhnutia, azda len v prípade rozsiahlejších kalamít.

Vzorne udržiavané chaty

Cestou po lese nás zaujalo množstvo nádherných horských chát, ktoré boli všetky vzorne udržiavané. Vlastníkom všetkých týchto chát je lesný závod. Lesný závod má takýchto nehnuteľností vyše tristo. Horské chaty dlhodobo prenajímajú rodinám z celého Rakúska. Aj v tomto prípade uprednostňujú dlhodobé vzťahy. Pri dlhodobom vzťahu je podľa nich záruka korektného správania a zodpovednej starostlivosti o prenajaté chaty. Cena nájmu je nastavená tak, aby nájomcovia vykonávali všetky údržby na vlastné náklady. Lesný závod má takto bez väčších starostí a nákladov zaručený nemalý príjem za prenájom nehnuteľností.

Zisk v prospech rozvoja závodu

Mňa osobne prekvapilo, že lesná sprava pri svojej výmere 18 000 ha má 8 poľovných špecialistov. Každý z nich má na starosti jeden poľovný revír. Jedného sme boli navštíviť. Jeho horáreň stojí v malebnom horskom prostredí, pár desiatok metrov od prezimovacieho zverníka. Ten je súčasťou jeho 1800-hektárového poľovného revíru. Jeleniu zver prezimováva od konca decembra do konca apríla. Počas letného obdobia zabezpečuje prípravu krmiva pre zver a údržbu zverníka, počas poľovnej sezóny doprevádza poľovných hostí. Zaujímavosťou pre nás bola neochota mať v poľovnom revíri diviačiu zver a zákaz zbierania húb. Odstrel si platia poľovní hostia, ktorí sú dlhodobými zákazníkmi. V poľovnom revíri si kupujú celý odstrel. Lesný závod je dlhodobo ziskový, majiteľ lesa barón Mayr–Melnhof necháva zisk z lesa v prospech rozvoja lesného závodu. Zo zisku financuje len prevádzku a údržbu svojich troch kaštieľov.

Našim už tak trochu vyhladnutím žalúdkom dobre padlo občerstvenie u pána poľovného špecialistu. To nám pripravili robotníčky z lesnej správy. Kombinácia slnka, klobásky, piva a hruškovice bola dosť krutá, ale vliala nám do žíl novú energiu.

Jedna zmena sa venuje iba údržbe a upratovaniu pracovísk

Po výdatnom očerstvení sme sa autobusom presunuli do blízkeho mesta Leoben. Naša cesta viedla do priestorov píli Mayr–Melnhof, jednej z najväčších píl v Rakúsku. Ročný porez je vo výške 1 200 000 m3 dreva, denný porez v troch zmenách je 6 000 m3, bezpečná zásoba pre prevádzku je 20 000 m3. Píla zamestnáva v robotníckych profesiách 75 pracovníkov, t.j. 25 robotníkov za zmenu popíli 2000 m3 dreva. Zaujala nás čistota na pracovisku pri pohybe takého množstva dreva. Manažéri píly, ktorí nás sprevádzali, nám vysvetlili, že počas víkendu sa jedna zmena venuje údržbe a upratovaniu pracovísk. Školou produktivity práce pre nás bola nakládka drevného odpadu. Vodiči kamiónov, ktorí pristavili kamión k nakládke, presadali do nakladačov, sami si naložili svoj kamión, po naložení upratali po sebe pracovisko a odstavili nakladač. Pre pílu je strata času aj čas vodiča, ktorý by čakal, kým ho niekto druhý naloží. Nasledujúci vodič kamiónu mal tak pri príchode pripravený nakladač a upratané pracovisko.

Na rade je Francúzsko

Na záver by som chcel povedať, že okrem už spomínaných vecí ma osobne príjemne potešilo skutočne srdečné privítanie a dobre pripravený program našej exkurzie zo strany našich kolegov z lesnej správy Goss. Bolo pre nich radosťou nám ukázať ich prácu a taktiež ich tešil náš záujem. Na záver nás požiadali, aby naše kontakty medzi nami lesníkmi pokračovali a radi by navštívili pre zmenu oni nás a spoznali slovenské lesníctvo. Myslím si, že spoznávať prácu našich kolegov v iných krajinách je vždy zaujímavé, určite aj táto exkurzia bola pre nás v mnohom inšpirujúca. Už dnes sa teším na náš plánovaný spoločný výlet za spoznávaním francúzskeho lesníctva.

Lanovka Syncrofalke

s harvestorovou hlavicou v akcii