Príklady komunikácie so súkromnými vlastníkmi lesov

Začarovaný lesnícky kruh na Kysuciach

Jozef MARKO

 

Malá miestnosť v Oščadnici je preplnená ľuďmi a emóciami. Nenadarmo sa o Kysučanoch hovorí ako o tvrdých náturách, ktoré nikdy nemajú ďaleko k zvýšeniu hlasu a ak to považujú za nutné aj k niečomu radikálnejšiemu. Ibaže málokedy vedie práve takýto postoj k vyriešeniu akéhokoľvek nedorozumenia alebo problému. Nebolo tomu inak ani v jeden októbrový deň, keď chceli vyriešiť patovú situáciu zástupcovia š.p. LESY SR, odštepný závod Čadca, Obvodného lesného úradu (ObLÚ) v Čadci a Združenia vlastníkov súkromných lesov obce Oščadnica (ZVSL).

Predmetom sporu je už dlhé roky lokalita Furmanec – Moravské a štyri lesné porasty. Desať rokov (!) právne otvorená snaha ZVLS, ktoré tvrdí, že došlo k zápisu týchto štyroch lesných porastov na list vlastníctva š.p. LESY SR neoprávnene a že tieto porasty patria im, prerástla do otvoreného konfliktu minulý rok, keď štátni lesníci v súlade so zákonom začali spracovávať v sporných lesoch hubovú a podkôrnikovú kalamitu. Ľudia z Oščadnice, ktorí si na ne robia nárok, opakovane bránili spracovaniu kalamity vyháňaním pracovníkov dodávateľa prác z porastov, líhaním si na cestu pred približovacie prostriedky a neobmedzeným pohybom v ohrozenom priestore počas ťažby.

Riešením jedine súd?

Počúvam slovnú prestrelku Štefana Bednára, Františka Kopačku a Štefana Zborovančíka za ZVSL a Ing. Alojza Riška, vedúceho lesníckej výroby OZ Čadca, Ing. Jozefa Valúcha z oddelenia správy majetku OZ, vedúceho Lesnej správy v Čadci Ivana Paluša a OLH na LO Tichá Jána Králika. Medzi nimi sedí a tvári sa nezúčastnene Ing. Vladimír Révaj z ObLÚ. Zaujíma ho jediné. Na liste vlastníctva sú sporné lesné pozemky zapísané na štátne lesy, takže tie sú ako obhospodarovateľ povinné kalamitu spracovať. ObLÚ dokonca uložil rozhodnutím z januára tohto roka š.p. LESY SR, OZ Čadca pokutu vo výške 10 000 korún za to, že nesplnil opatrenie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, uloženého podľa zákona v júli minulého roka spracovať kalamitu v lesných porastoch, kde im v tom bránia už spomenutí údajní vlastníci.

Ako majú štátni lesníci spracovať kalamitu, ku ktorej sa nemôžu dostať? Odpoveď na túto otázku sformuloval v rozhodnutí o odvolaní š.p. LESY SR, OZ Čadca proti rozhodnutiu ObLÚ v Čadci prednosta Krajského lesného úradu (KLÚ) v Žiline Ing. Ivan Gašinec, CSc., ktorý v takmer trojstranovom elaboráte okrem iného uvádza: „OZ Čadca, rovnako ako aj domnelí vlastníci, sa môžu obrátiť na príslušný súd, rovnako si môžu (dočasne do vyriešenia sporu) vzájomne dohodnúť režim obhospodarovania sporných pozemkov, avšak to nemôže nič meniť na skutočnosti, že orgány štátnej správy lesného hospodárstva, vychádzajúc z platného právneho stavu, nemôžu tolerovať porušovanie ustanovení zákona o lesoch, resp. neplnenie povinností z neho plynúcich na strane obhospodarovateľa, ktorým doteraz OZ Čadca nepochybne je.“ A tým pre štátnu správu, ako hovoria starší ľudia, fajka zhasla. Keď teda domyslíme zmysel takéhoto prístupu do dôsledkov, tak štátni lesníci budú ďalej dostávať od štátnych úradníkov pokuty, domnelí vlastníci budú ďalej beztrestne brániť štátnym lesníkom vo výkone činností, ktoré im ukladá zákon, sudcovia a právnici, zastupujúce obidve strany, budú roky riešiť ich vzájomný spor, no a kalamitné porasty za tie roky odumrú a škodcovia sa z nich úspešne budú rozširovať do okolitých zdravých porastov, ktoré takisto odumrú a ... Takýto je teda postoj ľudí, ktorí majú zastupovať záujem štátu a teda nás všetkých.

Pokoj zbraniam a očakávania

Ing. Jozef Valúch

nad hŕbou papierov

Možno by taký byť nemusel, ak uvážime, že štátni lesníci i zástupcovia súkromných vlastníkov po vzájomnom obviňovaní z klamstva a neplnenia dohodnutých krokov dospeli k neuralgickému bodu, na ktorom riešenie ich sporu stojí. Tým je skutočnosť, že „pri spracovaní Registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v katastrálnom území Oščadnica, ktorého súčasťou je aj preberanie údajov zo Zjednodušeného registra pôvodného stavu (ZRPS) bolo zo strany pôvodných parciel reklamované v niektorých častiach zlé zobrazenie pôvodných pozemkovoknižných parciel na mape určeného operátu.“ Citujem z listu vedúceho prevádzky akciovej spoločnosti Geodézia Žilina Ing. Jána Sýkoru.

Ten ďalej v liste zo 7. júla tohto roka konštatuje, že jednoznačnosť priebehu vlastníckych hraníc je možné určiť iba meraním v teréne a že Geodézia Žilina a.s. znovu pristúpila k určeniu priebehu vlastníckych hraníc parciel a v priebehu roku 2005 a 2006 boli spoločné stretnutia so zástupcami vlastníkov a obce, na ktorých boli upresnené priebehy hraníc parciel v sporných častiach. Výsledkom bude oprava parciel v sporných častiach. Bude... V októbri ešte nebola. Ale spor žije ďalej a dopláca naň v prvom rade les – kalamitný i ten, ktorý je zatiaľ zdravý. Iste, súkromná spoločnosť Geodézia má svoje lehoty spracovania príslušnej dokumentácie, ale po toľkých rokoch vlečúceho sa problému by mali prejaviť štátne orgány – napríklad pozemkový úrad – aktívnym prístupom reálny záujem na jeho vyriešení a vytvoriť tlak na tých, ktorí môžu beh vecí urýchliť. Alebo chcú občania tejto krajiny tak veľa?!

Odchádzam zo stretnutia v Oščadnici po tom, ako sa zúčastnené strany dohodli na spoločnom postupe, ktorý má viesť k urýchleniu opravy výmer sporných parciel. Prevládajú však rozpaky. Akoby nikto neveril, že táto dohoda znamenajúca (dočasný?) „pokoj zbraniam“ pomôže.

Majetkári potrebujú posilniť

S Ing. Valúchom sa presúvam na pracovisko oddelenia správy majetku OZ Čadca, ktoré sa nachádza prakticky v centre okresného mesta. Dozvedám sa, že kysuckí lesníci v súčasnosti hospodária na niečo vyše 12 000 hektároch kmeňových štátnych lesov, ďalších 975 hektárov majú v prenájme. Na území štyroch lesných správ je okrem toho ďalších viac ako 13 000 hektárov neštátnych lesov. „Za ostatné tri roky sme vydali vyše 5 000 hektárov lesných pozemkov drobným vlastníkom. Snažíme sa dotlačiť ľudí do toho, aby si dali do poriadku svoje majetkovoprávne náležitosti. Paradoxné je, že na náš aktívny prístup sa niektorí z nich dokonca sťažujú! Na druhej strane na LS Stará Bystrica máme už napríklad vyriešené vzťahy so súkromnými vlastníkmi na 80 percent. Problém nám ale spôsobujú zmluvy o spoločnom obhospodarovaní, podľa ktorých sú všetky lesohospodárske opatrenia účtované na celú pozemkovoknižnú parcelu a zisk za rok je prerozdeľovaný podľa percenta známych a neznámych vlastníkov, pričom známych vlastníkov uspokojujú združenia, neznámych náš podnik. Nedostatkom však je, že sme pritom odkázaní na štatistiky príslušného združenia. Potrebujeme nutne pracovníka, ktorý by mal dostatok času aj v priebehu roka vykonávať kontroly a vedel posúdiť aktivity združenia z odborného i účtovného hľadiska. Veď k dnešnému dňu evidujeme na OZ Čadca 70 zmlúv o spoločnom hospodárení a na kontrolu ich dodržiavania fyzicky jednoducho nestačíme,“ hovorí Ing. Valúch.

Listujeme v listoch vlastníctva, ktoré sú prílohami týchto zmlúv. Na väčšine z nich je zapísaných 80, 90, 100, ba i viac vlastníkov. Za týchto okolností je finančné vyrovnanie s nimi mimoriadne komplikované až nepredstaviteľné. Navyše, ak združenia, ktoré drobných vlastníkov zastupujú, nemajú právnu subjektivitu. Prechádzam miestnosťami pracoviska čadčianskych majetkárov a presviedčam sa o tom, že skrine v nich sú plné dokumentácie, podkladov a žiadostí, ktoré čakajú na vybavenie. V roku 2003 zriadil vtedajší generálny riaditeľ Sekcie lesníckej na Ministerstve pôdohospodárstva SR tzv. Kysuckú komisiu. Teda poradný orgán, ktorého cieľom je riešenie a kontrola postupu usporiadania vlastníckych a užívacích práv k lesným nehnuteľnostiam. Bude to stačiť? Asi nie, ak v súčasnosti štátnu politiku v každodennom fungovaní lesného hospodárstva na Slovensku vlastne robia štátne lesy a nie štátna správa. Problém si vyžaduje aktívnejší a komplexnejší prístup všetkých, ktorí ho môžu konštruktívne riešiť – od zákonodarcov, cez štátne orgány až po samotných vlastníkov. Lúčim sa s mojím sprievodcom v obave, či tento problém nie je pre nich predsa len priveľký...

 

Na Dedovke bol ešte pre rokom les...

Kopec máp, haldy zoznamov vlastníkov