Netradičný spôsob prihnojovania umelo zakladaných porastov

Anna TUČEKOVÁ

V súčasných meniacich sa klimatických podmienkach mení sa aj pohľad na prihnojovanie (meliorácie) mladých lesných kultúr na pôdach so zníženou produkčnou schopnosťou ale najmä pri obnove porastov v imisiami postihnutých oblastiach. Hnojenie má zlepšiť všeobecný stav výživy a tým zvýšiť vitalitu a toleranciu drevín. Okrem zvyšovania prírastku lesných porastov možno pomocou hnojenia a vápnenia dosiahnuť nielen vyššie percento ujímavosti a adaptačného procesu sadeníc v prvých rokoch po výsadbe, ale i eliminovať celý rad negatívnych antropických vplyvov na lesné porasty a kultúry (Materna 1963, 2001). Ďalším pozitívnym vplyvom hnojenia založených kultúr je kratší časový interval potrebný na ich zabezpečenie.

Lesnícky výskum na Slovensku sa v posledných rokoch intenzívne zaoberá problematikou zvyšovania ujatosti umelo zakladaných výsadieb, ale aj ich následným adaptačným procesom, vrátane rastových procesov, zdravotného stavu, vitality, pôdnej aktivity najmä s ohľadom na meniace sa klimatické a zhoršujúce sa imisné pomery. Niekoľko rokov sa v umelej obnove overuje vplyv nových prípravkov (tzv. „netradičných“), ako sú napr. hydrogely, pôdny kondicionér, organominerálne hnojivá, a. i.. Dnes sa pozornosť nielen poľnohospodárov, ale aj lesníkov obracia na postupy prihnojovania ekologické, prírode blízke s využitím nových mikrobiologických a organominerálnych hnojív s vylúčením príp. obmedzovaním prípravkov na chemickej báze. Efektívne meniť vlastnosti prostredia je možné len v škôlkárstve, na plantážach, v sadovníctve a pod. V lesnom ekosystéme bývajú tieto zásahy nákladné, z hľadiska ochrany prírody často sporné a málo účinné.

Produktivita stanovišťa závisí vo všeobecnosti najmä od vlahovej zabezpečenosti a primeraných charakteristík klímy, dôležité sú samozrejme aj pôdne vlastnosti, najmä dostatok živín. Z nich môže byť často nedostatkový dusík, ktorého nitrátová forma sa v pôde neviaže a je vymývaná do hlbších pôdnych horizontov mimo dosah koreňového systému vegetácie. Vážnejším problémom je možný deficit báz, najmä horčíka, prípadne aj vápnika na chudobnejších pôdach, kde vplyvom kyslých imisií dochádza k ich stratám. Túto nepriaznivú vlastnosť je možné ovplyvniť minerálnym príp. organominerálnym, alebo špeciálnym mikrobiálnym hnojením. Najdôležitejšie živiny (N, P, K, Ca) musia byť každej rastline sprístupnené už v okamihu výsevu, výsadby, pretože nedostatočná dodávka živín od samého začiatku vegetácie obmedzuje produkciu organickej hmoty. Rozvíjajúce sa listy stromov hromadia v sebe tieto hlavné živiny pre neskoršie využitie.

Vápnenie priaznivo ovplyvňuje obsah pôdnych báz, ale naproti tomu v prípade holín môže vyvolávať značné riziká v súvislosti s urýchlenou mineralizáciou, stratami dusíka a prudkými zmenami niektorých chemických vlastností (Podrázský 2002). Z tohto dôvodu jednou z možností ako dusík naviazať a sprístupniť je napr. aplikácia prírodných baktérií (pôdny kondicionér BactoFil®B) viažucich pôdny a vzdušný dusík v priestore koreňov nových výsadieb (Tučeková 2004, 2005). V pôdnom kondicionéri BactoFil B sú súčasne prítomné aj ďalšie mikroorganizmy, ktoré sprístupňujú fosfor a komplexne zlepšujú pôdne vlastnosti vrátane štruktúry pôdy a jej retenčnej schopnosti. Nie menej dôležitá je jeho ekologická nezávadnosť.

V dôsledku zvýšenia úrovne hladiny kyselín a ťažkých kovov zhoršujú sa životné podmienky pre mikroflóru a pôdnu faunu a pritom sa spomaľuje rozklad a tvorba humusu. Z tohto dôvodu v silne imisne narušených pôdach je jednou z možností ako ovplyvniť bakteriálny život v pôdnej koreňovej vrstve použitie tohto prípravku mikrobiálneho pôvodu. Azotobacter, ktorý (okrem iných biologických zložiek) obsahuje BactoFil je bežne prítomný v pôde, viaže vzdušný dusík (nad povrchom pôdy je obrovské množstvo dusíka - nad plochou 1 m2 viac ako 50 t).

Výskum preukazuje, že aplikácia pôdnych baktérií v kombinácii s viazačmi vody (hydrogely) v priestore koreňového systému zvyšuje silný efekt na rozvoj vlásočnicových koreňov. Vo vegetačnom období r. 2005 sa na základe priaznivých výsledkov výskumu LESY SR š.p. rozhodli tieto dva podporné produkty pri umelej obnove lesa využiť. Hydrogel + pôdny kondicionér BactoFil® B v granulovanej forme sa aplikoval pri výsadbe v množstve cca 15 000 až 50 000 ks sadeníc na každom z na 26 závodoch v rámci LESOV SR.

Pri aplikácii pôdneho kondicionéra (ošetrený koreňový systém sadeníc hydrogelom + vloženie granulovaného BactoFil-u pri výsadbe do jamky) po dôslednom dodržaní technologickej disciplíny (prípravok aplikovať priamo pri výsadbe na hydrogelom STOCKOSORB Micro - ošetrené sadenice) sa prevažne prejavil pozitívny vplyv obidvoch prípravkov na zvýšenej ujatosti oproti kontrole.

Ing. Anna Tučeková PhD. Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav, Masarykova 22, 960 01 Zvolen, tucekova@nlcsk.org

(pokračovanie v Lesníku č.4)