O chorobách z povolania v lesníctve

Pozor na boreliózu!

Jozef MARKO

Možno viete, možno nie, že chorobu z povolania možno charakterizovať ako chorobu zaradenú do zoznamu chorôb z povolania, ktorá vznikla v dôsledku pôsobenia negatívnych faktorov pracovného prostredia na zamestnanca aj napriek prijatým opatreniam na zníženie až vylúčenie pôsobenia týchto faktorov rôznymi opatreniami vrátane používania osobných ochranných pracovných prostriedkov. Ale určite viete, že najrozšírenejšími chorobami z povolania v lesníctve je vazoneuróza, hluchota, borelióza a ďalšie infekčné ochorenia.

Dôraz na prevenciu

„Vývoj chorôb z povolania za ostatné roky poukazuje na mierne klesajúcu tendenciu ich výskytu. Výnimkou je lymská borelióza. Jej početnosť má naopak stúpajúci trend. Aj vzhľadom na to, že stále nie sú k dispozícii medicínske prostriedky, ktoré by účinne zabránili jej vzniku a že choroba sa rôzne prejavuje v dlhšom časovom období. očakávame jej nepriaznivý nárast u našich zamestnancov, hlavne tých vo vonkajšej prevádzke,“ hovorí Ing. Marián Jagerčík z referátu BTS a PO na generálnom riaditeľstve.

Práve preto je dôležité venovať pozornosť prevencii, hlavne v období od mája do septembra. Prevencia spočíva hlavne pri každodennom pohybe v teréne v pravidelnom kontrolovaní celého tela, vrátane odevu a obuvi, ktorá umožní včasné nájdenie malého kliešťa – prenášača infekcie baktériou spirochétou. Ak sa totiž podarí infikovaného kliešťa dokonale odstrániť do 24 hodín po zaklieštení, pravdepodobnosť infekcie je veľmi malá. Pod dokonalým odstránením sa rozumie odstránenie celého kliešťa bez jeho porušenia najlepšie ihneď, aj keď prenosu infekcie tým nemusí byť stopercentne zabránené. Postihnuté miesto treba ešte sledovať, či sa na ňom nezjavujú iné zmeny. „Ďalšími preventívnymi opatreniami je nosenie ošatenia, pokrývajúceho čo najväčšiu časť tela, hlavne topánky, ponožky a dlhé nohavice. Na nekryté časti tela je vhodné použiť špeciálne repelenty, odpudzujúce kliešte. Odborníci odporúčajú pred vstupom do lesa užiť vitamíny skupiny B,“ dodáva Ing. Jagerčík.

Infekcia sa prejavuje v skorom štádiu pomaly sa šíriacou červenou škvrnou, ktorá sa objaví v mieste prisatia kliešťa. Ďalšími príznakmi sú horúčka, triaška, bolesti vo svaloch a celková únava. Po niekoľkých týždňoch, väčšinou však nie za čas dlhší ako tri mesiace, sa vyskytujú postihnutia nervového, kardiovaskulárneho a kĺbneho systému. Srdcové problémy sa napríklad prejavujú príznakmi, pripomínajúcimi infarkt.

Najspoľahlivejšou ochranou očkovanie

Ďalším postrachom slovenských lesníkov je kliešťová encefalitída – akútne horúčkovité ochorenie, postihujúce centrálny nervový systém. Ani na túto chorobu neexistuje liek. Spôsobuje ju vírus, ktorý sa nachádza v tele hlodavcov a väčších zvierat a je prenášaný približne dvoma percentami kliešťov v 33 tzv. endemických ohniskách kliešťovej encefalitídy. Najznámejšie prírodné ohniská sú v okresoch Bratislava, Komárno, Nitra a Rožňava. „Najspoľahlivejšou ochranou proti tomuto nebezpečnému ochoreniu je očkovanie. V susednom Rakúsku začali s očkovaním v 80-tych rokoch minulého storočia a v priebehu dvadsiatich rokov zaznamenali pokles počtu prípadov ochorenia zo 600 na 40-60 prípadov ročne,“ pridáva zaujímavú informáciu Ing. Jagerčík.

Stojí teda za to nájsť si čas na tri dávky očkovacieho séra. Prvá má byť podaná v zimných mesiacoch, ďalšia jeden až tri mesiace po prvej dávke a tretia deväť až dvanásť mesiacov po druhej dávke. Dlhodobú ochranu zabezpečí preočkovanie – jedna dávka vakcíny, aplikovaná opakovane každé tri roky.