Dnes z OZ Slovenská Ľupča

Ing. Vladimír Masica        Ján Malo

„Problémy sú na to, aby sa riešili“

Peter GOGOLA

 

Odštepný závod LESOV SR v Slovenskej Ľupči som navštívil uprostred februára, v jeden zasnežený štvrtok. Počasie vyzeralo, akoby sa zima rozhodla tohto roku neskončiť – mrzlo a husto snežilo. Jazda autom v spoločnosti riaditeľa OZ Ing. Vladimíra Masicu ubiehala rýchlo a reč sa krútila okolo odstraňovania snehu a problémov s tým spojenými.

Prvé pracovisko, ktorá som na OZ Slovenská Ľupča navštívil, bola Lesná správa Staré hory. Privítal nás vedúci LS, usmiaty štyridsiatnik Ing. Michal Ríša. Vo funkcii vedúceho LS pracuje od leta uplynulého roku, ale medzitým pôsobil v skupine ľupčianskych lesníkov na OZ Beňuš ako člen tímu vypomáhajúceho závodu pri likvidácii následkov veternej kalamity z novembra 2004.

Lesná správa seniorov

Na otázku, čím je starohorská lesná správa zvláštna, odpovedal: „Ak mám presné informácie, sme správa s najvyšším priemerným vekom zamestnancov – 51 rokov“. Napriek tomu, že Ing. Riša stojí v čele kolektívu o generáciu starších kolegov, má nespornú autoritu a rešpekt  medzi podriadenými.

Po krátkej debate sme sa s riaditeľom Masicom a vedúcim LS Rišom vybrali do terénu. Richtárovou dolinou nás riaditeľovo terénne Suzuki doviezlo cez Puterky na Haliar. V tejto lokalite pracovali dve lanovkárske partie. Prvá z nich nebola príliš zhovorčivá, pretože práve riešila technický problém – opravu lana. Kým traja chlapi zručne manipulovali s lanom, štvrtý si obďaleč brúsil reťaz na motorovej píle. Chlapi mi prezradili, že sú z Dubovej a že robota sa im viac – menej darí, len sneh im znepríjemňuje život.

Ing. Michal Ríša

Obďaleč pracovala druhá partia – Rysovci zo Starých hôr (otec, 2 synovia a sused). Jeden zo synov – Branislav – si posťažoval na náročné pracovné podmienky. „Ešte šťastie, že technika nám napriek jej pokročilému veku slúži. Prácu komplikuje len počasie – pred stínkou musíme odhádzať metrovú vrstvu snehu okolo kmeňa, aby neboli vysoké pne.“

Po krátkej debate opäť nasadáme do auta. Cestou sa reč obracia na poľovnícku tematiku – prikrmovanie zveri, hospodárenie v režijnom revíri Polianka, početnosť zveri a jej správanie na sklonku dlhej zimy s výdatnou nádielkou snehu. Starohorskou dolinou sme sa vyviezli do Jelenca. Hneď na začiatku úzkej doliny, zo svahov ktorej často padajú lavíny, sme sa pokúšali nájsť na skale pamätnú tabuľu, ktorá pripomína smrť manželského páru, ktorý zahynul na snehovom skútri pod lavínou v decembri 2004. Tabuľu sme pre vysoký sneh nenašli – možno na jar. V tejto doline sa vo februári 1924 udiala najväčšia tragédia, spôsobená na Slovensku lavínou. Obrovská lavína, ktorá sa odtrhla zo svahu Krížnej, zasypala osadu Rybô a pochovala telá 18 ľudí. Jediný, kto ju prežil, bol vtedy niekoľkomesačný chlapček, dnes dôchodca Benjamín Strmeň. Ale o tom inokedy.

Po výjazde do okolia Starých hôr sme sa opäť vrátili na lesnú správu. Po krátkom občerstvení sme si ešte prezreli kanceláriu OLH-ákov. V podkrovnej miestnosti, ktorá donedávna slúžila ako interventka, sme krátko podebatovali s odborným lesným hospodárom Jánom Malom. Na záver návštevy sa nám naskytol nie celkom všedný pohľad na statného jeleňa, ktorý sa prišiel nakŕmiť pripraveným senom do takej vzdialenosti, že sme ho pokojne mohli pozorovať z okna.

Tam, kde sa voda nepije

Naša ďalšia zastávka bola na manipulačno – expedičnom sklade v Polkanovej. Vedúci MEZ Jaroslav Adamec pracuje na tomto pracovisku už 17 rokov. V debate na tému hygiena práce si posťažoval, že predpísaný spôsob ciachovania dreva je veľmi nepraktický a nehygienický – pracovník, ktorý ju vykonáva, je celý zafŕkaný od čiernej farby. Napriek tomu, že na OZ Ing. Uhrin spolu s kolegami navrhol a vyskúšal nový, efektívnejší spôsob s použitím farebného spreja (písali sme o tom v čísle 4/05), nikto kompetentný s tým nič neurobil. Významným zlepšením pracovných podmienok na MEZ v Polkanovej bolo postavenie novej sociálno – prevádzkovej budovy. Problémom však je a asi aj ostane pitná voda – tá, ktorá tečie z vodovodného kohútika, zjavne nie je vhodná na pitie. Ale s tým sa chlapi zmierili – v práci pijú minerálku.

Atrakcie a kuriozity

Tomáš Koštial ukazuje,

kam až dokáže “vyliezť“ Highlander

Z Polkanovej sme sa vybrali priamo do sídla OZ, do budovy riaditeľstva, ktorá sa nachádza pod Ľupčianskym zámkom. Tam na nás – teda hlavne na riaditeľa Masicu – čakal vedúci lesnej výroby Ing. Vlastimil Meniar. V krátkej konštruktívnej debate vyriešili niekoľko operatívnych úloh. Od každodennej práce som debatu odklonil otázkou na zaujímavosti v regióne závodu. Obaja ma zahrnuli množstvom informácií. Takže pekne po poriadku:

Badínsky prales – jedna z najstarších národných prírodných rezervácií na Slovensku (vyhlásený v roku 1913).

Čelno - jediný cestný tunel na lesnej ceste na Slovensku, nesie názov Tunel Ing. Kelemena, nachádza sa na ceste z Lopeja na Kolbu (v lete bude označený tabuľou ako „vysunutá“ expozícia Lesníckeho sanzenu).

Vajskovská dolina s Vajskovským vodopádom – jedna z najkrajších lokalít OZ v závere doliny s kolóniami svišťov.

Špaňodolinský vodovod – unikátne vodohospodárske dielo zo stredoveku, ktoré privádzalo vodu do Špaňodolinských baní, po ktorom sa dodnes zachovali stopy na jeho pôvodnej trase zo sevených úbočí masívu Prašiva, cez Donovaly až po Španiu Dolinu a jeho dĺžka činila až 40,7 km.

Pamätná tabuľa J.D. Matejovie - na vápencovom brale povyše Dolného Jelenca, bola odhalená v roku 1913.

A v neposlednom rade možno pokladať za kuriozitu, že prevýšenie medzi najnižším (308 m n. m. - Badín pri rieke Hron) a najvyšším (2 008 m n. m. - vrch Dereše v Nízkych Tatrách) bodom v lokalite OZ Slovenská Ľupča je neuveriteľných 1 700 metrov! A s tým samozrejme súvisia i rôznorodé prírodné podmienky.

Téma: šport

Highlander - lesný valibuk

Po spŕške kuriozít sa reč obracia na šport. Riaditeľ OZ Ing. Masica a mnohí ďalší lesníci z OZ Slovenská Ľupča sú športovci telom i dušou. Podieľajú sa na organizovaní lyžiarskeho preteku Biela stopa SNP, európskych a svetových pohárov preteku psích záprahov na Donovaloch, na pretekoch krňačiek aj na majstrovstvách sveta vo varení halušiek v Tureckej (mohli by ste namietať, že varenie halušiek nie je šport, ale skúste strúhať zemiaky na čas!). A na počesť tragicky zosnulého kolegu organizujú stolnotenisový turnaj. Je nesporné, že aj takto sa lesníci kladne prezentujú na verejnosti. A to, že podpora športových a spoločenských aktivít v regióne OZ je skvelá reprezentácia i pre celý štátny podnik, o tom vari netreba hovoriť.

Tanec v porceláne

V diskusii sme sa dotkli i problematiky hospodárskeho výsledku. Ing. Masica vymenoval niekoľko zásadných argumentov, prečo OZ Slovenská Ľupča nepatrí medzi ťahúňov v ekonomike: „Lesné pozemky v správe OZ Slovenská Ľupča sú až na 79 % tvorené územiami národných parkov a ich ochranných pásiem, čo kladie mimoriadne nároky na obhospodarovanie. Je to ako tanec v porceláne. Okrem toho až 55 % našich terénov je lanovkových, čo má nesporný dopad aj na nákladovosť na meter kubický priblíženého dreva.“

Horal v akcii

Ing. Marek Krajčo

Z ústredia OZ sme sa vybrali na Lesnú správu Slovenská Ľupča, kde nás privítal vedúci Ing. Marek Krajčo. Po krátkej obhliadke správy sme sa spoločne vybrali do porastu pri obci Selce, kde momentálne pracuje partia Markusa Krenna. Je to rakúsky dodávateľ služieb v lesníckych činnostiach, ktorý sa špecializuje sa na lanovkové systémy. Pre firmu Konrad Forsttechnik GmbH testuje prototyp viacúčelového ťažbového stroja Highlander (Horal). Predviedol nám na tomto unikátnom stroji pár frajerských kúskov. Vedúci lesníckej výroby Ing. Meniar sa s vedúcim LS Ing. Krajčom zhodli na názore, že Highlander je v kombinácii s lanovkou Monty tou optimálnou kombináciou pre náročné terénne podmienky na Slovensku. Jeden z pracovníkov z partie Markusa Krenna, Tomáš Koštial, dodal: „Od takého machra, akým je Markus, sa naozaj dá veľa naučiť. Je to skvelý šéf a odborník na pohľadanie.“

Cestou naspäť do Slovenskej Ľupče sa v aute rozbehla debata o tom, čo sa dá, čo sa nedá a prečo sa to nedá a ako by sa to dalo.... A riaditeľ OZ Ing. Vladimír Masica sa len usmial pod fúz a povedal: „Ja to hovorím vždy. Problémy sú na to, aby sa riešili.“

 

Ing. Vladimír Masica

a Ing. Vlastimil Meniar

Tunel Ing. Kelemena