S mikrofónom v kalamite

Peter GOGOLA

Slovenský syndikát novinárov v spolupráci s Podtatranským združením miest a obcí vyhlásil prvý ročník súťaže Budúcnosť Tatier. Je to súťaž, v ktorej sa o ceny môžu uchádzať všetci novinári, ktorí vo svojich príspevkoch – či už písaných, zvukových alebo audiovizuálnych – venujú téme obnovy veternou kalamitou poznačených Tatier. Tretie miesto v tejto súťaži získal redaktor banskobystrického štúdia Slovenského rozhlasu Miroslav Debnár. Ocenenie získal za seriál rozhovorov s lesníkmi a lesnými robotníkmi, ktorí sa podieľali na likvidácii následkov kalamity na OZ Beňuš. Požiadal som pána redaktora Debnára o krátky rozhovor.

Srdečne ti blahoželám k tretiemu miestu v súťaži. Lesníci zo štátneho podniku LESY SR oceňujú fakt, že redaktor Slovenského rozhlas prejavil záujem o ich každodennú prácu. Čo ťa inšpirovalo k rozhodnutiu pripraviť seriál relácií o práci lesníkov v kalamite práve v Nízkych Tatrách?

V prvom rade chcem pogratulovať mojej rozhlasovej kolegyni spod Tatier - Ivane Ratkovskej, ktorá túto súťaž vyhrala. Určite by si zaslúžila rovnakú, ak nie väčšiu plochu na vyjadrenie...

A teraz k tvojej otázke: Blížilo sa prvé výročie od ničivej veternej smršte a v redakcii sme sa zamýšľali nad tým, ako by sme sa k udalostiam spred roka vrátili. Počas celého roka sme priebežne informovali o tom, ako pokračuje odstraňovanie kalamity. Ako redaktorov zo štvrtého okruhu Slovenského rozhlasu, ktorý vysiela pre stredné Slovensko nás mrzelo, a poviem to rovno, aj hnevalo, že sa stále hovorilo len o Vysokých Tatrách. Že sa zabúdalo, na to, že vietor klátil stromy aj na Orave či na Čertovici, v Nízkych Tatrách. Pre vznik seriálu z Nízkych Tatier bola preto v redakcii vyslovene priaznivá klíma.

Aká bola spolupráca s lesníkmi v teréne? Nestretol si sa s neochotou alebo s nezáujmom o spoluprácu?

Musím povedať, že dnes už nie je „normálne“, aby novodobé firmy, podnikatelia, majitelia podnikov efektívne spolupracovali s novinármi. To neplatí iba v prípade, ak chcú prezentovať svoj nový výrobok, či hovoriť o tom, aký majú úžasný sociálny program. V ostatných prípadoch sa radšej sa zataja, prípadne povedia, že o tom či onom viac povie hovorca. Predstavte si, že by sme sa s  tým v rozhlase riadili. K slovu by sa nedostali ľudia z výroby, nebolo by počuť zvuk strojov, vytratila by sa slávna rozhlasová reportáž a nahradilo by to „papagájovanie“ odborníkov na vzťahy s verejnosťou. Istotne, aj oni majú svoj nepopierateľný význam. Ale ako rozhlasák musím vždy priniesť udalosť vo zvukovej podobe. A v čo možno najvernejšej a najzaujímavejšej. Preto som bol veľmi príjemne prekvapený s akým ústretovým prístupom a ochotou som sa stretol u vedenia štátneho podniku LESY SR a predovšetkým, akými vynikajúcimi sprievodcami a najmä kvalifikovanými rečníkmi sa mi na deň stali pracovníci odštepného závodu v Beňuši. Musím sa im na tomto mieste ešte raz veľmi pekne poďakovať a povedať im, že vo mne zachovali vieru v dobrých ľudí, ktorí sa za svoju prácu nehanbia. Slúži im ku cti, že o nej dokážu zaujímavo rozprávať aj pre rozhlasových poslucháčov. Takže - pani Martina Kovalíková a páni Zdenko Citerberg a Jaroslav Brozman – ďakujem!

Ako hodnotili výsledok tvojej práce kolegovia rozhlasáci? Boli nejaké reakcie zo strany poslucháčov? Ak áno, aké?

Asi dobré, lebo keby na ňom bolo niečo zlé, určite by mi to kolegovia v dobrom vytkli... Poslucháči, ktorí sa k nám do redakcie ozvali, hovorili, že vďaka seriálu si uvedomili, aká náročná je práca lesníkov, že ani netušili aký je široký jej záber a podobne. A ozvali sa aj ľudia, ktorí tvrdili, že vďaka Príbehu na týždeň z kalamitou postihnutých Nízkych Tatier sme prelomili celoslovenský stereotyp, v ktorom sa hovorilo, písalo a fotografovalo len vo Vysokých Tatrách. Že sme vlastne dali priestor aj ľuďom a prírode, ktorí ostali v „závetrí“ mediálneho záujmu. A tým sa im krivdilo. Musím povedať, že vskutku neprávom.

Miroslav Debnár asi nie je celkom typický novinár. V ére bulvárnych médií, povrchných informácií a lacných príbehov má jeho ľudský pohľad a schopnosť vnímať detaily i súvislosti punc vysokej profesionality. Ostáva veriť, že sa v médiách vždy nájde dosť priestoru pre novinárov, ktorí vedia hľadať a odovzdávať skutočné ľudské príbehy. Napríklad aj tie lesnícke.