�udov�t Greiner

(1796 - 1882)

J�lius BURKOVSK�

Igor VISZLAI

 

Kto nepozn� meno Jozef Dekret - Matejovie, asi o hist�rii lesn�ctva nevie ni�. Ale meno �udov�t Greiner sa u� tak �asto nespom�na. Napriek tomu, �e mali ve�a spolo�n�ho. Obom i�lo o rozkvet lesn�ctva na Slovensku, len ka�d� sa realizoval v inom regi�ne. Dekret na Star�ch hor�ch, Brezne a �iernom Hrone, Greiner hlavne na Gemeri a Horehron�. Mo�no na �kodu veci sa v�ak pravdepodobne nikdy nestretli, napriek tomu, �e v rokoch 1828 � 1837 to bolo teoreticky mo�n�. Ani v arch�vnych materi�loch sa v�ak nepodarilo zisti�, �e by t�to dvaja p�ni mali �o len ak�-tak� n�znak styku. Nepodarilo sa zisti�, �i sa v�bec osobne poznali, preto hodnotenie ich lesn�ckych aktiv�t mus�me robi� v�dy oddelene.

Ke�e kult�ru n�roda m��eme hodnoti� aj pod�a poznania svojej hist�rie (aj lesn�ckej), chceme t�mto s�hrnom inform�ci� o �udov�tovi Greinerovi pri pr�le�itosti 210. v�ro�ia jeho narodenia urobi� nie�o pre poznanie lesn�ckej hist�rie na Slovensku.

Curriculum vitae

�udov�t (Ludwig) Greiner sa narodil v roku 1796 v Lichtentanne pri Saalfelde v Nemecku, v b�valom knie�atstve Coburg-Saalfeld, ako syn evanjelick�ho far�ra Karola Greinera. Po absolvovan� gymn�zia v Saalfelde v roku 1814 �tudoval na Becksteinovom lesn�ckom u�ili�ti v Dreissigackere. Rok po absolvovan� sa podrobil pred gener�lnou lesn�ckou administr�ciou Coburga vy��ej lesn�ckej sk��ke, aby dosiahol kvalifik�ciu pre vy��iu lesn�cku slu�bu. Od roku 1816 sl��i ako lesn� na panstve v Baumgartene, zlo�il �al�iu sk��ku v Marianbrunne, aby sa kvalifikoval na vy��iu lesn�cku slu�bu v Rak�sku. V rokoch 1819 � 1824 p�sobil ako tax�tor u knie�a�a �ubom�rskeho vo Volyni a v Podolsku (ju�n� Rusko). �al�ie roz�irovanie v�eobecn�ch vedomost� realizoval v rokoch 1824 - 1826 �t�diom matematiky, fyziky a ch�mie na polytechnike vo Viedni. N�sledne v rokoch 1826 - 1828 bol spr�vca lesov a splavovania dreva na majetkoch regenta Ernsta von Sachsen-Coburg-Gotha v Greiburgu (Rak�sko). To bol odrazov� most�k k postu riadite�a panstiev Sachsen-Coburg-Gotha so s�dlom v Jel�ave, do ktor�ho ho ako 32-ro�n�ho nadan�ho a vysokokvalifikovan�ho lesn�ka ustanovil Ferdinand Coburg. Od roku 1828, kedy sa stal riadite�om Coburgovsk�ch lesn�ch majetkov v Jel�ave, bola jeho �ivotn� dr�ha na 54 rokov - a� do jeho smrti - naviazan� na �zemie Slovenska. V Jel�ave sa o�enil s M�riou Gl�szovou a spolu mali dev� det�. Z nich Hugo a �udov�t boli v mnohom pokra�ovatelia jeho pr�ce pre lesn�ctvo. Po ovdoven� v roku 1857 sa znovu o�enil s Ot�liou Szinowitzovou z Banskej Bystrice, deti v�ak u� nemali. Ako riadite� pracoval a� do penzionovania v roku 1874. Na�alej ostal pracova� na taxa�n�ch elabor�toch a to a� do 1.4.1877. Po�as svojho akt�vneho �ivota bol zapojen� do �innosti Uhorsk�ho lesn�ckeho spolku Ungarischer Forstyerein, v ktorom bol v rokoch 1852-1857 podpredsedom. Bol aj �lenom Moravsko-sliezkeho lesn�ckeho spolku. Za svoju �innos� bol vyznamenan� mnoh�mi diplomami, vyznamenaniami a �estn�mi uznaniami. Ke� v Jel�ave 28.10.1882 vo veku 86 rokov zomrel, pochovali ho po boku prvej man�elky na miestnom cintor�ne. Ctitelia Greinerovej pr�ce 24.9.1886 na Popovej � priehybe medzi Vern�rom a Pust�m Po�om � odhalili obelisk s n�pisom v ma�ar�ine �Na pamiatku 54-ro�n�ho ��inkovania �udov�tovi Greinerovi, lesn�mu radcovi jeho Kr�ovskej v�sosti knie�a�a Coburg, postavili jeho ctitelia r.1885.�

Greiner organiz�tor

1. apr�la 1828 - d�om n�stupu �udov�ta Greinera do funkcie riadite�a za�ala jeho ne�navn� pr�ca na povznesen� lesn�ctva ako tak�ho, ktor� bolo v tom �ase len pr�veskom po�nohospod�rskej �innosti a zdrojom dreva pre �eleziarske a hutn�cke prev�dzky.

U� od prv�ch dn� vznikaj� pozn�mky, pripomienky, eviden�n� knihy, rozpo�ty, zaviedol kolegi�lne porady, ktor�m s�m aj predsedal. V roku 1830 ich bolo dev�, v roku 1831 jeden�s�, v niektor�ch mesiacoch aj dve. S prib�daj�cim �asom bol takmer o v�etkom informovan�, poznal svojich �ud�, stav lesov a preto nemal probl�m vo v�etkom s�m rozhodova�. Okrem panstiev v Borsode, Hevesi, Pusztavacsi v dne�nom Ma�arsku a hlavne panstva v Mur�ni, spravoval aj panstv� v Hrabu�iciach, �abradi, Antone, Fi�akove, Ve�kom Blhu. A� do roku 1830 bolo �stredn� s�dlo majetkov vo Viedni a na n�vrh Greinera sa reorganizovala spr�va lesov. Bolo zriaden� Riadite�stvo v�etk�ch lesn�ch di�triktov v Jel�ave a okrem osobn�ch a finan�n�ch vec� bolo samostatn� (�pln� samostatnos� z�skalo a� v roku 1853). Na jednotliv�ch panstv�ch boli zriaden� lesn� �rady s primeran�m lesn�m person�lom. Na �zem� dne�n�ho Od�tepn�ho z�vodu Rev�ca bol zriaden� lesn� �rad v Mokrej L�ke s rev�rmi Rev�ca, Luben�k, Kame�any a lesn� �rad v Mur�ni (od roku 1840) s rev�rmi Mur�� I. a Mur�� II. Z lesn�ho �radu Tepl� Vrch zasahoval na �zemie z�vodu rev�r Ratkovsk� Lehota. Person�lne obsadenie riadite�stva bolo minim�lne - riadite� a jeden pis�r. Na Lesnom �rade Mokr� L�ka bol jeden lesmajster, dvaja lesn�, jeden adjunkt, zverostr�ca, dev�tn�s� hor�rov a jeden piliarsky majster. T�to organiza�n� �trukt�ra zotrvala a� do roku 1853. Vtedy bol na riadite�stvo dosaden� referent-asistent a bola zriaden� Pokladnica Mur�� a Tax�cia Rev�ca. V tomto roku bolo person�lne obsadenie Lesn�ho �radu v Mokrej L�ke jeden prednosta, traja ved�ci lesn�ch spr�v, jeden ved�ci p�ly v Rev��ke, dvan�s� hor�rov, jeden lesn� ml�denec, zverostr�ca a piliarsky majster. A� do roku 1895 pretrvala �trukt�ra s lesn�mi �radmi, av�ak pokladnica a tax�cia pre�li �asom pod riadite�stvo v Jel�ave. K �al��m ve�k�m organiza�n�m zmen�m a� do zo�t�tnenia Coburgovsk�ho majetku nedo�lo, iba Lesn� �rad z Mokrej L�ky bol prelo�en� do Rev�cej.

Greiner priekopn�k

Greinerov v��komer - Rev�ca

U� na hospod�rsky rok 1828-1829 vypracoval Greiner pestovn� n�vrhy � pl�ny pre di�trikt Mokr� L�ka a Dr�kovce. Bol podrobne rozpracovan� formul�r na zales�ovanie 135 a 104 jut�r. Okrem podrobn�ho opisu a v�mery uv�dzal potrebu semena v mericiach a sadencov pod�a drev�n, ale aj odkia� treba obstara� semeno a sadence, potrebu pracovn�ch dn� a predpokladan� n�klady. S nieko�k�mi men��mi zmenami tak�to formul�re pou��vali a� do roku 1877, kedy v tla�iv�ch pribudlo ozna�enie plochy na zales�ovanie pod�a hospod�rskeho pl�nu. Obnova porastov sa vykon�vala sejbou i sadbou.

Uvedomuj�c si potrebu zaobstar�vania semena lesn�ch drev�n, u� v roku 1830 je z�pis o stavbe l��tiarn� v Polomke a na Mur�nskej planine pri hor�rni Stud�a, �al�ie sa stavaj� vo Vern�ri a na �umiaci. V nasleduj�com roku sa na lesn�ch �radoch Polomka, �umiac a Mokr� L�ka povinne zakladaj� lesn� �k�lky v�hradne pre smrekovcov� sadenice, nesk�r sej� bukvice, v roku 1834 zakladaj� �k�lku v rev�ri Telg�rt pre pestovanie smrekovca a borovice. Zber, l��tenie semena a pestovanie sadencov sa uskuto��ovalo vo vlastnej r�ii a preto sa p�vod semena dal presne zisti�. Pokia� bol nedostatok sadencov, vypom�hali si vyzdvihovan�m materi�lu z predt�m preveden�ch miskov�ch v�sevov.

Pestovanie zmie�an�ch porastov bolo pre Greinera prioritou. U� v roku 1835 mal predn�ku o zales�ovan� vysokohorsk�ch spustnut�ch pl�ch. Buku, ktor� �zlep�uje p�du, odol�va vetrom a chorob�m, produkuje viac hmoty ako in� dreviny�, pripisoval ve�k� v�znam, aj ke� nie v�ade na�iel nasledovn�kov. V teplej��ch oblastiach povinne vn�ali do porastov dub a buk, pri�om najosved�enej��m sp�sobom bolo sadi� �alude a bukvice kladen�m pod motyku. Pre Lesn� �rad v �umiaci vyd�va v roku 1846 podrobn� pokyny pre dopl�ovanie smrekov�ch monokult�r, usmernenia na pestovanie r�znych druhov drev�n v �k�lkach. Pre Lesn� �rad v Mur�ni vydal �pravu, aby sa smrekov� sadence sadili z�rove� so smrekovcom, naria�uje pokusy s vys�dzan�m javora horsk�ho. V roku 1847 ostro kritizuje �rad v Polomke kv�li zaost�vaniu v zales�ovan� star��ch hol�n. Zodpovedn�ch �inil ved�cich poles� a nariadil pozastavi� funk�n� rast hor�rom, ktor� v tomto smere neplnili svoje povinnosti. Dod�val, aby sa nepestoval len smrek, ale aj smrekovec a borovica. Na polesiach Lesn�ho �radu Mokr� L�ka sa vo v�mladkov�ch lesoch pou��vala na dopl�ovanie men��ch medzier met�da zakore�ovan�m bo�n�ch vetiev. Napriek v�etk�m t�mto opatreniam, po Greinerovej smrti sa so smrekov�mi monokult�rami za�lo a� do oblasti dub�n a to na �kor buka.

V roku 1865 vyd�va riadite�stvo v Jel�ave nariadenie, v ktorom upozor�uje �rady na to, aby sa sna�ili dosiahnu� �o najviac prirodzen�ho podrastu, lebo dopl�ovanie i opakovan� zales�ovanie mlad�n zni�en�ch pastvou zvy�uje n�klady a� na dvojn�sobok. V �tyridsiatych a p�desiatych rokoch prakticky uplat�oval kulisov� ruby so ��rkou p�sov 15-20 siah (30-40m). Po dostaven� sa prirodzen�ho zmladenia, pr�padne dosaden� medzier a odrasten� mladiny sa pristupovalo k dor�baniu kulisy. S�m Greiner prizn�va v�hody i nev�hody tohto sp�sobu obnovy lesa a sk��a aj zavedenie tzv. skokov�ch rubov.

Vysok� d�le�itos� prev�dzania prebierok dokumentuje Greiner u� v roku 1833 publikovan�m �l�nku o prev�dzan� v�chovn�ch z�sahov na panstve Mur��, nesk�r aj na Horehron�. Z uveden�ch stat� sa dozved�me, �e v 30-ro�n�ch porastoch buka s osikou, hrabom a brezou sa vy�a�ilo 9 kubick�ch siah dreva na 1 jut., v 45-ro�nom smrekovom poraste 6 a 50-ro�nom skoro 10 kubick�ch siah dreva na 1 jut.

Greiner dobre poznal pr�cu samotn�ch lesn�ch robotn�kov a mal snahu nielen o zvy�ovanie efektivity pr�ce, ale aj o zni�ovanie jej n�ro�nosti. Na z�klade sk�senost� z Rak�ska, dal u� v roku 1829 objedna� 65 ru�n�ch p�l pre lesn� �rady v Antone a Polomke. Zav�dzanie noviniek sa v�ak nestretlo s pochopen�m, robotn�ci a aj lesn�cky person�l vyhl�sili, �e p�ly s� nepou��vate�n�. Preto okam�ite prij�ma za piliarskeho majstra J�na Redelmayera, nesk�r aj Jozefa H�nigsbergera, aby robotn�kov zau�ili do nar�bania s p�lou i jej ostrenia. Vylep�il i dopravu dreva stavbou drevenej trate dlhej 3,5 km z doliny Bubl�kov� a Petr�kovo na p�lu v Polomke. Na �ahanie sa pou��vali dva za sebou zapriahnut� kone. Na Sto�k�ch v lokalite Klatn� pri Z�vadke dal v roku 1837 postavi� vodn� n�dr�, ktor� z�sobovala splav pre dopravu dreva vodou. Na Mur�nskom lesnom �rade uva�ovali o v�stavbe lanovej dr�hy z Mur�nskej planiny do p�ly Mur��. Pre vysok� finan�n� n�ro�nos� sa v�ak projekt nerealizoval.

Ve�mi v�znamn� �lohu zohr�va Greiner pri zaria�ovan� lesov. 28 rokov zau�oval a �kolil tax�torov, kresli�ov a geometrov. S�m zhotovil v��komer, ktor� sa pou��val pri taxa�n�ch pr�cach. Takisto zameriavanie cel�ho Coburgovsk�ho majetku organizoval pomocou profesion�lnych zememera�ov u� v rokoch 1833-1838, pri�om vyu��val hlavne mapy in�iniera Czibura z 18.storo�ia. N�sledne do nich zakres�oval lesn�cky detail, zast�penie drev�n, ich vek. Zapo�al s ve�mi jednoduch�mi pl�novac�mi formul�rmi hlavne na pestovn� �innos�, nesk�r spolu s opisom porastov prer�stli formul�re a� do hospod�rskych pl�nov. Jeden z prv�ch bol pre panstvo Mur�� u� v roku 1856. Postupne tieto met�dy pl�novania zaviedol na v�etk�ch lesn�ch �radoch a kv�li tomu aj zriadil oddelenie tax�cie. Najprv bolo v Mur�ni, postupne sa pres�valo do Rev�cej, do Jel�avy a v medzivojnovom obdob� bolo op� v Mur�ni. V rokoch 1840-1845 vypracoval v�nosov� tabu�ky pre vysokokmenn� i v�mladkov� lesy a tieto sa vyu��vali v praxi. S�m sa po penzionovan� staral u� len o taxa�n� z�le�itosti a pokra�oval v u� nieko�ko desa�ro�� prev�dzanom zbieran� a overovan� podkladov pre v�nosov� tabu�ky. Ich druh� vydanie, ktor� vy�lo a� po jeho smrti v roku 1896, bolo jeho ve�k�m �ivotn�m dielom.

Greiner obchodn�k

Lesy v Greinerov�ch �asoch sl��ili hlavne na z�sobovanie drevom pre priemyseln� podniky - huty, skl�rne, �eleziarne, v men�om mno�stve pre miestne p�ly. V�roba a dod�vky dreven�ho uhlia bola d�le�it� a z�rove� �a�k� �loha. Vy�adovala pevn� organiz�ciu a discipl�nu, dod�vky museli by� plynul�. Motivuj�cim faktorom mali by� pr�mie za dodan� uhlie vo v��ke jedn�ho grajciara za mericu. �e ne�lo o mal� objemy sved�� fakt, �e v �tyridsiatych rokoch sa dodalo okolo 240 tis�c mer�c uhlia, v p�desiatych okolo 260 tis�c a v �es�desiatych a� cez 370 tis�c mer�c. V tom �ase bolo Greinerovou snahou presved�i� zodpovedn� org�ny, aby sa dreven� uhlie nedod�valo pod v�robn� ceny. Vypracoval elabor�ty s mno�stvom presved�iv�ch argumentov proti drancovaniu lesov a vykoris�ovaniu pracuj�cich pri v�robe dreven�ho uhlia. �ia�, pokia� nemalo riadite�stvo do roku 1853 �pln� samostatnos�, tak sa mu to nepodarilo. S ��innos�ou od 1.1.1853 sa v�ak nov�mi in�trukciami cel� odbyt lesn�ch v�robkov stavia na celkom nov� z�klady. Zav�dza lesn� pokladnice a vz�jomn� vy��tovanie medzi lesn�ctvom, po�nohospod�rstvom a �eleziar�ami.

Greiner ekon�m

�udov�t Greiner pri v�etk�ch svojich nariadeniach, pokynoch a in�trukci�ch bral na zrete� aj ekonomick� str�nku veci. Mal ve�mi prec�zne vykalkulovan� n�klady na obnovu lesa umel�m zales�ovan�m a sejbou. Aj preto jeho snahy o zvy�ovanie podielu prirodzenej obnovy. Mal rozpracovan� aj finan�n� efekt prebierok, z ktor�ch sa drevn� hmota z��itkov�vala na v�robu dreven�ho uhlia.

Ve�k� pozornos� venoval odme�ovaniu lesn�ho person�lu. Odborne vzdelan� �udia mali prioritu aj v ohodnoten�, nezab�dal v�ak ani na robotn�kov v �a�be dreva, povozn�kov.

Greiner zememera� a geograf

Greinerov v��komer

�t�diom matematiky a fyziky na Polytechnike vo Viedni si Greiner roz�iroval svoje v�eobecn� znalosti a tieto dok�zal ve�mi ��inne vyu��va� v praxi. Vynikol aj ako zememera� a priekopn�k geografick�ho pozn�vania Slovenska, osobitne Vysok�ch Tatier. Zachovali sa �daje z viacer�ch jeho v��kov�ch meran�.

Zaznamen�vanie v��kov�ch �dajov na map�ch z 18. storo�ia, dokonca i v neskor��ch dokumentoch v�bec nebolo samozrejmos�ou � okrem in�ch d�vodov aj kv�li n�ro�nosti v��kov�ch meran� vo vysokohorsk�ch podmienkach. O v��ky sa v�ak (najm� vo Vysok�ch Tatr�ch) viac zauj�mali pr�rodovedci a pr�padne niektor� vzdelan� cestovatelia � ojedinele u� od konca 18. storo�ia. Ich meracia technika bola prirodzene spo�iatku nedokonal� a rozsiahlej��m, systematick�m meraniam br�nila aj nepr�stupnos� ter�nu.

Aj v odborn�ch kruhoch ve�mi dlho pre��val n�zor, �e najvy���m vrcholom Tatier je Kriv��. Priekopn�kom exaktnej��ch, barometrick�ch v��kov�ch meran� v Tatr�ch bol �k�tsky lek�r, pr�rodovedec a cestovate� z Edinburgu, Robert Towson. V roku 1773 vyst�pil s barometrom na niektor� tatransk� �t�ty (Kriv��, Ke�marsk�, Jah�ac� a Lomnick� �t�t) a zameral ich v��ky, na z�klade �oho ako prv� vy�iel s tvrden�m, �e najvy���m vrcholom Tatier nie je Kriv��, ale Lomnick� �t�t. Towsonove merania boli na svoju dobu relat�vne presn�. V��kov� merania na Slovensku po�as svojich botanick�ch v�skumov Karp�t uskuto�nil v roku 1813 �v�dsky u�enec F. Wahlenberg. S�m pova�oval za najvy��� vrchol Tatier �adov� �t�t, ktor� v�ak nemohol zmera�, lebo pre nepriaze� po�asia sa mu nepodarilo vyst�pi� na tento kon�iar.

V roku 1837 �udov�t Greiner, poopravil v�etky nespr�vne n�zory a dok�zal, �e najvy���m kon�iarom Tatier je pr�ve Gerlachovsk� �t�t. T�m vytvoril medzn�k vo v�voji v��kov�ch meran� na �zem� na�ich ve�h�r.

Prv� �l�nok, v ktorom referoval o svojich prv�ch objavn�ch meraniach, vy�iel v roku 1839 v bud�nskom �asopise Gemeinnutzige Bl�tter zur Belehrung und Unterhalt pod n�zvom Die Gerlsdorfer Spitze als die hochste Gebirgschohe der Karpathen (Gerlachovsk� �t�t ako najvy��� vrchol Karp�t). Po tejto z�kladnej spr�ve nasledoval jeho citovan� �l�nok v Slovensk�ch novin�ch:

�Kdy� se o Tatr�ch hovo�� anebo p�e, tedy se oby�ejn� lomnick� chochol /od osady Lomnici, nedaleko Ke�marku v Spi�i, tak nazvan�/ a K�iv�� v Liptov�, jako nejvy��� chocholy ud�vaj�, toliko n�kte�� spisovatel� p�ipom�naj�, �e ledodolsk� jehlan /Eisthalerspitze/ je�t� i nad lomnick� chochol v��e vystupuje. V�ecky tyto d�tky o pom�rn� vysokosti jednotliv�ch vrchu tatransk�ch j� za pravidv� uznati nemohu, nebo sem n�sledkem vlastn�ho trigonometrick�ho m�ran� v centr�ln�ch Tatr�ch docela jin� v�sledky dos�hnul.

Bylo to je�t� roku 1837, dne l0. Aug. kr�sn� jasn�ho dne, kdy� sem na lomnick� chochol vystoupil zvl�t� k tomu c�li, abych jeho vysokost nad hladinou vody mo�sk� pomoc� tlakom�ru /barometru/ vyskumal. P�i t�to p��le�itosti p�ehl�dal sem tak� sausedn� vrcholy stup�om�rem /Grandbogen/, a na�el sem pomoc� tohoto, pravda ne velmi spolehliv�ho n�stroje k vybad�n� mal�ch rozd�lu vysokosti, n�kolik jehlanu, t�m�� tak vysok�ch, jako s�m lomnick� jehlan. Jeden ale z nich, toti� jehlan gerlachovsk� nikde jako zvl�tn� n�jak� v��ina nep�ipom�na, kde� se ale o n� p�ece hovo��, tedy se vysokost jej� ud�va o n�kolik l00 stop men��, ne� lomnick�ho jehlanu.

N�sledkem t�to, na lomnick�m chocholu dos�hnut� sku�enosti um�nil sem sob�, na cest� p��sn� mathematick� p�ij�ti k tomu p�esv�d�en�: zd�li� cho-
chol gerlachovsk� v skutku nejv�t�� v��inu centr�ln�ch spi�sko-liptovsk�ch Tater p�edstavuje. Ochotnosti jednoho p�itele a milovn�ka v�d p��rodn�ch dostal sem k tomuto c�li velmi dokonal� theodol�t /to jest n�stroj, ku p��sn�mu trigonometrick�mu m�ran� slau��c�/, s n�m�to sem se vybral na rovinu, kter� se od Spi�sk� Soboty /Georgenberg/ a� k osamot�l�m hostincum velkansk�m, na cest� z Velk� do Liptova le�ic�m, protahuje. Tu sem vym�ral v cel� mathematick� p��snosti z�kladn� ��ru trigonometrickau, na 2000 s�h dlouhou, potom pak sem z obou konc� on� z�kladn� ��ry, ohledem vrcholu centr�ln�ch Tater, od chocholu ke�marsk�ho a� ku K�iv�ni, v�ecky, ku trigonometrick�m po�tum pot�ebn� uhly rozm�ral a v�sledek t�to pr�ce je�t� skrze postaven� n�stroje na t�et�m m�st� kontroll�roval.

Z t�chto, jako �e�eno. v cel� p��snosti vykonan�ch prac m�rnick�ch a dal��ho trigonometrick�ho po�tov�n�, p�i kter�m se i na �plo�inu zem� na�� a jin�, k pozn�n� prav� vysokosti pot�ebn� ohledy pozorovalo, p�i�el sem k tomu p�esv�d�en�, �e je gerlachovsk� chochol, jako se mi to bylo na lomnick�m jehlanu uk�zalo, nejv�t�� v��ina v Tatr�ch, a s�ce o cel�ch 50 stop v�de�sk� m�ry vy��� od lomnick�ho jehlanu. Za lomnick�m chocholem nasleduje asi 6 sousedn�ch jehlanu, a potom jen p�ich�z� s�m K�iv��.

�udov�t Greiner teda spo�iatku stanovil v��kov� poradie najvy���ch tatransk�ch vrcholov a ich v��ku vo�i z�kladnici vyzna�enej medzi Spi�skou Sobotou a Ve�kou /dnes mestsk� �asti Popradu/. Jeho zistenie, �e Gerlachovsk� �t�t je najvy��� spomedzi nich, bolo nielen prekvapuj�ce, ale skuto�ne smel� a priekopn�cke, lebo odporovalo v�etk�m trad�ciam, �o si Greiner jasne uvedomoval.

Na z�klade meran� stanovil nasledovn� v��kov� poradie tatransk�ch �t�tov:

l. Gerlachovsk� �t�t - 8354 viedensk�ch st�p � 2. Lomnick� �t�t - 8304 � � 3. Py�n� �t�t - 8275 � � 4. �adov� �t�t - 8209 �

Uviedol aj v��ku Kriv��a na z�klade vlastn�ch meran�: 7872 viedensk�ch st�p.

V�eobecn� prijatie priekop-
n�ckeho Greinerovho tvrdenia o v��kovom prvenstve Gerlachovho �t�tu nechalo na seba �aka� nieko�ko desa�ro�� od publikovania prv�ch spr�v.

V�eobecn� prijatie Greinerovho tvrdenia o v��kovom prvenstve Gerlachovho �t�tu m��eme po��ta� u� od roku 1876, kedy sa vydala mapa Vysok�ch Tatier spracovan� viedensk�m Vojensk�m kartografick�m �stavom. Podklady k tejto mape poch�dzali z takzvan�ho tretieho vojensk�ho mapovania, konkr�tne zo systematick�ch trigonometrick�ch meran� Tatier z roku 1874.

Greinerove v��kov� merania sa neobmedzili len na oblas� Vysok�ch Tatier. Zachovali sa �daje jeho barometrick�ch meran� v��ok z Kr�ovej hole a �al��ch vrchov z oblasti Horehronia � K�aku, Koh�ta a Fabovej hole.

 

O celo�ivotnom diele �udov�ta Greinera m��eme nap�sa�, �e v�etko jeho konanie sledovalo jedin� cie� � zve�a�ova� lesn� hospod�rstvo a zabezpe�i� jeho pozdvihnutie na �rove� ostatn�ch odvetv�. Bezm�la 122 tis�c katastr�lnych jut�r lesn�ch pozemkov mu na to d�valo priestor, 54 rokov �as a v�eobecn� i odborn� vzdelanie predpoklady. Na��astie si svoje my�lienky nenech�val pre seba, ale akt�vnou publika�nou �innos�ou zanechal v�znamn� dielo aj pre n�s, svojich nasledovn�kov.

 

Ing. J�lius Burkovsk� je emeritn� lesn�k �ochran�r

Ing. Igor Viszlai je riadite� OZ Rev�ca