O zakladaní energetických porastov s Ing. Ladislavom Vargom, CSc.

Dominujú topole a vŕby

Jozef MARKO

Ing. Ladislav Varga, CSc.

Na dvoch miestach na Slovensku sa nachádza základný reprodukčný materiál klonov topoľov a vŕb, ktoré sú v krajinách Európskej únie pre zakladanie energetických porastov najčastejšie používané. Vo výskumnej stanici Národného lesníckeho centra v Gabčíkove a v Škôlkarskom stredisku Trstice, dnes síce zaradenom do organizačnej štruktúry Odštepného závodu (OZ) Semenoles, ale na teritóriu a s „krstným listom“ OZ Palárikovo, ktorého riaditeľom je uznávaný odborník na problematiku rýchlorastúcich drevín – Ing. Ladislav Varga, CSc.

Možno by sme mali začať náš rozhovor skôr od konca, aby naši čitatelia získali predstavu o dôležitosti témy, ktorú sme zvolili. Opýtam sa preto, aký je podľa vašich poznatkov potenciál v zakladaní energetických porastov na Slovensku?

- Najväčšie možnosti na zakladanie energetických porastov sú v pahorkatinných a podhorských oblastiach na podmáčaných a sutinových pôdach, kde je možné v horizonte roku 2025 založiť energetické porasty s vŕbami a krížencami s osikou na výmere 25 000 hektárov. Najvhodnejšie podmienky na zakladanie energetických porastov sú však v porastoch so stopercentným zastúpením agáta bieleho a ak berieme do úvahy všetky ekonomické parametre, tak reálne možnosti zakladania takýchto porastov sú na výmere 500 hektárov.

Aj do automobilov a kŕmnych zmesí

Prečo sú v kurze pri zakladaní energetických porastov v rámci EÚ najčastejšie práve topole a vŕby?

- Vo všeobecnosti pre vyselektované druhy a klony rýchlorastúcich listnatých drevín platí, že ich drevná hmota je tradične využívaná pri výrobe celulózy a papiera a takisto na energetické účely. Špeciálne v topoľoch a vŕbach sú ale prítomné látky, ktoré umožňujú ich využitie na netradičné účely, ako je výroba metanolu a etanolu, ktorý je možné pridávať ako prísadu do pohonných hmôt. Zaujímavé tiež je, že nutričnú hodnotu nadzemnej časti dendromasy u týchto drevín je možné expanzným spôsobom zvýšiť o ďalších 30 percent. Predstavujú tak širokú základňu pre výrobu rôznych druhov kŕmnych zmesí.

Ako bola v našich podmienkach testovaná vhodnosť pestovania topoľov a vŕb a s akými výsledkami?

- Celkovo sme hodnotili 78 klonov topoľov a 68 klonov vŕb s dobou overovania minimálne 4 roky na rôznych typoch trvalých a poloprevádzkových výskumných plôch, od optimálnych po okrajové stanovištia v prvej až tretej topoľovej pestovnej oblasti. Z kvantitatívnych znakov sme systematicky hodnotili výškový a hrúbkový rast a produkciu dendromasy v čerstvom a suchom stave v tonách za hektár a rok. Z kvalitatívnych znakov sme kládli dôraz na odolnosť voči hrdziam, vredovke topoľovej, hnedému miazgotoku a škodcom na asimilačných orgánoch. Podarilo sa nám zadefinovať vhodnosť klonov pre jednotlivé stanovištia. Viac napovie priložená tabuľka aj s údajmi o rubnom veku a produkciou dendromasy v suchom stave pre najvhodnejšie klony topoľov a vŕb.

Základ úspechu vo vhodnej technológii

Základ úspechu pestovania rýchlorastúcich drevín v energetických porastoch spočíva okrem voľby stanovištne vhodného klonu určite aj vo voľbe vhodnej technológie. Akú odporúčate na základe vašich poznatkov?

- Pri voľbe vhodnej technológie rozhodujú stanovištné nároky, možnosti zabezpečenia mechanizačných prostriedkov na vykonanie agrotechnických a biotechnických opatrení a v neposlednom rade svoju úlohu zohrávajú aj ekonomické požiadavky na minimalizáciu nákladov. Vo všeobecnosti je možné povedať, že základnou podmienkou úspešného založenia energetických porastov je okrem podmáčaných plôch celoplošná príprava pôdy buď s odstránením, alebo bez odstránenia pňov. Odstránenie pňov sa realizuje vyrývaním celých pňov, postupným orezávaním, rozdrvením, alebo frézovaním pňov. Nevýhodou týchto spôsobov prípravy pôdy je, že dochádza k odstráneniu úrodnej humusovej vrstvy a ukladaním pňov na hromady sa zmenšuje výmera plochy určenej na obnovu lesa. Preto je niekedy vhodnejšie zabezpečiť celoplošnú prípravu pôdy rozrušením a premiešaním vrchnej úrodnej vrstvy do hĺbky približne 30 centimetrov použitím ťažkých tanierových brán, ktoré môžu prechádzať cez pne a hrubé korene bez poškodenia. Na celoplošné ošetrovanie pôdy sú naopak vhodné ľahké výkyvné brány.

V akom spone majú byť vysádzané kultúry energetických porastov?

- Topoľové kultúry na optimálnych stanovištiach sú zakladané v sponoch 2x2 metre, 2x1,5 alebo 2x1 meter. Na výsadbu sa používajú jednoročné zakorenené odrezky. Spony s rastovou plochou od jedného do 1,5 metra štvorcového sú uplatňované na máloúrodných okrajových stanovištiach. Pri zakladaní energetických porastov jednoročnými sadenicami agáta bieleho sa najlepšie osvedčili spony 2x1,5 a 2x1 meter. Celoplošnú kultiváciu pôdy je pritom nutné robiť až do zapojenia kultúry a vylepšovanie je potrebné vykonať v prvom roku po výsadbe.

Čo by ste na záver nášho rozhovoru odporučili všetkým, ktorí uvažujú o zakladaní energetických porastov?

- Aby využili najmä marginálne plochy, zastúpené ílovitými, piesčitými, dlhodobo podmáčanými a presýchavými pôdami. Ďalej brehové porasty vodných tokov a nádrží a podobne. Pri výbere vhodných druhov a klonov drevín odporúčam riadiť sa hlavnými atribútmi, ktorými sú maximálna produkcia dendromasy v prvých desiatich rokoch po výsadbe, vysoká ujatosť osových, resp. koreňových odrezkov, odolnosť voči biotickým a abiotickým činiteľom, úzka až stredne široká koruna a dobrá pňová, resp. koreňová výmladnosť.