Nepokoj i krása lesa

Ján MIČOVSKÝ

Čitateľ si určite spomenie, že život a práca kolegu Ing. Borisa PEKAROVIČA z OZ Čierny Balog sa spája aj s fotografiou (Ľudia a lesy: Dobré svetlo, Lesník 12/2005). Tentokrát to potvrdzuje jeho autorská výstava umeleckej fotografie „Moja krajina, môj les“, ktorej vernisáž sa konala 21. apríla 2006 v Meštianskom dome Horehronského múzea v Brezne.

Výstava je inštalovaná ako samostatný celok trojexpozície, ktorej ďalšími časťami sú fotografické prezentácie „Kalamita srdcom a rozumom“ (Vysoké Tatry) a „Kalamita v breznianskom chotári“. Už prvý kontakt s citlivo komponovanými expozíciami naznačuje, že nápad riaditeľa Horehronského múzea v Brezne Mgr. Jána Weisa - dať dokopy tieto tri výstavy – bol správny: pohľad na zničený les človeka roztrpčí, znekľudní, možno aj ohúri. O to lepšie môžu byť jeho pocity, keď následne „zablúdi do tretej komnaty“, kde je zhmotnená Pekarovičova snaha preniesť aj na diváka nežnosť, záhadnosť, sentiment a jedinečnosť lesa, krajiny. Autorovým želaním bolo, aby práve tu divák precítil, že práca lesníkov je nesmierne dôležitá, pretože bez nej by neboli možné návraty k plnohodnotnému lesu. Ani vo fotografii, ani v skutočnosti.

Súdiac podľa reakcií hostí slávnostnej vernisáže bude autorove želanie naplnené vrchovato.

Foto: Mgr. Lívia Šingerová