Fabova hoľa

Peter GOGOLA

Cennej prírodovednej lokalite s výskytom vzácnych lesných spoločenstiev chránených druhov fauny, predovšetkým tetrova hlucháňa hrozí, že o pár rokov v nej nebude čo chrániť. Prírodná rezervácia Fabova hoľa, nachádzajúca sa na území Národného parku Muránska planina na ploche 262 hektárov s najvyšším bodom vo výške 1 439 m n.m., bola vyhlásená v roku 1988.

 

Vetrová kalamita z novembra 2004 však spôsobila, že v rezervácii už rok a pol leží na zemi vyše 8 000 kubíkov dreva a ďalších 2 000 kubíkov predstavujú zlomy stromov. Kalamita neušetrila ani 30 metrov vysoké stromy s hrúbkou okolo 70 centimetrov. Apokalyptický obraz pôvodne neporušeného kúta prírody môže po vetrovej a snehovej kalamite ďalej zhoršiť podkôrniková kalamita po opakovanom vyletení ďalších generácií lykožrútov z napadnutých stromov a jej rozšírení na okolité zdravé lesné porasty.

Rozvojovo – technický riaditeľ Ing. Ján Štefánik situáciu komentoval: „Hneď po vzniku kalamity sme boli pripravení zrealizovať účinné preventívne opatrenia proti rozšíreniu zničujúceho podkôrneho a drevokazného hmyzu – asanovať kalamitné drevo a následne zalesniť pôvodnými drevinami postihnuté plochy porastov tak, aby ostal biotop pre chránené druhy rastlín a živočíchov zachovaný a aby chránené územie nestratilo svoje opodstatnenie. Som presvedčený, že ak tieto opatrenia nebudú včas zrealizované, časom z tejto vzácnej chránenej lokality vymizne potrava pre tetrova hlucháňa, ktorý je v slovenskej prírode čoraz vzácnejší a PR Fabova hoľa tak stratí predmet ochrany, pre ktorý bola vyhlásená.“

Ochrancovia prírody sú naopak presvedčení, že kalamitné drevo je nutné ponechať na zemi a prírodné procesy v rezervácii na samovývoj, pričom rozšíreniu podkôrneho hmyzu chcú zabrániť iba inštaláciou niekoľkých lapačov...

Pracovník Odboru usmerňovania lesníckych činností Ing. Jaroslav Longauer nám poskytol stručnú genézu názorového rozporu lesníkov a ochranárov a hroziace dopady na reálnu a efektívnu ochranu prírody:

Krajský úrad životného prostredia (KÚŽP) pred rokom neudelil š.p. LESY SR výnimku na zásah v 5. stupni ochrany prírody. V týchto dňoch túto výnimku udelil orgánom štátnej ochrany prírody (ŠOP) nie na asanovanie kalamitného dreva, ale iba na inštalovanie lapačov po obvode troch kalamitných plôch v dĺžke 2 km s tým, že po obvode kalamitísk budú spriechodnené 25 metrov široké pásy, určené na umiestnenie lapačov.

ŠOP nie je materiálne (majú k dispozícii iba 100 namiesto potrebných cca 500 feromónových lapačov) ani odborne pripravená na zrealizovanie ochranných opatrení, schválených KÚŽP, takže si výkon týchto prác bude musieť objednať u š.p. LESY SR, Odštepný závod Čierny Balog.

Medzitým však už vyletela v minulom roku z napadnutých porastov jedna generácia lykožrútov a reálne hrozí, že pokiaľ sa podarí zrealizovať schválené ochranné opatrenia v tomto roku, vyletí ďalšia. Lykožrúty sa tak rozširujú nielen na zdravé stromy v samotnej PR a jej ochrannom pásme, ale napádajú aj stromy v hospodárskych lesoch.

Štát takto prichádza o finančné prostriedky hneď dvakrát – lesníci boli schopní pred rokom prírode blízkymi postupmi asanovať a speňažiť kalamitné drevo. Namiesto toho drevo ostalo v kalamitných porastoch ležať a v súčasnosti opäť štát bude musieť zaplatiť vysoké náklady na nákup a inštaláciu stoviek lapačov, ktoré aj podľa vyjadrenia lesníckych odborníkov z Národného lesníckeho centra – Lesníckej ochranárskej služby, nezabránia ďalšiemu šíreniu lykožrúta.

Ochrancovia prírody vidia význam ponechania postihnutého územia na samovývoj a premeny kalamitného dreva na tzv. moderové – čiže mŕtve drevo v tom, že toto mŕtve drevo vytvorí podmienky na obnovu lesných porastov a vzácnych biotopov. Skúsenosti lesníkov z viacerých lokalít na Slovensku však dokazujú, že moderové drevo vzniká iba vo vlhkých lokalitách so špecifickými podmienkami. PR Fabova hoľa s kalamitou odkrytými hrebeňovými porastmi však medzi takéto lokality nepatrí a preto k prirodzenému vytvoreniu moderového dreva na vysychajúcich lokalitách nemôže dôjsť a tie sa namiesto úživných miest stanú „mesačnou krajinou“, v ktorej sa bude dariť iba burine...