Oznamuje horárka manželovi: „Volala ti nejaká srnka, čo si ju vraj minule naháňal po lese, že v nej uviazlo pár tvojich brokov“.

 

„Asi bude náš horár v nemocnici dlho“ hovorí po návšteve jeho kamarát v krčme. „Je to s ním také zlé, hovoril si s lekárom?“ pýtali sa ostatní. On im na to: „Nie, ale videl som tamojšie sestričky!“.

 

Mladý horár zaneprázdnený spracovávaním kalamity poslal frajerke telegram: „Ak budem môcť, tak v nedeľu prídem“. Obratom prišla odpoveď: „Budeš môcť, príď!“.

 

Na veľmi odľahlom pracovisku sa drevorubačom minula strava, preto sa rozhodli horárovi z vrecka uchmatnúť kúsok slaninky, ktorú pred nimi zatajil a tešili sa ako bude kliať. Keď to zistil, s úsmevom im vysvetlil, že ju zvykne používať len na mastenie zlatej žily, keď ho omína. Chlapi zbledli a jeden vyhŕkol: „Tušil som, že na tej slanine nebola horčica!“.

 

Vyčíta horárka horárovi: „Prečo nenosíš obrúčku?“ na čo odvrkol: „Čo som poštový holub?“

 

„Anča, máš prsia?“ pýta sa horár „plochej“ dievčiny pri zalesňovaní. Tá urazene odsekla: „Pravdaže mám!“. „Tak prečo ich nenosíš so sebou?“ zaujímalo horára.

 

„Koľko máte detí?“ pýtajú sa na úrade horárky, na čo im odvetila: „Dokopy päť, s prvým manželom dve, s druhým tiež dve a jedno mám sama“.

 

„Zanechal váš dedko niečo po smrti?“ opýtali sa kamaráti horára a on na to: „Hej, pitie!“.

Zozbieral: Julo Burkovský