Lesník ako ochranca prírody

Jozef MARKO

Asi dnes už nemá zmysel pátrať po tom, kto a kedy začal vyrábať na verejnosti z lesníka necitlivého drancovateľa prírody a kto a kedy naštylizoval profesionálnych i dobrovoľných ochrancov prírody do pozície všemúdrych a jediných bojovníkov za to, aby príroda ostala zachovaná pre budúce generácie v takom stave, ako ju poznáme dnes. Čo však v tejto súvislosti určite význam má, je obzretie sa do minulosti. Pretože už od čias Márie Terézie, teda 250 rokov, generácie lesníkov nielen cieľavedome hospodárili na lesnom majetku, ale ho aj zveľaďovali a chránili na ňom všetko živé. Aký pádnejší dôkaz môže existovať, ak nie skutočnosť, že v susedných i ostatných európskych krajinách vyhynuli mnohé druhy rastlín a živočíchov (spomeňme napríklad medveďa a rysa), ale na Slovensku ostali zachované. Slovenské lesníctvo dalo európskemu také priekopnícke osobnosti, akými boli Jozef Dekrét Matejovie a Ľudovít Greiner a ako to už u nás býva, za hranicami o nich vedia častokrát viac, ako tu doma.

Niet pochýb o tom, že aj dnes pracujú v slovenských lesoch ich dôstojní nasledovníci. Lesnícki odborníci, ale aj ochrancovia prírody zo zahraničia chodia obdivovať výsledky práce našich lesníkov. Napríklad porasty nad Smolníckou Osadou uznanlivo hodnotili lesníci a ochranári zo Švajčiarska, Francúzska, Nemecka, Česka a ďalších krajín. A takých lokalít v porastoch, obhospodarovaných štátnymi lesníkmi, pribúda a bude pribúdať. Súvisí to aj z nezadržateľne postupujúcim procesom certifikácie v súlade s medzinárodnými štandardami a prísnymi pravidlami trvalo udržateľného obhospodarovania lesa. Tomuto dynamickému procesu v rámci š.p. LESY SR nestačia ani domáci drevospracovatelia. Pritom v zahraničí je obvyklé, že práve odberatelia a spracovatelia dreva vyvíjajú tlak na jeho producentov, aby ich komodity mali rešpektovaný certifikát, ktorý je dôkazom toho, že drevo pochádza z lesných porastov, v ktorých hospodária múdri a skúsení profesionáli. A laici môžu skutočne veriť tomu, že audítori posudzujú veľmi prísne súlad hospodárenia v lesoch so záujmami prírody a že auditmi neprejdú tí, ktorí environmentálne pravidlá podceňujú.

Lesníci sú schopní dnes napraviť aj chyby z minulosti, v ktorej nechali napríklad veľkoplošné holoruby, alebo nestabilné a málo odolné monokultúry. Denno-denne dokazujú, že majú záujem zakladať zdravé a životaschopné porasty tak, aby mohli odolávať škodlivým vplyvom a že sú pripravení efektívne chrániť les pre biotickými škodcami. Že neustále hľadajú spôsoby, ako pomôcť lesu a prírode, aby sa vysporiadal so silnejúcimi civilizačnými vplyvmi, ktoré sú dôsledkom ľudskej snahy neustále a stále viac si uľahčovať život. Lesníci si ale veľmi dobre uvedomujú, že pre les a prírodu to znamená naopak sťaženie a skomplikovanie ich existencie.

Preto sú pripravení nájsť s racionálne uvažujúcimi profesionálnymi i dobrovoľnými ochranármi konsenzus, ktorý by jasne zadefinoval rozsah územia Slovenska, ponechaného na samovývoj. Teraz nie je podstatné, či to bude 8, 10 alebo 15 percent a ktoré najvzácnejšie časti slovenskej prírody do neho budú patriť. Dôležitá je dohoda. Transparentné pravidlá a konkrétne vymedzené rozdelenie kompetencií medzi lesníkov a ochrancov prírody. Aby sme už konečne začali prírodu efektívne chrániť a aby sa mohla aj verejnosť presvedčiť o tom, že medzi lesníkmi a ochrancami prírody neexistuje žiadny rozdiel.