Béla-báči

Stanislav Krázel

O radosti z mariášu, obavách

z harvesterov a topoľových koloch

 

Najmladší z rodu

33 rokov!! Práve toľko ich bez prerušenia strávil Stanislav Krázel na jednom jedinom lesníckom obvode! Akiste to nie je vždy a všade možné, no – uznajte! – aký by to bol pre lesy prospech, keby takáto vernosť bola pravidlom a nie, žiaľ, výnimkou. Azda treba zodpovedným pripomenúť, že je tu čas zastaviť pätnásťročnú šnúru zmien hraníc lesných obvodov. A povedať lesníkovi: toto je tvoj úsek a ak budeš robiť tak, ako ti káže lesnícka česť dožiješ na ňom svojho dôchodku. Kiež by všetky reprivatizačné pohyby (čo ako historicky spravodlivé) i prípadné privatizačné chúťky (nepochybne historicky škodlivé) došli k takémuto koncu.

Púť dedičného trojáka

Ján MIČOVSKÝ

Pán Krázel, ako sa vám to podarilo, že na lesnom obvode Vojka nad Dunajom pracujete bez prerušenia už štvrté decénium?

Vďačím za to svojmu otcovi, ktorý tu bol roky polesným a potom správcom....

.....á teda tak je to! Len vďaka ochrannej ruke svojho otca....

Ale kdeže, práve naopak! Nie kvôli ochrannej, ale kvôli tvrdej ruke môjho otca. Naozaj som kedysi nastúpil k nemu na správu, no veru som v ňom nemal dobrého šéfa. Otec totiž vyznával zásadu, že čo môže odpustiť druhým, to synovi neodpustí - nech nás nik neohovára! A platilo to naozaj! Tak som sa vtedy radšej pobral preč. Ale za to, že som na tomto obvode už toľko rokov asi naozaj vďačím aj otcovi. Mal v tomto kraji veľmi dobré meno a tak ma možno aj preto organizačné zmeny zakaždým obišli... Ale svoj obvod po toľkých rokoch poznám do posledného stromu – dnes je už len málo takých, ktoré ťažím a nevysádzal som ich... To je samozrejme možné len pri topoľoch s rubnou dobou 25 rokov. Tá sa dokonca bude teraz znižovať na dvadsať. Posúdiť to budem môcť ako lesný hospodár sám.

Ako sa vám pozdáva nová rola OLH?

Hoci sa už azda môžem považovať za praktika, veľa vecí som sa na nedávne skúšky OLH musel naučiť nanovo. Poviem vám, že tak ako na ne, som sa nikdy v škole na nič nepripravoval. Ale aj tak ma inžinier Bruchánik nachytal na číslach semenných oblastí. Našťastie mi dal doplňujúcu otázku k premenám, prebudovám a prevodom – a tam som bol doma. Osobne mi na súčasnej roli OLH vadí, že nie je nadriadený lesníkovi. Riadenie by bolo jednoduchšie. Zoberte si, že len môj obvod má dĺžku 50 km! Dá sa tu, aby správca operatívne dohliadal na lesníkov!? A aj to, že máme právo veta voči správcovi je trocha odtrhnuté od života. Hoci s našim správcom Bielikom nie je problém, neviem si predstaviť, že by sa hospodári púšťali do hádok so svojimi správcami....

Ako zvládate pohyb po tak veľkom obvode?

Na svoj obvod prechádzam s autom cez gabčíkovskú priehradu kompou vo Vojke. Možnosť získať auto na lízing som veľmi privítal...

....naozaj, je to pre vás výhodné? 

.....celkom určite. Veď svoje auto som v minulosti tak, či tak používal, a takto sa mi aspoň časť nákladov vráti. Je dobre, že po služobných mobiloch vyšiel podnik lesníkom v ústrety aj v tomto smere. Spojenie a pohyb je základom organizovania práce na lesnom obvode, zvlášť pri vzdialenostiach, aké sú tu.

O vplyve Vodného diela Gabčíkovo na tunajšie lesy sa popísalo už mnoho. Aká je vaša skúsenosť?

Jeho vznikom prestali každoročné záplavy, ktoré sú po presmerovaní vody Dunaja do kanála vodného diela iba sporadické. Vďaka tomu napríklad pribudlo veľmi veľa vodného vtáctva. No je faktom, že v dôsledku nedokončenia pôvodného projektu vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros sa výrazne znížila hladina spodnej vody v časti územia, a to práve na mojom obvode. To spôsobilo, že niektoré porasty začali vysýchať. Pomohli sme si však – namiesto šľachteného topoľa, sme začali v postihnutých častiach uprednostňovať domáci topoľ, ktorý je na vodu menej náročný. Myslím, že v tom je sila našej lesníckej odbornosti: vďaka šľachteným topoľovým kultivarom dokážeme získať mimoriadne prírastky, no tam kde to prírodné pomery neumožňujú dokážeme nájsť vhodné riešenie.

Máte tu pomerne dosť mimovládnych ochrancov. Ako s nimi vychádzate?

Nie je to vždy ideálne, no myslím, že nám ide o spoločnú vec a vieme sa napokon vždy dohodnúť. Spolupracujeme napríklad pri odstraňovaní nepôvodných stromov, najmä pajaseňov, ktoré mimovládky vyhľadávajú, vyznačujú a my ich s ich finančným prispením odstraňujeme. Dokážu nám pomôcť v blízkosti Bratislavy, kde sa vedia dôrazne postaviť proti snahám o odlesnenie pre kadejaké módne stavby - golfové ihriská a podobne. Tu im treba uznať, že sú schopní efektívne zasiahnuť. Možno s istým nadhľadom treba vnímať aj ich boj voči vodnému dielu. Veď tá spomínaná vodná hladina teraz klesla do hĺbky 580 cm. Voľakedy sme pri vŕtaní jám pre výsadbu topoľov narazili na vodu už v hĺbke 120 cm... Prehrádzky v starom koryte Dunaja sú pre zadržanie vody dobrým a potrebným riešením, no napríklad naplaveniny so živinami, ktoré prinášali pravidelné každoročné záplavy nám tu dnes chýbajú. Asi sa nám na veci naozaj treba dívať s nadhľadom a trocha aj kriticky...

Pradedo najmladšieho Krázera

Zdá sa však, že perspektíva je tu dobrá – lesy prežili, po topoľoch je dopyt, rubná doba komerčnému využitiu vyhovuje....

....v mnohom máte pravdu, no veci nikdy nie sú tak jednoduché ako vyzerajú. Napríklad využitie topoľov na plantáže energetickej biomasy je naozaj perspektívne a správne rozhodnutie. Z tohto pohľadu treba hodnotiť aj desiatky hektárov náletu v starom koryte, ktoré malo byť po výstavbe zdrže v Dunakiliti zatopené. Zo známych dôvodov sa tak nestalo a dnes sa spolu s lesným úradom snažíme tieto plochy vrátiť do lesného fondu. Budú to ideálne miesta na výrobu biomasy. No iná vec je napríklad nasadenie harvesterov. Tých sa už po osobnej skúsenosti bojíme. Najmä v prebierke. Harvester tu síce robil vysoko efektívne doslova 24 hodín, no posudzujte v svetle reflektorov, ktorý strom je vyznačený! Okrem toho kubík, ktorý harvester spracoval za 500 korún dokážu naši lesníci spracovať za 200! Navyše stroj netriedi sortimenty. Naozaj sa bojíme budúceho tlaku majiteľov harvesterov na tunajšie porasty...

Lesnícka súčasnosť Podunajska nás akosi odviedla od podstaty dnešného stretnutia – predstaviť čitateľom ďalšiu lesnícku dynastiu. A to nie hocijakú! Stanislav Krázel je už štvrtým nasledovníkom. A nie posledným! Jeho prastarým otcom bol lesník Ondrej, starým otcom lesník Vojtech. Stanislavov otec Vojtech, sediaci s nami na verande svojho domčeka v Bake je tým už spomínaným bývalým polesným a správcom z Gabčíkova. A nevšednú generačnú päticu dopĺňa syn Stanislav, lesník z neďalekého obvodu Čierny les. Ako si na svojich predkov spomína 85 ročný Vojtech?

Pochádzame z Jelenca, kde boli môj otec i starý otec lesníkmi u grófa Forgáča. Dokonca môjmu otcovi bol gróf aj krstným otcom, no nič mu veru nenechal.... Za tých čias tam bývali veľké poľovačky, vtedy sa doviezli aj prvé muflóny z Korziky. V našej rodine sa lesníkom vždy stal nie najstarší, ale v poradí druhý syn... Zachovali sa aj veselé historky: dedo si zvykol skryť v lese fľaštičku - aby ju naša babka nenašla. Raz mu ju tam môj otec a brat našli a doplnili ju – vlastnou vodou! Ale nežilo sa ľahko, lesník mal plat 600 korún a to nebolo veľa...

...ale „naď - papa“, veď ste mali aj slúžku... (prerušil otca Stanislav)

...synček, mali, mali sme aj dva hektáre deputátnych lúk, dve kravy, ale to neznamená, že bolo ľahko. Ale ani to, že sme žili nekultúrne. Napríklad moja teta, manželka strýka, ktorý bol tiež lesníkom, natrafila raz ako učiteľka na akýsi rozpor v učebných osnovách a zachovala sa nám historka o tom ako v tejto veci korešpondovala so samotným cisárskym dvorom vo Viedni. Bola to celkom iná doba ako dnes. No na mariáš si otec vždy čas našiel. Aj ja som ho rád hrával.... A ešte jedno chcem povedať - nikdy nebol v lese taký poriadok, ako za čias polesí.... A tiež to, že som tu na juhu našiel veľmi dobrých ľudí....

Ako na to pozerá najmladší z rodu – Stanislav, lesník z Čierneho lesa?

Čo sa týka Maďarov, ozaj tu nažívame bez problémov. Viem aj po maďarsky a myslím, že je to len výhoda. Po skončení školy v Liptovskom Hrádku som pracoval ako robotník v ťažbe a neskôr aj v pestovnej činnosti. Nebolo to ľahké, spočiatku sa mi veru od únavy aj ruky klepali. Ale bola to dobrá skúsenosť. Možno dnes našim robotníkom o to lepšie rozumiem. Trápia ma však iné, aktuálnejšie veci...

Ktoré?

Myslím, že viac peňazí z lesa berieme ako mu dávame. Potrebovali by sme napríklad viac prostriedkov na okopávanie topoľových sadeníc. Alebo ešte lepšie - tieto viac nahradzovať odrastenými kolmi. Rozmohla sa nám napríklad z chorých sadeníc v škôlke huba dotichíza topoľová a kvôli nej musíme veľa postihnutých stromov predčasne vyťažiť. A samozrejme obnovovať. A práve tu je škoda, že nemôžeme používať namiesto sadeníc koly. Ja viem, manipulácia s mohutnými kolmi je náročná a drahá, no oproti sadeniciam by sme v konečnom dôsledku len získali. Nebolo by treba sťahovať zo sadeníc divý chmeľ, výsadby by mali vďaka hlbšej sadbe prístup k vode, zver by ich nepoškodzovala lámaním. Máme na závode veľmi dobré šľachtiteľské skúsenosti, koly by boli naozaj dobrým riešením...

„Naď- papa“, či ako ho volajú kolegovia - Béla–báči bol ako čestný hosť prítomný aj na otváraní Lesníckeho náučného chodníka Dunajskými luhmi. Hoci ho už jeho vek oprávňuje sedieť aj v prítomnosti kráľa, bolo dojemné vidieť ako sa pri zvukoch lesnice hrdo s pomocou paličky postavil. Možno aj v tom spočíva zdanlivo iracionálny, no v konečnom dôsledku silný prvok lesníckej spolupatričnosti. Tradície si dnes striehne kadekto, musíme si veru aj my. A taktiež tie rodinné: Starý pán Vojtech dostal kedysi od svojho otca krásneho trojáka. Dnes ho už vlastní jeho syn Stanislav a tak trocha beťársky sa naň zastrája vnuk. Keď príde čas, nech sa tak stane. Možno aj vďaka tomu raz pribudne do rodiny Krázelovcov šiesta generácia lesníkov.