Na slovíčko

...dnes s Ing. JánomŠtefánikom

- rozvojovo - technickým riaditeľom

Peter GOGOLA

Likvidácia následkov veternej kalamity z novembra 2004 v lokalite prírodnej rezervácie Fabova hoľa bola zmarená zamietavým stanoviskom úradu životného prostredia k žiadosti o vykonanie opatrení v 5. stupni ochrany.

Prečo dala ŠOP a ŠS ŽP podľa Vás zamietavé stanovisko?

 

Podľa môjho názoru je dôležité najprv objasniť si dôvod vyhlásenia prírodnej rezervácie (PR) a pochopiť  jej zmysel a tak hľadať odpoveď. PR bola vyhlásená v roku 1988 za účelom ochrany tetrova hlucháňa. K jej vyhláseniu došlo v inej spoločenskej dobe a v rámci iného právneho systému.

Dnes, po legislatívnych zmenách, ktoré sa udiali aj na úseku ochrany prírody a krajiny, je to už úplne ináč. Myslím tým zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, Vyhlášku MŽP SR č.17/2003 Z.z., ktorou bola prekategorizovaná z NPR (národná PR) na prírodnú rezerváciu (PR) a Výnos MŽP SR č.3/2004-5.1, kedy sa územie PR Fabova hoľa stalo súčasťou územia európskeho významu SKUEV 0225 Muránska planina.

To znamená, že po schválení zákona a právnych noriem sa zmenil pôvodný zámer a charakter celej  PR Fabova hoľa. PR má dnes piaty, najvyšší stupeň ochrany. Pôvodný zámer chrániť a aktívne sa podieľať na zlepšovaní biotopu hlucháňa sa zmenil a dnes je predmet ochrany iný a v katalógovom liste chráneného územia sa uvádza: Územie predstavuje cennú prírodovednú lokalitu s výskytom vzácnych les. spoločenstiev chránených druhov fauny a zároveň predstavuje jednu z krajinných dominánt Slovenského Rudohoria, s charakteristickým podhôľnym až vysočinovým reliéfom. V rámci SKUEV je to biotop európskeho významu Ls 9.2 smrekové lesy vysokobylinné (9410) a druhy európskeho významu medveď hnedý a vlk dravý (cit.)

Čo sa vlastne stalo: „Niekto“ navrhol a ďalej v dôsledku účinnosti prijatých právnych noriem sa PR Fabova hoľa stala PR s 5. stupňom ochrany a podľa zákona je to bezzásahové územie ponechané na samovývoj. Pôvodný zámer, ktorý zohľadňoval a vychádzal aj z lesníckych skúsenosti, poznania pôvodu lesných porastov a obhospodarovania daného územia sa zrazu zmenil na dogmatickú ochranu založenú na jedine správnom princípe ponechania lesných spoločenstiev na samovývoj. Tento princíp je pri ochrane prírody bežný a ja ho nespochybňujem. Platí to aj v iných krajinách. Len si musíme uvedomiť, v akých chránených územiach to vo svete na tomto princípe funguje. Ďalej musíme zvážiť, kde je to aplikovateľné u nás bez toho, aby sme pre uplatnenie princípu nezničili predmet, ktorý chceme zachovať a chrániť. Tiež si musíme uvedomiť, že obrazne pre jeden strom nevidíme celú horu. Toto sa udialo i na Fabovej holi. Z bývalej NPR vyhlásenej za iným účelom sa stala PR v tých istých umele stanovených hraniciach s najvyšším stupňom ochrany a s úplne iným režimom, kde niekto chce skúšať vývoj prírodných procesov na 262 ha území obkolesenom rovnako cenným lesom s  neznámym výsledkom. Vytvoril sa ostrov v mori lesa, kde bez zodpovednosti za prípadné škody sa experimentuje s majetkom občanov tejto krajiny. Keby sme išli do dôsledkov, míňajú sa finančné prostriedky a ohrozuje sa majetok občanov bez ohľadu na vlastníctvo.

Tento model „ochrany lesa“, zavedený na Slovensku, platí nielen na Fabovej holi, ale vo väčšine chránených území. Pritom aj tieto lesné spoločenstva až po hornú hranicu lesa boli od nepamäti obhospodarované človekom. Ich kvalita a potencionálne prežitie je priamo závisle na človeku, jeho cieľavedomej činnosti a odbornom obhospodarovaní. Jednoducho, človek je súčasťou tejto kultúrnej prírodnej krajiny a nie živočíšny druh, ktorý sem nepatrí. Je to princíp trvaloudržateľného  života, a to je viac ako nejaký experiment s ponechaním na samovývoj. Úzky pohľad na problematiku, dogmatické odvolávanie sa na príslušne zákony, ktoré sme implementovali bez rešpektovania daných špecifík a tiež neochota rešpektovať dlhodobé skúsenosti z doterajšieho vývoja, to sú hlavné dôvody, pre ktoré sa súhlas na spracovanie kalamity a priamu ochranu nepovolil.

 

Prečo je dôležité zasiahnuť v prírodnej rezervácii Fabova hoľa?

Kalamita sa mala spracovať minulý rok a nie rok špekulovať, ako jej spracovaniu zabrániť. To bol jediný účinný spôsob, ako zachovať PR, neohroziť okolité lesné porasty a zabrániť následným škodám. Opýtam sa, aký je rozdiel medzi kvalitou biotopu nad zvážnicou a pod zvážnicou, ktorá je umelou hranicou ? Dole sa hospodáriť môže, ale o meter vyššie už nie? Odpoveď je zrejmá - lebo sa navrhla PR s 5. stupňom ochrany a tam sa nesmie nič robiť. Podkôrníky však nepoznajú hranicu PR, nerobia rozdiel medzi hospodárskym a chráneným lesom. Týmto rozhodnutím sa odštartoval vopred prehratý boj s lykožrútom a  ďalší osud lesných porastov v PR a v celom okolí je jasný. Všetky teórie o zachovaní zdravého lesa tu končia a nastupuje jeho postupná likvidácia. Tým končia podľa mňa aj dôvody ochrany cennej prírodovednej lokality s výskytom vzácnych lesných spoločenstiev, čo vyplýva aj z  predmetu a cieľa PR. Úvahy o tom, či tu bude takýto cenný les aj za nejakých 500 rokov, to je len v polohe úvah, či želaní. To nikto nemôže a nevie garantovať. Opatrenia na zabránenie šírenia podkôrnikov z PR, ktoré začala realizovať ŠOP môžu len nepatrne ovplyvniť ďalší nepriaznivý vývoj. Tieto vyplývajú zo zákona o lesoch a sú len preventívne. Nemôžeme ich považovať za obranné a dostačujúce a nemôžu nahradiť to, čo by sa bolo dosiahlo komplexným spracovaním kalamity. Keď sa vrátime na začiatok, kde je potom ochrana hlucháňa a jeho biotopu, čo vlastne chránime a či je to vôbec ochrana.

Ochranári tvrdia, že na Fabovej holi vznikne z vyvráteného porastu moderové drevo a to bude optimálnym základom vytvorenia nového porastu, ktorý tak vznikne bez zásahu človeka. Je toto očakávanie reálne?

Moderové drevo nevymysleli ochranári. Na mŕtvom dreve sa zmladzuje nielen smrek, ale aj iné dreviny. Platí to vo všetkých lesoch, nielen v PR. Aby vzniklo moderové drevo, musia byť splnené aj určité podmienky. A to je predovšetkým vlhké prostredie zapojeného lesa s vhodnou mikroklímou pre činnosť predovšetkým mikroorganizmov a húb potrebných k rozkladu dreva. Tento proces najlepšie prebieha vtedy, keď padnutý strom je v čo najväčšom kontakte s pôdou a to v zapojenom poraste, nie na odkrytej ploche kalamitiska, kde sú stromy pováľané a väčšinou nie sú v bližšom kontakte s pôdou. Obmedzene to prebieha aj na kalamitnej ploche, ale podmienky pre vznik moderového dreva sú ďaleko nepriaznivejšie. Konkrétne na Fabovej holi je to južná expozícia a živicou impregnované vyvrátené kmene na kalamitnej ploche nie sú v kratšom časovom horizonte najlepším materiálom pre vznik moderového dreva. Z dreva opadne kôra a vplyvom slnka sa mení teplota a vlhkosť, čím sa drevo slabšie rozkladá. Tvorba moderového dreva sa dala zachovať aj pri spracovaní kalamity, možno len v menšom rozsahu. Nie je to nič mimoriadne a pri hospodárskych zásahoch v lese sa to bežne vykonáva a LESY SR to majú ošetrené i platnou smernicou.

Ďakujem za rozhovor.