Dnes z OZ Rimavská Sobota

„Nepoznám krajšie povolanie ako je lesnícke“

Jozef MARKO

Ing. Juríčková pri Chate Lujza

v danielom zverníku kadiaľ povedie nový náučný chodník

V priestrannej administratívnej budove Odštepného závodu Rimavská Sobota na kraji mesta, v ktorej zároveň sídli aj Lesná správa Rimavská Sobota, je deň po štátnom sviatku Dňa víťazstva nad fašizmom rušno. Od riaditeľky závodu Ing. Beáty Juríčkovej sa dozvedám, že čo sa týka budovy, lesníci by radi vyhrali nad jej deravou strechou a starými oknami. Ešte nevie, koľko toto víťazstvo bude stáť, ale jeden milión korún, ktorý má vyčlenený ročne na údržbu budovy, stačiť určite nebude. V duchu spočiatku zamestnancov rimavskosobotského závodu trochu ľutujem v domnení, že sa im môže o zrekonštruovanej budove na dlhé roky iba zdať. Informácie o tom, ako si už poradili s väčšími problémami, ktoré dostávam v priebehu dňa reportážnej cesty ma ale presviedčajú o tom, že ak sa aj do tohto raz pustia, tak sa im to určite podarí.

Rómske nájazdy na najkvalitnejšie duby v oblasti

Akurát dva dni pred mojou návštevou vystúpila Ing. Juríčková v správach STV k celospoločensky horúcej téme množiacich sa krádeží dreva. Hovorila o tom, že na teritóriu OZ Rimavská Sobota evidujú v piatom mesiaci tohto roka vo finančnom vyjadrení väčší objem krádeží, ako za celý rok 2005. Pritom najväčšie škody spôsobujú Rómovia zo sídliska, ktoré Rimavskosobotčania nazývajú Čierne mesto. Mám možnosť vidieť výsledky ich čiernej roboty. Za obeť im padajú krásne duby aj z neďalekých semenných porastov – najkvalitnejšie v celej oblasti. Vedúci Lesnej správy Rimavská Sobota Ing. Ondrej Mihalčiak rozpráva ako Rómovia „pracujú“. V noci narežú strom, nechajú ho preschnúť a keď ho vietor zhodí na zem, alebo oprie o susedné stromy, počas niektorej z ďalších nocí ho porežú a drevo si odnesú domov.

Bez ďalších lesníkov sa nezaobídu

Ešte pred výjazdom do terénu debatujem s kompletným vedením OZ – okrem Ing. Juríčkovej mi robí spoločnosť vedúci lesníckej výroby Ing. Vojtech Kovalčík, vedúci ekonomiky Ing. Jozef Sokol a vedúci obchodu a logistiky Ing. Milan Sýkora. Náš rozhovor ale vôbec nemá charakter bezobsažnej spoločenskej konverzácie. Naopak. Na priame otázky dostávam priame odpovede. Kritické a otvorené. Pýtam sa napríklad na to, ako vnímajú kolegovia nový model rozdelenia kompetencií medzi OLH a lesníka a ako u nich funguje. Zhodne tvrdia, že systém ich práce nie je doriešený, pretože na papieri sú síce ich kompetencie striktne oddelené, ale v praxi by bez výpomoci toho druhého ani jeden z nich nemohol splniť všetky úlohy, ktoré sú na neho kladené. Jednoducho objem ťažobných prác, predovšetkým v kalamite je tak veľký, že lesník sám nestíha byť na piatich – šiestich miestach v porastoch pri partiách. OLH je enormne vyťažený zasa predovšetkým pri zalesňovacích prácach. „Na LS Klenovec sme v takej situácii, že bez ďalších lesníkov sa už nezaobídeme. Aj preto máme vyhliadnutých dvoch mladých ľudí – jeden končí vysokú a druhý strednú školu. Obidvaja sľúbili, že k nám nastúpia,“ hovorí o riešení tohto problému Ing. Juríčková.

Systém odmeňovania nie je dobrý

Zľava Ing.Kiapeš, 

Ing. Trnavský a M. Brndiar

Ak ale štátny podnik chce získať novú lesnícku krv potrebuje mladých ľudí v prvom rade finančne motivovať. „Súčasný systém odmeňovania nie je dobrý. Ťažko vysvetlíte pracovníkovi, ktorý tu pracuje už 25 rokov, že na odmenách dostane menej ako mladý pracovník na nižšej pozícii. Alebo na druhej strane, ak má starší stredoškolák na výplatnej páske o niekoľko tisíc viac ako mladý inžinier, to tiež nerobí dobrú krv. Keď ale chceme udržať mladých, vyrovnávame ich platy prémiami, čo zasa nevyhovuje starším. Spravodlivý systém odmeňovania by mal motivovať starších i mladších,“ prispieva svojím názorom do diskusie Ing. Sokol. A Ing. Juríčková dodáva: „Riešenie tohto problému vidím v tom, že nebudeme hádzať všetkých do jedného vreca a nebudeme ich radiť do 9. tarifnej triedy. Z hľadiska prínosu pre podnik a vplyvu na jeho hospodársky výsledok nie je správne, ak má napríklad mzdová účtovníčka na ústredí závodu vyššiu základnú mzdu ako OLH! Takisto nie je v poriadku, ak je v rámci jednej tarifnej triedy rozdiel medzi platovými stupňami podľa dĺžky odbornej praxe až 7 000 korún. Odmeňovanie by malo byť založené na pozícii a nie na veku. V tejto súvislosti považujeme za nešťastné, že zo mzdovej smernice vypadlo uplatňovanie navrhnutého vernostného princípu, ktorý by bol určite spravodlivejší.“

Problematické harvestory a lesné cesty

Ing. Kovalčík pomenováva ďalší problém, ktorý spôsobuje stále nedostatočné nasadzovanie moderných technológií - harvestorov, do porastov. „Týka sa odoberania hmoty, vyťaženej, odvetvenej a zmeranej harvestorom. Lesník musí totiž znova drevo zmerať a naviac ociachovať, čo pri produktivite harvestora jednoducho nemôže zvládnuť.“ V okolitých krajinách na ciachovanie dávno zabudli a zostavy z harvestora sú legitímnym podkladom pre fakturáciu. V Rimavskej Sobote nemajú navyše dobré skúsenosti s nasadením harvestorov v listnatých porastoch, ktoré majú až 80-percentné zastúpenie na teritóriu závodu. Kameň úrazu vidia v odvetvovaní. Aj preto v tomto roku plánujú spracovať harvestormi iba 2 900 kubíkov. Ešte väčšie starosti im spôsobuje stav lesných ciest a vedenie počúva od svojich podriadených ponosy na to, že aj s ohľadom na výšku zisku, ktorý OZ vyprodukoval by očakávali, že adekvátnu časť z neho schváli vedenie podniku nielen na opravy a údržby, ale aj na výstavbu nových ciest a zvážnic pre závod. Na vlastné oči sa presviedčam v lesných komplexoch pod majestátnym Klenovským Veprom, že lesné cesty sú tu skutočne v katastrofálnom stave. Nečudo, že prepravcovia už aj odmietli po nich odvážať drevo. Ale o tom neskôr.

O diviačom boome a novom náučnom chodníku

Vysychajúce smreky

 v kalamitných porastoch

pod Klenovským Veprom

Teraz sadám s riaditeľkou a správcom do Nivy a smerujeme k lokalite Teplý vrch. Rimavskosobotčania sa môžu pochváliť úživnými poľovnými revírmi, v ktorých majú vrátane medveďa doslova všetko. Kvalitnú muflóniu, srnčiu, danieliu i jeleniu zver a veľké množstvo diviačej zveri. Ing. Mihalčiak hovorí o boome lovu na diviaky a preto máme namierené k chate Peseta, pri ktorej na ploche 200 hektárov vzniká diviačia obora. Plánujú v nej usporiadať každý rok po dve poľovačky s plánovaným odstrelom 30 až 40 kusov diviačej zveri na každej z nich. Zatiaľ stihli na miestach prirodzeného pohybu zveri nainštalovať po obvode sedem brán, ktorými budú usmerňovať počet zveri v obore. Zároveň budujú vo voľnej prírode odchytové zariadenia. Lovci zo Španielska, ktorí tunajšiu lokalitu už poznajú, sa teda majú na čo tešiť.

Pokračujeme popri rozkvitnutých jabloniach a žltých rozsiahlych kobercoch polí zakvitnutej repky olejnej do 980-hektárového danielieho zverníka na Teplom vrchu, v ktorej bude od 23. júna tohto roku otvorený náučný chodník, propagujúci poľovníctvo a starostlivosť o zver. Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že je umiestnený v uzavretom zverníku, do ktorého nemá prístup široká verejnosť a preto aj náučný chodník si budú môcť pozrieť organizované skupiny detí a odbornej verejnosti. Určite výborná myšlienka, ktorá vhodne doplní sieť náučných chodníkov na celom Slovensku, budovanú a podporovanú š.p. LESY SR.

Boj s kalamitou

Slnko o pár desiatok minút strieda dážď a ja mám možnosť stretnúť sa s mladými lesníkmi v Hnúšti – na LS Klenovec, ktorá sídli v tej istej budove ako LS Hnúšťa. Závod tým ušetril na nákladoch za prenájom priestorov v Klenovci. Mojimi sprievodcami spoločne s Ing. Juríčkovou sú vedúci lesnej správy Ing. Miroslav Kiapeš, ťažbár Ing. Pavel Trnavský a OLH Michal Brndiar. Počas našej terénnej pochôdzky po porastoch klenovskej správy sa počasie ešte raz zmení. Ako v apríli. Presviedčam sa, že mladí muži sa na kalamitnej správe rozhodne nenudia. Posúďte sami. Za uplynulý mesiac len na jednom úseku spracovali 3 200 kubíkov kalamity, čo predstavuje priemerne 177 kubíkov za deň! Na jedného lesníka tak pripadá až 100 fúr mesačne. Vrásky na tvárach spôsobuje tunajším lesníkom podkôrnik, ktorý v kombinácii s vetrom a imisiami z tunajšej chemičky, magnezitky a vápenky, nemilosrdne nivočí smrečiny už vo veku 35 rokov. Nepomáha ani aktívne vyberanie chrobáčiarov, smrek z tejto časti jednoducho odchádza a lesníci ho nahrádzajú pri obnove bukom. Vidím na nich, že pohľad na vysychajúce smreky ich trápi. A trápi ich ešte niečo - už spomenuté cesty. „Kvalitné lesné cesty a sprístupnené porasty sú predsa základom pre to, aby sme vykonávali dobre našu prácu. Bez nich sa nezaobídeme. Ale vidíte sám, v akom stave sú tie naše. Ak nebudeme mať ďalšie dva – tri roky na ich opravu, budú následné náklady oveľa vyššie,“ zdôrazňuje Ing. Kiapeš.

Napriek tomu sa lúčim s týmito ľuďmi s dobrým pocitom, ktorý vo mne zanechali aj vďaka úprimne mieneným slovám mladého správcu na LS Klenovec, ktorý v jednej chvíli spontánne povedal, že „nepoznám krajšie povolanie ako je lesnícke.“ Chvalabohu, že sú medzi nami takíto ľudia. Ostáva priať si jediné: aby ich bolo čo najviac.

 

Zľava Ing. Kovalčík a Ing. Sýkora

 

Ing.Mihalčiak pri jednej z brán

v plote diviačej obory