Zvernica Žuhračka

Peter GOGOLA

Podmienky pre intenzívny chov diviačej zveri v podmienkach OZ Levice a potreba manažovať jej stav boli motiváciou pre rozhodnutie vybudovať v lokalite Žuhračka zvernicu. Stalo sa tak v roku 1995. Zistiť, aké sú výsledky po desiatich rokoch jej existencie, to bol cieľ mojej návštevy na Žuhračke.

 

Základnú informáciu o zvernici mi poskytol referent poľovníctva, Ing. Roman Ďuriš: „Zvernica po obvode meria 6,5 km. Skladá sa z troch časti: aklimatizačná časť má 3 ha, generačná 22 ha a odstrelová časť 125 ha. Čo sa týka terénu, je dostatočne členitá. Drevinové zloženie je dub, buk, hrab, cer. Vekovo sú to rôznorodé porasty, od mladého až po 130-ročný. Rubná doba sa zvýšila na 140 rokov. V záujme zvýšenia úživnosti uprednostňujeme zastúpenie duba cerového pre produkciu semena.“

Na obhliadku zvernice sa so mnou vybral správca zvernice, poľovný špecialista Marian Hroššo. Pracuje tu od založenia zvernice a pozná ju, ako sám povedal, „ako svoje topánky“. S neskrývanou hrdosťou mi ukázal zariadenia, ktoré podľa miestnych podmienok neustále zdokonaľujú. Na rozhraní aklimatizačnej a odstrelovej časti ma zaujalo odchytové zariadenie. „Voláme to rukáv“ vysvetľuje Marian Hroššo,“vieme doň prilákať diviaky a potom ich roztriediť a transportovať. Predtým sme drevenú debnu dvíhali ručne – a je to pekných pár kíl, teraz viem tesne k vrátam rukáva nacúvať s prívesom“ hovorí a ukazuje mi jednoduchý, pritom skvelý zlepšovák – dve koľaje pre kolesá prívesného vozíka.

Vo zvernici sú okrem menších chovných zariadení aj dva senníky a hlavná kŕmna linka, pozostávajúca z dvoch prístreškov na betónovej ploche o rozmeroch 6-7 m.

Sú tu dva veľké pozorovacie posedy a po celej ploche je rozložených 12 odstrelových otvorených posedov. Pre uľahčenie komunikácie a určenia lokality má každý z otvorených posedov svoj názov. „Chceme ich zastrešiť, lebo sedieť na otvorenom posede napríklad v daždi nie je žiadna slasť“.

Na otázku, ako je to so zverou, odpovedá: „Prvé diviaky boli vypustené 20. júla 1995 do trojhekárovej aklimatizačnej časti, ktorá bola hotová ako prvá. Bolo to 9 lanštiakov, v priebehu mesiaca august pribudlo 25 ks. Tieto diviaky boli z vlastného odchytu z nášho voľného revíru. Postupne chovom a aj odchytom stav narastal. Prírastok vo zvernici je okolo 40-50 ks diviačat. Okrem diviakov vo zvernici chováme aj mufloniu zver – je to okolo 40 kusov. Ročne plánujeme odstrel piatich kusov muflónov.“

K spôsobu lovu mi správca zvernice povedal, že poľujú „nátlačkou“, maximálne päť pohonov za deň s odlovom do 40 kusov. Poľuje sa klasicky cez strelecké linky, alebo zo spomínaných posedov.

„A čo trofeje?“ – bola moja posledná otázka. „Strieľame 3 kusy striebornej a zlatej bodovej hodnoty. V poľovnej sezóne 2005 bol ulovený muflón 217,5 b. CIC. Na piatich poľovačkách v sezóne 2005 sme odlovili 120 kusov prevažne dospelej diviačej zveri, z toho 1 až 2 kusy. do 115 bodov CIC.“ odpovedal Marian Hroššo.

Ťažko posúdiť, či je to veľa alebo málo. Isteže, vždy sa nájde priestor na zlepšenie. Je dôležité, že levickí kolegovia vedia, ako na vec.

Na záver slovo referenta poľovníctva na OZ Levice, Ing. Romana Ďuriša: „Našou snahou je stále vylepšovať súčasný stav, preto návštevujeme zvernice na Slovensku, v Česku i v Maďarsku. Čerpanie skúseností a poznatkov ostatných kolegov je dobrou inšpiráciou i pre naše napredovanie. Rovnako maďarskí a slovenskí kolegovia chodia čerpať poznatky k nám na Žuhračku. Naša pozornosť sa zameriava na zatraktívnenie obory odchovom 4- ročných a starších diviakov, po ktorých baží srdce každého poľovníka.“