Jeden neobyčajný obyčajný šach
Mária ROŠKOVÁ
Ing. Tibor Blatný |
Drevená
krabica, ktorej jedna vonkajšia plocha je vyložená tmavým a svetlým
drevom do tvaru šachovnice a na druhej strane je rôznymi druhmi
dreva vytvorená hracia plocha pre stolovú hru mlyn. V krabici sú uložené
biele a čierne figúrky určené pre hru mlyn, dáma a šach. Určite
to každý pozná. Už ako malé deti sme sa hrávali niektoré z týchto
stolových hier, ktoré patria medzi najstaršie v tejto kategórii. Veď
prvá podoba šachu, známa pod menom čatarunga, sa objavila okolo roku 500 v severnej
Indii. Do Európy - Španielska a na Sicíliu – preniesli hru Maurovia,
ale prvé písomné zmienky o šachu sa našli až v tzv. Katalónskom
testamente z roku 1010. V 11. storočí sa šachy objavili tiež
v Čechách, kde ich najpravdepodobnejšie priviezli z Talianska českí
kupci. Tak, ako aj naši predkovia v dobách minulých, aj my poznáme túto
stolovú hru v rôznych prevedeniach. Mení sa materiál, z ktorého
je hra vyrobená i vzhľad jednotlivých figúrok. Čím je teda práve
tento úplne obyčajný šach, aj keď v luxusnejšom prevedení neobyčajný?
Každý pohľad na drevenú krabicu s figúrkami, každý dotyk s týmto
predmetom nám pripomína významnú osobnosť lesníctva, známeho botanika –
fytogeografa európskeho mena, Ing. Tibora Blatného, ktorý je hlavne v lesníckych
odborných kruhoch určite veľmi dobre známy. Narodil sa v roku 1883,
absolvoval Vysokú školu banícku a lesnícku v Banskej Štiavnici.
Bol spolupracovníkom prof. L. Feketeho, spracoval rozsiahly štatistický
materiál z terénneho prieskumu o rozšírení lesných drevín v Karpatskej
oblasti v maďarskom i nemeckom jazyku. Po ukončení prvej svetovej
vojny aj napriek strateným nádejam na ďalšie vedecké bádanie a lákavým
sľubom (ponúkli mu katedru pestovania lesov na univerzite v Šoproni)
ostal na Slovensku a nastúpil ako prednosta Lesnej správy Osrblie v Hronci.
Z Hronca odišiel za inšpekčného úradníka Riaditeľstva Štátnych
lesov v Žarnovici a neskôr v Liptovskom Hrádku. V ďalších
rokoch pracoval ako zástupca riaditeľa Štátnych lesov a majetkov v Hodoníne
i ako námestník ústredného riaditeľa Štátnych lesov v Bratislave.
Do dôchodku odišiel ako 62 ročný v hodnosti ministerského lesného
radcu. Ďalších 20 rokov sa okrem odbornej literárnej činnosti venoval
archivárskej práci v Pôdohospodárskom archíve v Rimavskej Sobote.
Intenzívne pracoval na usporiadaní archívnych fondov a zhromažďoval
materiál pre svoje historické a fytogeografické štúdie. Bol priekopníkom
slovenskej fytogeografie a dendrológie, dejín lesníctva a lesníckeho
archivárstva na Slovensku. Je autorom rozsiahleho diela o rozšírení
stromov a krov lesníckeho významu na Slovensku, historických štúdií o lesných
pomeroch na Horehroní v období J. D. Matejovie a o Ľ. Greinerovi.
Za svoju prácu bol ocenený zlatým a diamantovým odznakom Lesníckej a drevárskej
univerzity Šoproni i pamätnou zlatou medailou Výskumného ústavu les-
ného hospodárstva vo Zvolene. Zomrel v roku 1969, je pochovaný na
Frauenberskom cintoríne v Banskej Štiavnici.
Nevieme,
aký osud mali jeho osobné i pracovné veci po jeho smrti. Vieme však, že
šachy z jeho pozostalosti sa dostali do obchodu Klenoty v Banskej
Bystrici, odkiaľ ich v roku 1970 kúpilo vtedajšie Lesnícke, drevárske
a poľovnícke múzeum v Antole za 50 Kčs a zaradilo ich do
svojho zbierkového fondu. Tak sa podarilo zachovať predmet, ktorý má veľkú
výpovednú hodnotu. Dokumentuje nám chvíle, ktoré jeho majiteľ trávil
v čase keď sa nevenoval odbornej lesníckej, či archivárskej činnosti.
Môžeme predpokladať, že ich trávil i hraním šachu. Dáva nám možnosť
zamyslieť sa a položiť si niekoľko otázok. Akým bol Ing. Tibor Blatný
ša-
chistom? S kým hrával túto hru? Bola to manželka, s ktorou prežil
61 rokov pekného manželstva, alebo napr. Tibor Šťastný, ktorý s ním
spolupracoval aj v odbornej oblasti? To sú otázky, na ktoré bohužiaľ
nevieme odpovedať. Možno čas dá na ne odpovede.
Ing. Mária Rošková,
Múzeum vo Svätom Antone – Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene