PROFIL FIRMY
LES A JEHO FUNKCIE
OBCHOD A SLUŽBY
POĽOVNÍCTVO, RYBÁRSTVO
MEDIÁLNY SERVIS
AKTIVITY PRE VEREJNOSŤ
Lesné Inform. kancelárie
Lesná pedagogika
Galéria zaujímavostí
Náučné chodníky
Lesnícky skanzen
Významné lesnícke miesta

REKREÁCIA, LESOTURISTIKA

LESNÍCKE A DREV. MÚZEUM

REW-BE-LAS

 

WWW OZ

KONTAKTY

  € EUROKALKULAČKA

 
  Lesy > Aktivity pre verejnosť > Náučné chodníky > Náučný chodník - Pece – Čertov kopec


Náučný chodník - Pece – Čertov kopec

Posledným náučným chodníkom na Odštepnom závode Smolenice je Lesnícky náučný chodník Pece – Čertov kopec s celkovou dĺžkoutrasy 4,7 km. Na svojich 4 informačných stanovištiach vám poskytne informácie o historických a prírodných zaujímavosťami tejto časti Malých Karpát. Jedná sa o nasledujúce zastávky:
♣ Pezinský hrad
♣ Rybníček
♣ Hrubý Ostrý Rybníček
♣ „Pod Čertovým kopcom“

Lokalita Pezinský hrad sa nachádza pod historickým miestom s málo zachovanými zvyškami múrov stredovekého hradu z 13. storočia. Pezinský hrad dali postaviť pravdepodobne grófovia Svätého Jura a Pezinka a mal za úlohu strážiť cestu na Záhorie cez sedlo Javorina a taktiež miestne náleziská zlata. Okrem lesného hospodárstva bolo jedným z príjmov miestneho obyvateľstva oddávna i vápenníctvo. Prvá písomná zmienka o ťažbe kameňa v tejto oblasti pochádza z roku 1699. Výnosy z lesa boli v minulosti požívané i na ušľachtilé sociálne ciele. Takto vznikla v Pezinku Študijná základina Jána Pálffyho na základe jeho testamentu z roku 1907. Jej poslaním bolo poskytovať z dôchodkov lesných a poľnohospodárskych majetkov štipendiá vynikajúcim študentom, ktorí si chceli po úspešnom skončení vysokých škôl prehlbovať svoje vedomosti a zručnosti v cudzine.
Lokalita Rybníček námdá odpoveď nato, kto to boli „huncokári“. Takže „huncokári“ – holzhackeri boli bavorskí a tirolskí drevorubači, ktorí prišli na územie Malých Karpát v polovici 18. storočia s nástupom vlády cisárovnej Márie Terézie (1740–1780). V oblasti Pezinka boli usadzovaní nielen na Pálffyovskych majetkoch, ale jednotlivé rodiny žili roztrúsene aj po horských samotách. Zaoberali sa najmä ťažbou dreva v malokarpatských lesoch a po celých dvesto rokov žili v uzavretom spoločenstve, bránili sa asimilácii a sobášili sa len vo vlastnej komunite. Začiatkom druhej svetovej vojny žilo v Malých Karpatoch približne 800 osôb hlásiacich sa k huncokárom. Po skončení vojny im však bola prisúdená kolektívna vina a väčšina z tých, čo prežili, bola deportovaná do Nemecka. Lokalita Rybníček slúži aj ako hlavný zdroj pitnej vody pre mesto Pezinok.
Lokalita Hrubý Ostrý Rybníček a jej okolité lesy sú tvorené bukovými a zmiešanými porastmi s prímesou javora, jaseňa, lipy, smreka a smrekovca, ktoré vytvárajú veľmi dobré podmienky pre život rôznej divej zveri a vtáctva. Žije tu päť druhov raticovej zveri: jelenia, danielia, muflonia, srnčia a diviačia zver. Zvlášť dobré životné podmienky tu má muflonia zver. Z malých lesných šeliem tu žije líška, jazvec, kuna a iné malé šelmy, prechodne aj rys ostrovid. Vyskytujú sa tu i niektoré vzácne druhy dravcov a sov, hlavne orol kráľovský a výr skalný, taktiež sova lesná a myšiak lesný. V tichých lokalitách žije bocian čierny a krkavec čierny. V týchto pestrých listnatých lesoch nachádzame veľa druhov spevavého vtáctva. K najpočetnejším druhom celoročne obývajúcim lesy patria sýkorky. Po celý rok tu stretávame aj brhlíka, sojku a ďatľa.

Lokalita „Pod Čertovým kopcom“ dostala názov podľa Čertovho kopca, ktorý je najvyšším vrcholom Pezinských Karpát. Je súčasťou hrebeňa, po ktorom vedie známa turistická trasa „Štefánikova magistrála“. V minulosti boli v týchto miestach najväčšie zásoby kvalitnej drevnej hmoty. Prevažne sa jednalo o čisto bukové porasty, v hrebeňových častiach sa vyskytoval i vzácny javor či jaseň. V súčasnosti sú tieto porasty viditeľne poškodené viacerými kalamitami opakujúcimi sa v nepravidelných intervaloch, ktoré sú dôsledkom nepriaznivého vplyvu ľudskej činnosti a následných klimatických zmien. Spracovanie kalamity – náhodných ťažieb je nákladnejšia a rizikovejšia činnosť ako bežná plánovaná rubná ťažba. Hrozí tu i veľké nebezpečenstvo úrazov. V okolitých lesoch sa nachádzajú aj stopy po banskej činnosti. Prvé písomné zmienky o baniach v Pezinku siahajú do začiatku 14. storočia. Ťažba zlata sa však postupne stala stratovou, a tak ju nahradili iné rudy, a to najmä antimón a neskôr pyrit. Definitívne uzatvorenie pyritových baní po roku 1896 súviselo so zatvorením továrne na výrobu kyseliny sírovej na Cajle (oblasť Pezinka), ktorá bola roku 1848 prvá svojho druhu v Rakúsko-Uhorsku.

Les je vrcholným, najorganizovanejším a najzložitejším článkom vývoja rastlinných spoločenstiev na našej Zemi. Les bol a je od nepamäti využívaný ako zdroj obživy (lesné plody, huby, zver), dreva na stavbu obydlia, kúrenie a výrobu náradia, aj ako úkryt v časoch vojen. V dnešných časoch je tiež miestom odpočinku ľudí a významným krajinotvorným prvkom. Les plní okrem produkčnej funkcie aj funkciu ekologickú (pôdoochranná, vodohospodárska, klimatická) a environmentálnu. Pracovníci Lesnej správy Pezinok (' 033/6408 050 resp. 0918/333 043) vám o ňom radi porozprávajú ešte viac.

Pozrite si galériu obrázkov:

 

   

Stránka vytlačená z www.lesy.sk
 
 
 
         
© 2012  Lesy Slovenskej republiky š.p., všetky práva vyhradené