ÚVOD

KONTAKTY

DRAŽBY DREVA
PONUKA
AKCIE
CENNÍKY

CHATY, UBYTOVANIE

 

LIK

 

WWW.LESY.SK

 
  Lesy > WWW stránky OZ > Beňuš


Úvod

 

 

 

Z histórie lesného hospodárenia v okolí Beňuša


      Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod Beňuš sa rozprestiera na území, ktoré v 19 a začiatkom 20 storočia patrilo slávnemu protestantskému, kniežaciemu rodu Coburgovcov s pôvodom v Sasku. Ferdinand Juraj sa oženil s Antóniou Koháryovou. Rod Koháry bol jeden z najbohatších šľachtických rokov Uhorska a smrťou Antona Koháryho sa Antónia stala dedičkou celého Koháryovského majetku . Ferdinand po svadbe založil Jelšavsko - Muránsky fideikomis /rodové zverenstvo/ Koháry - Coburg, ktorý len na Slovensku mal ešte v r. 1919 82.300 ha prevažne lesov. Bol jeho užívateľom do r. 1851, a do r. 1881 jeho syn Augustín Ľudovít.

      O rozvoj nielen lesného hospodárstva ale aj priemyslu sa najviac zaslúžil jeho prvý syn Filip, generál C.K. Armády, ktorý viedol vzorové lesné hospodárstvo, zveľaďoval železiarske podniky, hámre a valcovne, z ktorých mnohé pozostatky sú ešte i dnes vidieť na Horehroní. Bol medzinárodne uznávaným poľovným hospodárom a vďaka nemu sa Slovenské Rudohorie a Nízke Tatry zazverili kvalitnou jeleňou zverou. Poľovných hostí prijímal v reprezentačnom zámku v Pohorelskej Maši. Na poľovačky na Slovensko chodil aj brat Filipa Ferdinand I., bulharský cár, ale až po jeho smrti a po zosadení z trónu. Filipovou smrťou r. 1921 sa začali rodinné spory o majetok, ktorý mal dostať podľa závetu Cyril, mladší syn Ferdinanda. Majetok nebolo možné rozdeliť kvôli dedičským sporom, vyriešiť právne otázky a vyplatiť daň z dedičstva. Preto československý štát ustanovil na majetok národnú správu a v roku 1928 zadlžený majetok vykúpil a pričlenil ho pod správu lesov, Riaditeľstvo štát. lesov a majetku v B. Bystrici.

      Po roku 1948 došlo k reorganizácii štátnych lesov, vznikli správy lesného hospodárstva, na Horehroní SLM Závadka, kde patrili štátne lesy od Beňuša po Červenú Skalu. Ťažbu, manipuláciu a dopravu dreva zabezpečoval Horehronský lesný priemysel. V roku 1956 bolo vytvorené Podnikové riaditeľstvo štátnych lesov v B. Bystrici a touto reorganizáciou vznikli aj LZ Beňuš a LZ Červená Skala. Do socialistického vlastníctva boli postupne preberané lesy urbárske a lesy pašienkových spoločnosti. Ďalšia reorganizácia prišla v roku 1973, kedy sa v apríli zlúčili LZ Beňuš s LZ Červená Skala do jedného LZ Beňuš s rozlohou lesov 30.473 ha celkom 32.142 ha, ktorý trval do konca roka 1990. Na území LZ Beňuš bol k 1.1.1991 vytvorený štátny podnik Lesy Beňuš. Počas jeho štvorročného trvania do 1.10.1994 dochádza k prinavracaniu lesov urbárom a pašienkovým spoločnostiam. V roku 1999 dochádza k ďalšej reorganizácii a na území LZ Beňuš je vytvorený závod Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod Beňuš, ktorý patrí pod jeden podnik LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom v Banskej Bystrici.

Poh?ad na krá?ovu Ho?u

 

   Základná charakteristika Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod Beňuš


      Územie Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod Beňuš je charakteristické tým, že je tvorené uceleným komplexom lesov, ktorý sa rozprestiera v hornej časti Horehronia, a to od obce Valaská až po Vernárske lúky /pri obci Ľadová/. Stredom horehronskej doliny preteká rieka Hron, ktorá rozdeľuje územie na dve časti. Severná časť je tvorená pohorím Nízke Tatry, južná časť Slovenským Rudohorím a východnú časť uzatvára Slovenský Raj. Najvyšší bod nízkotatranskej časti je Kráľova hoľa /1946 m.n.m./, rudohorskej časti Fabova hoľa /1438 m.n.m./. Najnižšie položené miesto územia závodu je pri obci Valaská /492 m.n.m/.

      Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod Beňuš susedí so šiestimi odštepnými závodmi a to zo severnej strany s Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod  Liptovský Hrádok, východnej Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod  Prešov, juhovýchodnej Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod  Rožňava, južnej Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod Rimavská Sobota a Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod Revúca a západnej s Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod Čierny Balog. Územie odštepného závodu je zaujímavé i po stránke ochrany prírody a krajiny, pretože sa na ňom nachádzajú tri Národné parky /Národný park Nízke Tatry, Muránska Planina a Slovenský Raj/, päť Národných prírodných rezervácií a šesť Prírodných rezervácií.

      Horský hotel Pusté Pole sa nachádza na križovatke ciest medzi Horehroním, Liptovom, Spišom a Gemerom. A hoci je bývalý poľovnícky zámoček situovaný do lona nádhernej tichej prírody, trochu bokom od civilizácie, aj milovníci mestského ruchu a historických pamätihodností si prídu na svoje. Po hodine jazdy autom môžete obdivovať pozoruhodný Spiš, Krásnu Hôrku, Betliar, Muránsky hrad, Vysoké Tatry, Važeckú, Dobšinskú ľadovú i Ochtinskú aragonitovú jaskyňu. Turistom sa núkajú letné i zimné túry na Kráľovu hoľu, Besník, k prameňu a meandrom Hrona, do Slovenského raja alebo na Muránsku planinu. Všade je blízko. Táto zóna ticha je ideálnym miestom oddychu pre všetkých, ktorí sa nedokážu len tak ľahko nabažiť prírodných krás a objavujú ich znovu a znovu.
     Cieľom každého dobrého lesníka je dopestovať zdravý les, produkujúci dostatok kvalitného dreva s dostatkom primeraného počtu kvalitnej poľovnej zveri. Prekrásne poľovné revíry Nízkych Tatier, Slovenského Rudohoria a čiastočne Slovenského raja oplývajú bohatou druhovou faunou Horehronia, ktorá je zastúpená aj v režijnom poľovnom revíre "Klatná" s výmerou 11 257,- ha, rozprestierajúcom sa v pohorí Slovenského Rudohoria. Neustálou starostlivosťou lesníkov o poľovný revír sa nám darí zachovávať normované kmeňové stavy zveri, obnovovať poľovnícke zariadenia a postupne vracať poľovných hostí do nášho revíru, zabezpečiť im príjemný pobyt a úspešnú poľovačku.

Stránka vytlačená z www.lesy.sk
AKTUALITY
 
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

Katastrálna výmera: 57 393 ha
Lesnatosť: 62,9%
Drevinové zloženie: ihličnaté 78%, listnaté 22%
Výmera lesného pôdneho fondu v užívaní:
29 652 ha

Umelá obnova lesa za rok: 223,32 ha
Prirodzená obnova lesa za rok: 38,12 ha
Ročná ochrana lesa: 370,174 tis. €
Ročný objem ťažby: 150 000 m3

Významné chránené celky:

  • Muránska planina a Stolické vrchy
  • Nízke Tatry
  • RÝCHLY KONTAKT
    Telefón:
    Email:
    VZÁCNE DRUHY FAUNY A FLÓRY

    Fauna:

    • Vlk dravý (Canis lupus)
    • Rys ostrovid (Lynx lynx)
    • Medveď hnedý (Ursus arctos)
    • Svišť vrchovský (Marmota marmota latirostris)
    • Mlok karpatský (Triturus montandoni)
    • Orol skalný (Aquila chrysaetos)
    • Tetrov hlucháň (Tetrao urogallus)

    Flóra:

    • Črievičník papučkový (Cypripedium calceolus)
    • Lykovec muránsky (Daphne arbuscula)
    • Zvonovec ľaliolistý (Adenophora liliifolia)
    • Vratičník mnohozárezový (Sceptridium multifidum)
    • Jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica)
    • Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica)
    NEPREHLIADNITE
     
     
     
             
    © 2012  Lesy Slovenskej republiky š.p., všetky práva vyhradené