ÚVOD
KONTAKTY
DRAŽBY DREVA
CENNÍKY
PONUKA
AKCIE

CHATY, UBYTOVANIE

CHOV KONÍ

ĽUDOVÍT GREINER

LIK

WWW.LESY.SK

 
  Lesy > WWW stránky OZ > Revúca


Úvod

Z histórie lesného hospodárenia v okolí Revúcej

      Územie dnešného OZ bolo v l3. storočí vo vlastníctve kráľa a hrad Gemer bol v r. 1209 sídlom kráľovského hradného županstva. V 14. a 15. storočí patrila severná časť  územia do jelšavského hradného panstva. Hrad Drienok sa spomína v r. 1313. Hrad Kameňany, alebo Rákoš, sa spomína v r. 1367 a 1437. Muránsky hrad postupne prevzal funkciu jelšavského hradu, v polovici 15. storočia ho vlastnili husiti, neskôr Štefan Zápolský, potom Fr. Wesselenyi.
V roku 1691 dostal gróf Štefan Koháry Kráľovskú donáciu na panstvá Drienčany, Blh a R. Sobota a v r. 1720 získala rodina Koháryovcov aj panstvo Muráň. V tomto období južnú časť terajšieho územia závodu vlastnili rod. Csaky (Czekus), Szentiványi, Tornalyay, Belik. Po vymretí rodiny Koháryovcov po meči získal v roku 1720 novú donáciu na majetky panstva Muráň knieža Coburg a odkúpením získal aj časť panstva Drienčany.
Vyčleňovanie a odovzdávanie urbárskych lesov pre obce z bývalých majetkov zemepánov začalo po zrušení poddanstva v r. l848, a prebiehalo postupne, napr. v r. 1863 (obce R.Bystré, R.Lehota, Rybník). Lesy Rimavsko-muránsko-šalgotarianskej účast. spoločnosti sa dostali do majetku spoločnosti pri komasácii v r. l867 (1420 ha v k.ú. Turčok, Sirk). Napr. mesto Jelšava získalo prvé lesy v r.1666 darované od vlastníka mur. hradu Fr. Wesselényia v roku 1887 - kúpou.

      Podľa zákona č. 118/1920 Zb. bola na majetky Filipa Coburg-Gotha uvalená úradná správa štátneho pozemkového úradu v Prahe. V r. 1928 prevzal ŠPÚ celý majetok a do roku 1935 ho spravovala vrchná správa ŠLM v Jelšave. Vznik správ štátnych lesov sa datuje od 1.10.1935 - boli to správy v Muráni, Revúcej, Ratkovej, Tornali, neskôr v r. 1948 to boli riaditeľstvá štátnych lesov. V r. 1949 - 50 ako Československé štátne lesy, n.p., Lesný závod v Muráni, Revúcej, Ratkovej, Tornali, v r. 1950-51 pod názvom Krajského inšpektorátu. Od 1.1.1952 došlo k dalšej reorganizácii štátnych lesov tým, že na území terajšieho OZ vznikol Gemerský lesný priemysel, n.p. v Revúcej, ktorý zabezpečoval vykonávanie ťažbovej činnosti, pestovnú činnosť zabezpečovala SLH Muráň. V ďalšom období od r. 1956 to bolo fungovanie LZ v Muráni, Revúcej, Tornali (už Šafárikovo) až do reorganizácie, kedy k 1.1.1972 a 1973 boli tieto LZ zlučované. K 1.7.1997 bol OLZ Revúca od Východoslovenských lesov, š.p., delimitovaný k Stredoslovenským štátnym lesom, š.p., kde v tej podobe fungoval do 29.10.1999.

Základná charakteristika odštepného závodu

 
      V novej organizačnej štruktúre štátnych lesov na Slovensku OZ Revúca zabezpečuje hlavnú lesnícku činnosť. Okrem bežnej lesníckej činnosti OZ prostredníctvom Strediska chovu koní so sídlom v Dobšinej zabezpečuje formou veľkochovu chov chladnokrvných koní, konkrétne Norika muránskeho typu. Tento chov obdržali titul šľachtiteľského chovu v roku 1995. Tradícia chovu koní na Muráni má počiatky v r. 1950 a za vyše 50-ročné obdobie i on prekonal rôzne zmeny - organizačné, ako aj v šľachtiteľskej práci (od chovu huculského koňa po terajší program). V súčasnej dobe sa počet stáda pohybuje okolo 260 - 270 kusov a ročná produkcia predstavuje 25-30 ks koní vhodných hlavne pre prácu v lese, ale aj v poľnohospodárstve, agroturistike a pod...

      Z geomorfologického hľadiska sa OZ Revúca smerom od severného okraja rozprestiera v oblasti Slovenského Rudohoria v celkoch Stolických vrchov, Spišsko-Gemerského krasu, Revúckej vrchoviny, s výrazným podcelkom Muránska planina. Smerom na juh k hranici s Maďarskou republikou sa rozprestiera v oblasti Lučensko-Košickej kotliny, Juhoslovenského krasu a Cerovej vrchoviny. Z orografického pohľadu najvyšším bodom v teritóriu OZ je vrch Stolica - 1476 m.n.m., najnižší bod sa nachádza pri sútoku rieky Slanej a Rimavy - 154 m.n.m.

      Medzi ostatné zaujímavosti v teritóriu OZ je zvlášť potrebné upozorniť na územie národného parku Muránska planina ako svojrázneho krasového územia, prevažne tvoreného z vápencov a dolomitov, ktoré svojimi vlastnosťami podmieňujú, že reliéf Muránskej planiny je veľmi atraktívny. Keďže ide o rozsiahle krasové územie, charakteristický je tu výskyt podpovrchových krasových javov, kam patria jaskyne, ktorých je tu viac ako 100, vyvieračky, jaskynné priepasti. Bohato členené územie a prevažujúci vápencový podklad má odraz i v rozmanitosti flóry. Prevláda tu horské rastlinstvo, ale na južných stranách nájdeme aj mnohé teplomilné rastliny, atraktívny je výskyt reliktných druhov, endemitov a iných vzácnych chránených druhov. Medzi najvzácnejšie druhy patria : paloendemit - Lykovec kríčkovitý (Daphne arbuscula), Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) a iné. Vzácna je i lokalita inverzného výskytu kosodreviny v Hrdzavej doline v nadmorskej výške 700-800 m.n.m.
Z vyšších stavovcov - vzácnych druhov tu žije medveď, rys, mačka divá, zriedka vydra riečna, z vtákov hlucháň, bocian čierny, sokol rároh, orol skalný, orol kráľovský, orol krikľavý.

      Z ďalších vzácnych a pozoruhodných území do teritória OZ zasahuje západnou časťou Juhoslovenský kras, pekný pohľad je na prelom Muránky, smerom na juh k hranici s Maďarskou republikou sú to Kečovské škrapy a časť CHKO Cerovská vrchovina. Ako protipól uvedených prírodných krás - priamo v strede územia OZ - sa nachádza územie pod silným tlakom mg-imisií z magnezitových závodov Lubeník a Jelšava, ktoré spôsobili, že časť územia (les a poľnohospodárska pôda) sú úplne zdevastované a veľká časť okolitých lesných porastov je stále pod silnou záťažou imisií - začlenené do pásiem (A, B, C, D). Celé územie si vyžaduje osobitný spôsob obhospodarovania. Prevažná časť atakovaného územia leží v teritóriu LS Jelšava.

      Pestrosť prírodných pomerov vytvára aj podmienky pre výskyt, chov a obhospodarovanie prakticky všetkých druhov poľovnej zveri v revíroch v horských podmienkach - Muránska Planina, Karafová (Stolické vrchy), v revíroch stredných polôh - Tvrdošovo, Drienok a v revíroch južných polôh - Stránska, Dolinka a Lapša - pozdĺž hranice s Maďarskou republikou. K ubytovaniu sú k dispozícii prevažne chaty s priemernou výbavou.

Stránka vytlačená z www.lesy.sk
AKTUALITY
 

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

Katastrálna výmera: 110 604 ha
Lesnatosť: 46,9%
Drevinové zloženie: ihličnaté 18%, listnaté 82%
Výmera lesného pôdneho fondu v užívaní:
38 914 ha
Ročná obnova lesa: 161 ha
Ročná ochrana lesa: 112 tis. €
Ročný objem ťažby: 136 tis. m3

Významné chránené celky:

  • Cerová vrchovina a Rimavská kotlina
  • Muránska planina a Stolické vrchy
  • Slovenský kras

RÝCHLY KONTAKT
Telefón:
Email:
VZÁCNE DRUHY FAUNY A FLÓRY

Fauna:

  • Netopier veľkouchý (Myotis bechsteini)
  • Podkovár južný (Rhinolophus ferrumequinum)
  • Netopier pobrežný (Myotis dasycneme)
  • Medveď hnedý (Ursus arctos)
  • Vlk dravý (Canis lupus)
  • Rys ostrovid (Lynx lynx)

Flóra:

  • Črievičník papučkový (Cypripedium calceolus)
  • Poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica)
  • Lykovec muránsky (Daphne arbuscula)
  • Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica)
  • Zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata)
  • Zvonovec ľaliolistý (Adenophora lilifolia)
NEPREHLIADNITE
  • chov koní Norika muránskeho typu
  • Ľudovít Greiner
 
 
         
© 2012  Lesy Slovenskej republiky š.p., všetky práva vyhradené