ÚVOD
CENNÍKY

KONTAKTY

DRAŽBY DREVA
AKCIE

CHATY, UBYTOVANIE

  

WWW.LESY.SK
 
  Lesy > WWW stránky OZ > Košice


Úvod

 

Z histórie lesného hospodárenia v okolí Košíc

 

      Do dnešnej podoby sa OZ transformoval z jeho predchádzajúcich organizačných jednotiek Východoslovenské štátne lesy a Lesy Košice štátny podnik. História štátneho lesníctva na území OZ Košice siaha do 18. storočia, kedy rozsiahlu banskú činnosť v Slovenskom Rudohorí spravoval Banský inšpektorát v Smolníku. Do jeho kompetencie patrila aj správa štátnych (panovníckych) lesných majetkov. Roku 1871 bola správa lesov odčlenená od správy baní. Vznikol Lesný úrad v Smolníku, ktorý spravoval lesný majetok komorských panstiev Smolník a Zlatá Idka. Vznikli lesné správy Smolník, Stará Voda a Zlatá Idka. V časti Slanských vrchov bolo komorské panstvo Kecerovské Peklany, ktorého lesný majetok spravoval Lesný úrad v Solivare, prostredníctvom Lesnej správy v Kecerovských Peklanoch. Uvedené lesné správy po zrušení lesných úradov boli začlenené pod Riaditeľstvo štátnych lesov v Solivare.

      V medzivojnovom období prešiel na štát veľkomajetok Imricha Csákyho v obciach Prakovce a Helcmanovce (1928), veľkostatok Forgác – Waldbot vo Svinici a okolí (1929), ako aj majetok grófa Ladislava Károlyiho (Červený vrch, 1934). V roku 1945 boli skonfiškované majetky niekoľkých veľkostatkov v okolí Košíc, čím sa dosiahla súčasná výmera štátnych lesov opisovaného územia. V roku 1990 boli na území dnešného OZ dva lesné závody (Margecany, Košice a časť Slanca).

 

 


      Odštepný závod Košice sa územne nachádza v Košickom samosprávnom kraji, v okresoch Košice - okolie a Gelnica. Územie odštepného závodu je veľmi členité s prevýšením 1 122 m n. m. Sú tu roviny, pahorkatiny a hornatiny od Košickej kotliny cez Jasovskú planinu, ktorá je súčasťou Slovenského krasu, až po časť Slovenského Rudohoria - Čierna hora a Volovské vrchy, kde je aj najvyššia časť územia odštepného závodu - Zlatý stôl (1 322 m n. m.).
      Východnú časť OZ tvorí územie lesnej správy Svinica, ktorej lesné porasty zasahujú do pohoria Slanské vrchy. Južne a juhozápadne od mesta Košice má pôsobnosť lesná správa Jasov, ktorá svojím územím zasahuje do Slovenského krasu a čiastočne aj do juhovýchodnej časti Volovských vrchov. Severnú a západnú časť Volovských vrchov zaberajú lesné správy Smolník, Hrable a Stará Voda.
      Rozloženie lesov na území závodu je vo dvoch, od seba veľmi rozdielnych oblastiach. Zatiaľ, čo vo východnej, slanskej časti prevládajú porasty listnaté (v nižších polohách s prevahou duba, vo vyšších polohách s výraznou prevahou buka), v západnej, rudohorskej, hlavne vo vyšších polohách, prevládajú porasty s prevahou ihličnanov (smreka a jedle).

 

      Turistické zaujímavosti: 

      Prírode blízke obhospodarovanie lesa, objekty Pro Silva - Jednou z ciest k trvalo udržateľnému využívaniu lesov je práve prírode blízke obhospodarovanie lesa. Cieľom pestovania lesa prírode blízkym spôsobom je dosiahnutie vhodnej druhovej, vekovej a priestorovej štruktúry lesných porastov, čím zabezpečíme biologickú rozmanitosť a ekologickú stabilitu porastov. Pre prírode blízke obhospodarovanie lesa bol na generálnom riaditeľstve v Banskej Bystrici vypracovaný metodický pokyn pre LESY SR, š.p., ktorým sa riadia aj naši lesníci. Môžeme sa pochváliť demonštračným objektom Smolnícka Osada na lesnej správe Smolník, kde sa obhospodarujú lesy len výlučne prírode blízkym spôsobom a ako jeden z prvých objektov na Slovensku slúži pre školenie odbornej aj laickej verejnosti. Objektom Smolnícka Osada prechádza aj lesnícky náučný chodník. 

      Herliansky gejzír - Herliansky gejzír sa od klasických gejzírov odlišuje situovaním vo vulkanických vrchoch so skončenou sopečnou činnosťou a zásadne tým, že sa umelo aktivizoval vrtom hlbokým 404,5 m, ako aj nízkotermálnou vodou. Vrt začali hlbiť v roku 1870. Keď vrt dosiahol hĺbku 172 m, nastala prvá erupcia do výšky 4 m a trvala 5 minút. Ďalšia erupcia nasledovala z hĺbky 275 m. Bola taká silná, že prerazila strechu vrtnej veže vysokej 20 m. Nasledujúca erupcia bola 17.12.1873 a opakovala sa už častejšie. Keď vrt dosiahol hĺbku 330 m, voda eruptovala neprestajne 10 dní do výšky až 112 m. Po tejto erupcii sa už začala vŕtať ďalšia periodicita erupčných cyklov. Vrt sa skončil 6.5.1875 v hĺbke 404,5 m. V súčasnosti sa erupcia opakuje v 34-36 hod. intervaloch, voda strieka do výšky 15 m, erupčná činnosť trvá 25 min. a priemerná výdatnosť je 25-30 l.s-1. Čas medzi erupčnými periódami závisí od zrážkovej činnosti. Pri väčších zrážkach sa skracuje a naopak. Energiou spôsobujúcou erupciu je kysličník uhličitý pochádzajúci sčasti z vulkanitov a sčasti z mezozoických karbonátových súvrství. 

      Kultúrne a historické pamiatky mesta Košice - Historické jadro Košíc tvorí najväčšiu pamiatkovú rezerváciu na Slovensku. Umelecky a historicky najhodnotnejšie objetky sa nachádzajú okolo pôvodného stredovekého námestia dnes Hlavnej ulice. Od roku 1992 prebieha rekonštrukcia Košíc, ktorá vracia mestu historický nádych a neoceniteľnú krásu. 

      Baníctvo v Zlatej Idke - Prvýkrát sa spomína v roku 1349 ako obec s richtárom, kráľovskou baňou na zlato a striebro, kedy jej bolo udelené banské právo. Pôvodne pozostávala z menších osád, ktoré vznikli pri jednotlivých baniach a upravnických zariadaniach (Rieka, Koncu Vieska, Hutná, Breinerka). V potoku Ida sa ryžovalo zlato čo sa dá s úspechom aj teraz. Ťažba zlata slúžila na razbu mincí. Éra baníctva ukončená v roku 1939. Na vrchole svojej slávy mala Idka v roku 1869 až 1407 obyvateľov, momentálne má asi 300. V rokoch 1823 - 1867 sa vyrobilo 103 682,5 kg (ročný priemer 2 304 kg) striebra a 184,5 kg (ročný priemer 4,1 kg) zlata (Magula, 1973). V roku 1850 postavili antimónovú hutu v doline Zlatá Idka. Spracúvavali v nej antimónové rudy z lokalít Strahová. 

      Jasovská jaskyňa - Jasovská jaskyňa je najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku: už v roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. V rokoch 1922 až 1924 boli objavené aj nižšie ležiace časti jaskyne. V roku 1924 vybudovali v jaskyni betónové chodníčky a zaviedli elektrické osvetlenie. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m). Jasovská jaskyňa vznikla v masíve Jasovská skala, ktorý tvoria čisté svetlosivé druhohorné vápence. Je utvorená v piatich poschodiach, ktoré sú pospájané komínmi. Oválny tvar chodieb a povalové korytá dokazujú, že ju vytvorili vody riečky Bodvy, ktoré vnikali do úzkych puklín, rozširovali ich a vytvorením podzemného toku formovali chodby pozdĺž tektonických porúch. Na križovatkách puklín vznikli v dôsledku odlamovania sa skál rozsiahlejšie dómy, ako Dóm netopierov, Bludisko a pod. Kvapľové útvary majú podobu mohutných nástenných vodopádov (Starý dóm, Netopierí dóm, Veľký dóm), zväčša už odumretých a zvetrávajúcich do siva. V Starom dóme sú stalagnáty s obvodom až 18 m. 

      Poľovníctvo - Odštepný závod Košice spravuje približne 28 000 ha režijných poľovných revírov, z čoho najväčší poľovný revír je Stará Voda, ktorý má cca 9 600 ha. Celkovo má OZ šesť uznaných poľovných revírov, ktoré sa nachádzajú v jelenej chovnej oblasti a rozprestierajú sa od Slánskych vrchov až po obec Henclová vo Volovských vrchoch. Dlhodobým odborným hospodárením v týchto revíroch bola dosiahnutá vysoká úžitkovosť a trofejová hodnota zveri. Pre záujemcov o poľovníctvo ponúka poplatkový odstrel trofejovej jelenej, srnčej a diviačej zveri. 

      Základná charakteristika odštepného závodu

 

Stránka vytlačená z www.lesy.sk
AKTUALITY
 
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

Katastrálna výmera: 298 814 ha

Výmera lesného pôdneho fondu v užívaní:
34 353 ha
z toho štátne: 32 855 ha

Ročný objem ťažby: 175 000 m3:
Drevinové zloženie: ihličnaté 43%, listnaté 57%

Ročná obnova lesa: 415 ha
z toho:
priridzeným zmladením: 270 ha
umelá obnova: 145 ha

Počet lesných správ: 5
Počet zamestnancov: 125

Významné chránené celky:

  • Košická kotlina
  • Slanské vrchy
  • Slovenský kras
  • Volovské vrchy
RÝCHLY KONTAKT
Telefón:
Email:
VZÁCNE DRUHY FAUNY A FLÓRY

Fauna:

 

  • Medveď hnedý (Ursus arctos)
  • Podkovár južný (Rhinolophus ferrumequinum)
  • Podkovár veľký (Rhinolophus ferumequinum)
  • Netopier pobrežný (Myotis dasycneme)
  • Netopier veľkouchý (Myotis bechsteini)
  • Netopier ostrouchý (Myotis blythi)
  • Syseľ pasienkový (Spermophilus citellus)

Flóra:

  • Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis)
  • Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica)
NEPREHLIADNITE
 
 
 
         
© 2012  Lesy Slovenskej republiky š.p., všetky práva vyhradené