ČO JE PRO SILVA
PRO SILVA NA SLOVENSKU
PRO SILVA V EURÓPE
ODBORNÉ PRÍSPEVKY
Publikované príspevky
Články, postrehy
Fotogaléria
Prezentácie
Videoprezentácie
Diskusné fórum
Cudzojazyčné publikácie
Literatúra
PRAKTICKÁ APLIKÁCIA
AKTIVITY

AKTUÁLNE

NÁVRAT

€ EUROKALKULAČKA

 
  Lesy > Les a jeho funkcie > Pro Silva > Pro Silva Príspevky > Publikované príspevky > Lesník 6/2006: Prírode blízke obhospodarovanie lesa II. Aspoň raz vstúpiť


Lesník 6/2006: Prírode blízke obhospodarovanie lesa II. Aspoň raz vstúpiť

Prírode blízke obhospodarovanie lesa

II. Aspoň raz vstúpiť...

 

Rudolf BRUCHÁNIK

Sú mnohé miesta na svete, ktoré sú nadčasové pre ich kultúrny, náboženský alebo mytologický význam a ich návšteva je silným emotívnym zážitkom pre všetkých, ktorí ju vykonajú z vnútornej potreby a presvedčenia. Pre nás lesníkov, pre všetkých, ktorí chcú pochopiť podstatu prírode blízkeho obhospodarovania lesa je takýmto miestom donedávna zabudnutý kút lesov na Smolníckej Osade v Slovenskom Rudohorí, v súčasnosti organizačne začlenených do LS Margecany, OZ Košice. Práve vďaka dlhodobému a úspešnému uplatňovaniu prírode blízkych zásad hospodárenia a myšlienok Pro Silva sa Smolnícka Osada dostala do povedomia širokej lesníckej a environmentálne orientovanej verejnosti. A i keď mnohí ďalší odborní lesní hospodári sú hrdí na svoj kus lesa a majú dobré výsledky s jeho obhospodarovaním, návštevou tejto lokality si môžu dotvoriť obraz prírodného hospodárskeho lesa, ktorý doteraz možno len nosili vo svojich predstavách alebo sa už i začali pokúšať o jeho vytváranie.

Čo robí lesy na Smolníckej Osade takými výnimočnými?

1. Na základe prírode blízkych princípov sú obhospodarované už od r. 1952, kedy sa založili prvé objekty. Hoci majú pomerne priaznivé prírodné, klimatické a terénne podmienky, boli silne atakované imisiami z neďalekých závodov na spracovanie rudy a tak smrek, ktorý tu bol zastúpený vysoko nad rámec jeho prirodzeného podielu bol (a stále je) sústavne spracovaný náhodnou ťažbou. Tá však vďaka jeho zmiešaniu s jedľou a bukom neprerástla do podkôrnikovej kalamity tak, ako sa udialo na susednom lesnom obvode Smolník s takmer rovnorodými smrekovými porastmi. Tu objem náhodnej ťažby dosiahol 3-násobok decenálneho etátu, pričom na Smolníckej Osade necelú polovicu.

2. V súčasnosti je ako demonštračný objekt Pro Silva vyhlásený celý lesný obvod s výmerou 2131 ha, kde asi na 1/3 plochy sú už vybudované viacetážové a čiastočne výberkové lesy, na zvyšných 2/3 výmery sa pokračuje s intenzívnou prebudovou. Časť objektu o výmere 839 ha je zriadená tiež ako génová základňa pre smrek, jedľu a borovicu, čo podčiarkuje zámer udržať optimálne drevinové zloženie a porastovú skladbu.

3. Prírode blízke obhospodarovanie je spojené s osobou p. Ladislava Alcnauera, ktorý v Smolníckej Osade začínal už ako mladý praktikant a po desaťročiach je tu v pozícii lesníka. Do svojej filozofie zasvätil a zároveň pre ňu získal i súčasného OLH Ing. Františka Pisarčíka a tiež svojho mladšieho kolegu lesníka Jaroslava Kovalčíka.

4. Smolnické lesy sa často označujú za výberkové, na čo mnohí často reagujú obranným postojom „u mňa sa tak hospodáriť nedá“. Podstatou však nie je výberková štruktúra a dosiahnutie ideálneho stavu výberkového lesa, ale prebudova na prírodný les, kde každý strom má svoje miesto v poraste a je z neho vyťažený až vtedy, keď príde jeho čas - pre nekvalitné a choré skôr, pre elitné až na koniec. Ale vtedy je už na ploche dostatok jedincov následnej generácie rôznej hrúbky a výšky, medzi ktorými zas prebieha rovnaký selektívny postup.

5. Prebudova na prírodný les je sprevádzaná dlhšou obnovnou dobou, preto je intenzita zásahov nižšia ako pri klasických dvojfázových ruboch na pravidelných obnovných prvkoch. V priemere sa pohybuje okolo 20%, ale vzhľadom k tomu, že ťažba sa vykonáva v podstate na celej ploche porastov a v dlhšej obnovnej dobe, nie je tento spôsob založený na „zašetrovaní“ ťažieb, o čom svedčí vyťaženie predchádzajúceho decenálneho etátu na úrovni 98%. Základom tohto spôsobu ťažby je hustá sieť rozčleňovacích liniek, vložených do porastov v priemere každých 40 m, umožňujúca priblíženie dreva z porastu bez citeľného poškodenia nárastov a mladín.

6. Základná stratégia obnovy je zásada: „najmenej kvalitné vypadáva najskôr, najlepšie zostáva stáť“. Praktickým nástrojom jej realizácie je pomiestny (účelový) výber po celej ploche porastu a nie na šachovnicových obnovných prvkoch, čím sa v počiatočných obnovných zásahoch odstraňujú z porastu rozkošatené buky, imisne poškodené smreky, robí sa zdravotný výber u jedlí a porast sa postupne zušľachťuje. Je očividný rozdiel medzi kvalitou porastu v začiatkoch prebudovy a porastmi, obnovovanými týmto spôsobom 1-2  decéniá. Prírastok na zostávajúcich kvalitných jedincoch prináša zisk nielen zo zvýšeného objemu, ale predovšetkým z lepšieho speňaženia hrubších sortimentov. Cieľové dimenzie sú pre buk a smrek 55-60 cm, pre jedľu a smrekovec 60-65 cm.

7. Dlhodobým cieľom je na celej výmere lesného obvodu vytvoriť trvalý, viacetážový hrúbkovo a výškovo rozdiferencovaný les, kde sa nanajvýš ak po náhodnej ťažbe odkryje holina, ktorú bude treba zalesniť. Cieľový podiel prirodzenej obnovy je až 98%. Úmyselná ťažba sa však neriadi naliehavosťou odcláňania prirodzených nárastov, ale zrelosťou materského porastu, každého jedného stromu alebo skupinky na obnovovanej ploche. Prirodzená obnova tak nie je primárnym cieľom, ale sprievodným javom vhodne realizovaných ťažbových zásahov. Ponechanie nárastov dlhšiu dobu (samozrejme s prihliadnutím na svetlostné nároky jednotlivých drevín) pod clonou podporuje ich prirodzený vývoj a autoreguláciu.

Lesy na Smolníckej Osade však nie sú jediné, ktoré ponúkajú možnosti na prírode blízke obhospodarovanie. V ich susedstve sa nachádza demonštračný objekt Jazero, kde na výmere 200 ha hospodári Ing. Gabriel Mertoš a Rudník s výmerou 218 ha, ktorý je zároveň génovou základňou pre jedľu a buk, kde je za OLH ustanovený Miroslav Hritz. Hoci ich úlohy sú stále viac spojené s náhodnými ťažbami v imisne postihnutých smrečinách, na uvedených častiach svojich obvodov už začínajú s uplatňovaním jemnejších foriem hospodárenia.

Pre všetkých tých, ktorí ešte nevstúpili do smolníckych lesov nech je táto stručná informácia pozvánkou na odbornú návštevu, alebo aspoň základným poznaním, o ktoré sa môžu oprieť pri ich vlastných iniciatívach s praktickou realizáciou prírode blízkeho obhospodarovania lesa.

Ing. Rudolf Bruchánik, PhD. je špecialista na Odbore usmerňovania lesníckych činností GR š.p. LESY SR

Stránka vytlačená z www.lesy.sk
 
 
 
         
© 2012  Lesy Slovenskej republiky š.p., všetky práva vyhradené