ČO JE PRO SILVA
PRO SILVA NA SLOVENSKU
PRO SILVA V EURÓPE
ODBORNÉ PRÍSPEVKY
Publikované príspevky
Články, postrehy
Fotogaléria
Prezentácie
Videoprezentácie
Diskusné fórum
Cudzojazyčné publikácie
Literatúra
PRAKTICKÁ APLIKÁCIA
AKTIVITY

AKTUÁLNE

NÁVRAT

€ EUROKALKULAČKA

 
  Lesy > Les a jeho funkcie > Pro Silva > Pro Silva Príspevky > Publikované príspevky > Lesník 7-8/2006: Prírode blízke obhospodarovanie lesa III. V Leviciach to začali


Lesník 7-8/2006: Prírode blízke obhospodarovanie lesa III. V Leviciach to začali

Prírode blízke obhospodarovanie lesa

III. V Leviciach to začali

Rudolf BRUCHÁNIK

Pokračovať v mapovaní objektov Pro Silva a nezamerať sa hneď v úvode na výsledky OZ Levice by bolo viac než nevšímavé.

 Ak je Smolnícka Osada jedinečná, tak levické objekty zas boli prvé. S myšlienkou presadzovania ideí Pro Silva do lesníckej prevádzky prišli práve kolegovia z OZ Levice, kde predovšetkým z iniciatívy Ing. Jána Farkaša začali s organizovaním Lesníckych dní Pro Silva už takmer pred 10 rokmi. Hoci kvalita a drevinová skladba ich porastov zďaleka nie je tak priaznivá ako na Smolníckej Osade, je práve ich prístup dôkazom toho, že podmienkou úspešného zavádzania princípov Pro Silva nie je kvalitný prírodný les, ale predovšetkým snaha a koncepcia ako sa k nemu dopracovať. Myšlienky Pro Silva však pre nich neboli len niečím novým na odskúšanie, ale predovšetkým nástrojom na zefektívnenie nákladov na pestovateľskú činnosť. V medziročnom období 1994-2004 poklesli ich náklady napriek inflačnému vývoju zo 17 mil. na 10 mil., teda v reálnom porovnaní až dvojnásobne. A pritom im sotva možno vyčítať, že odopreli dať do lesa prostriedky, ktoré by preň boli naozaj nevyhnutne potrebné. Veď učiteľmi v tomto prístupe im boli najprv prof. Korpeľ a neskôr prof. Saniga z TU vo Zvolene. Hoci v levickom regióne sú myšlienkami Pro Silva „nasiaknutí“ viacerí odborní lesní hospodári a aj ich prakticky uplatňujú, ako demonštračné objekty je podchytených 5 lokalít. Jedna z nich je v súčasnosti aj génovou základňou pre buk lesný a dub zimný a o jej obhospodarovanie sa delia OLH Peter Trnka a Miroslav Pavlo. Ide o Bohunický Roháč s výmerou 1444 ha zameraný na zvýšenie a skvalitnenie prirodzenej obnovy a na udržanie vyváženého podielu buka a duba v obnovnej skladbe pri potlačení obnovy menej kvalitných drevín (hrab, cer). Obnova je vykonávaná maloplošnými skupinovite clonými rubmi prevažne na 1, prípadne 2 výšky porastu (do 15 árov) ktoré sú dorúbané až nad dostatočne odrasteným zmladením. Obnovné prvky sú rozširované do smeru, kde sa pod clonou objavuje ďalšie prirodzené zmladenie. Zatiaľ pomerne dostačujúce semenné úrody tak duba ako aj buka napomáhajú tomuto spôsobu obnovy. Práve veľmi bohatý semenný rok v r.1996 bol základom pre spontánne dubové zmladenie, ktoré nastúpilo na veľkej časti úmyselne presvetlených, a následne veľkoplošnou kalamitou z r. 1999 ďalej uvoľnených porastov. Ďalším dôvodom pre prírode blízke hospodárenie v tomto objekte je aj skutočnosť, že obklopuje rekreačnú oblasť Počúvadelské jazero, ktorú navštevuje mnoho našich i zahraničných turistov. Tí oceňujú, že obnovované porasty priamo nad jazerom nie sú rozpracované v klasických striedavých pásoch, ale v skupinách, ktoré takmer nerušia ich celistvosť.

Hoci ostatné objekty nespĺňajú kritériá na ochranu genofondu a rekreačné účely, zámerom ich obhospodarovania je dosiahnuť prirodzenú obnovu dubových a cerových, prevažne výmladkových porastov a tak zabezpečiť ich nepriamy prevod obnovou na vysoký les. Svojou minimálnou finančnou náročnosťou je tento spôsob neporovnateľne lacnejší s bývalými priamymi prevodmi založenými na celoplošnej príprave pôdy a výsadbe kultúr a pritom výsledky sú uspokojivé. Na LS Čifáre sú založené 2 objekty, Zvoleňák s výmerou 200 ha na prevod výmladkových dubín a Pata s výmerou 225 ha na prevod výmladkových cerín, obe obhospodarované pod odborným dohľadom vedúceho LS Ing. Slavomíra Szaba. Obnova výmladkových dubín na Zvoleňáku sa realizuje skupinovite clonným rubom s veľkosťou skupín na 2 výšky porastu (do 0,20 áru). S obnovou začínajú na miestach s objavujúcim sa zmladením, kde umiestňujú obnovné prvky. Problémové miesta porastu s krovitým podrastom nežiadúcich drevín ponechávajú zaclonené a k ich obnove pristúpia až v záverečnej fáze. Predpokladajú, že dôjde k vyjednoteniu a oslabeniu krovitých jedincov a pod nimi sa objaví zmladenie duba, ktoré potom výsekom krov odclonia. Vzhľadom na nízku kvalitu výmladkových lesov chcú miestami začať aj s predčasnou obnovou v mladších porastoch, aby využili veľmi sporadické semenné roky a odcláňali už prítomné dubové zmladenie.

I v Pate je cieľom prírode blízkeho obhospodarovania obnova výmladkových lesov, v prevažnej miere však cerín. Cer pravidelne a bohato semení, preto o jeho prirodzenú obnovu nie je núdza. Obnovné prvky vo forme skupín sa preto zakladajú nad prirodzene zmladenými miestami, ktoré sa intenzívne odcláňajú. Obnova tak môže rýchlo postupovať, hlavne v častiach porastu, kde predržanie by bolo bezúčelné vzhľadom k slabej kvalite výmladkových jedincov. Snažiť sa o podporu jednotlivo sa vyskytujúceho zmladenia duba zimného nemá v nárastoch agresívnejšieho cera veľké vyhliadky na úspech, preto skvalitnenie v budúcich porastoch zabezpečujú hlúčikovou výsadbou cenných listnáčov. Pri tomto spôsobe je dôležité nezanedbať boj s výmladkami, ktoré by inak už v prvých rokoch ovládli celú plochu a porast vrátili späť do pôvodného nekvalitného stavu.

Podobné problémy riešia OLH i na ďalších objektov Čankov na LS Levice a Čelovce na LS Šahy.

Vzhľadom k tomu, že prvé obnovné prvky boli založené už pred 5-8 rokmi, bude zaujímavé sledovať, ako sa porasty ďalej vyvíjajú a akým spôsobom sú do nich pripravení zasiahnuť OLH. Ale v tom sú už na OZ Levice dostatočne skúsení a vedia sa o svoje poznatky podeliť aj s kolegami z ostatných OZ, pre ktorých i v tomto roku chystajú regionálnu akciu Pro Silva.

 

Stránka vytlačená z www.lesy.sk
 
 
 
         
© 2012  Lesy Slovenskej republiky š.p., všetky práva vyhradené