ÚVOD
KONTAKTY
DRAŽBY DREVA
PONUKA A OZNAMY
CHATY, UBYTOVANIE
CENNÍKY
FOTOGALÉRIA
NÁUČNÉ CHODNÍKY

OBCHODNÉ SÚŤAŽE Lesy SR

 

WWW.LESY.SK
 
  Lesy > WWW stránky OZ > Smolenice > Informácie o závode


Informácie o závode

Lesy Slovenskej republiky, š.p.
Odštepný závod Smolenice [farebné slová obsahujú odkazy na interné alebo externé internetové stránky, súbory PDF alebo obrázky JPG]

História odštepného závodu Smolenice sa datuje rokom 1945, kedy sa dostali grófske veľkostatky a iné majetky do rúk štátu v celkovej výmere 9.568 ha spolu so zámkom rodiny Pálffy. Závod sa rozširoval v nasledujúcich desaťročiach prevzatím ďalších neštátnych lesov do obhospodarovania a mnohými organizačnými zmenami až dodnes.
V súčasnosti (k 1.3.2016) Odštepný závod obhospodaruje 40.931 ha všetkých pozemkov, z toho je 40.299 ha lesných pozemkov a 632 ha nelesných.

Odštepný závod hospodári na výmere 40.299 ha lesných pozemkov, z čoho je 31.239 ha vo vlastníctve štátu a 9.060 ha vo vlastníctve súkromných vlastníkov. Z celkovej výmery lesných pozemkov je 40.081 ha porastovej pôdy, v členení: hospodárske lesy 29.346 ha (73,2%), ochranné lesy 5.789 ha (14,4%) a lesy osobitného určenia 4.946 ha (12,4%). Zásoba lesných porastov je 9,736 mil. m3 drevnej hmoty, ročný bilancovaný etát ťažby dreva je 184 tis. m3, ročná plánovaná ťažba dreva je 178 tis. m3. Drevinové zloženie lesov je veľmi pestré. Najviac zastúpené dreviny sú buk (50,8%), dub (15,1%), hrab (9,5%); ihličnaté dreviny tvoria 10% podiel, z ktorého je najviac zastúpená borovica (5,7%). Lesnatosť územia je 22%. Dĺžka lesnej cestnej siete je755 km, z toho je 175 km lesných ciest a 580 km zvážnic. Katastrálna výmera je 254.304 ha. Obhospodarovaná výmera lesov (40.299 ha) je číslo dynamické, meniace sa v čase odovzdávaním pozemkov súkromným majiteľom, uzatváraním nájomných zmlúv, vyňatím pozemkov z LP alebo preradením LP do iného druhu pozemku, usporiadaním podľa skutočného stavu, pozemkovými úpravami a i.

Odštepný závod Smolenice je organizačnou zložkou štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici. Štátny podnik má 23 odštepných závodov zameraných na lesnícku výrobu a 2 špecializované závody – Odštepný závod lesnej techniky a Semenoles Liptovský Hrádok, špecializovaný na zber, skladovanie semien lesných drevín a pestovanie sadeníc. Odštepný závod Smolenice sa organizačne člení na 6 lesných správ (Pezinok, Píla, Majdán, Moravany, Bratislava, Dechtice), má 3 expedičné sklady (Smolenice, Piešťany, Pezinok), stredisko chovu rýb Parina a rybáreň Dechtice. Drevo z lesov bolo v minulosti spracovávané na rezivo, používané ako palivové drevo, na pálenie vápna a tiež na suchú destiláciu v chemickej továrni Chemolak vybudovanej v roku 1883. Na zvoz dreva do továrne a na pílu slúžili najprv gravitačné konské železnice (rozchod 760 mm), neskôr i úzkorozchodné lesné železnice s parnou lokomotívou (600 mm) v celkovej dĺžke viac ako 100 km. Neďaleko továrne, tiež v katastri obce Horné Orešany, až do roku 1945 bola v prevádzke Píla na vodný pohon vybudovaná v roku 1889. Rovnané drevo sa tiež plavilo potokom Gidra pod hradom Červený Kameň. Bohaté a čisté pramene vôd Malých Karpát prispeli k rozhodnutiu grófa Mórica Pálffyho (1812-1897), vlastníka bývalého domícia Smolenice – Dobrá Voda, vybudovať rybárne (Parina a Dechtice) pre chov lososovitých rýb. Sústavy rybníkov sú na horskej bystrine Parná v katastri obce Horné Orešany, ktoré pozostávajú z 18 rybníkov a v obci Dechtice, kde sa nachádza 46 rybníkov, z toho dva väčšie sú určené na chov kaprovitých rýb. V rybníkoch sa chovajú pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), pstruh dúhový (Salmo gairdneri irideus), sivoň americký (Salvelinus fontinalis) a kapor obyčajný (Cyprinus carpio). Rybáreň Parina sa od 70-tich rokov potýka s nedostatkom vody v letnom období, z dôvodu potreby zásobovania pitnou vodou pre obec Doľany. Nad rybárňou bola vybudovaná priehradná nádrž na zachytávanie dažďových zrážok a zásobovanie rybníkov vodou.

Poľovníctvo a chov zveri má v oblasti Malých Karpát veľkú tradíciu, ktorá siaha ďaleko do minulosti. Najmä zásluhou rodiny Pálffyovcov jelenia zver z tejto oblasti nikdy nevymizla. Boli to uznávaní poľovníci a zaslúžili sa o rozvoj poľovníctva na Slovensku. V ich lesných revíroch dosahovali trofeje jeleňov nadpriemerné hodnoty. Lesy Malých Karpát a Považského Inovca sú ideálnym biotopom jelenej, danielej, srnčej a taktiež introdukovanej muflonej zveri. Poľovné revíry na území Odštepného závodu Smolenice sú prenajaté súkromným poľovníckym spoločnostiam.

V areáli Odštepného závodu Smolenice boli vybudované tri Lesnícke náučné chodníky: Majdán, Moravany nad VáhomPezinok. Ich cieľom je prilákať a zaujať návštevníkov lesa, oboznámiť ich s lesným prostredím, úlohou a poslaním lesov, prácou lesníkov, históriou lesného hospodárstva a čiastočne i kultúry regiónu. K náučným chodníkom pribudli v roku 2011 nové informačné tabule v areáli Lenej správy Moravany "Voda - prameň života" a "Pietne miesto pod Kostolným vrchom"; v areáli Lesnej správy Majdán bol náučný chodník doplnený o geológiu územia vďaka Speleoklubu Trnava a revitalizovaný Náučný chodník Smolenický kras. Celý obsah nových tabúľ nájdete na ich stránkach i bohatú fotodokumentáciu.

Na území Odštepného závodu Smolenice sa nachádza viacero maloplošných chránených území, prírodných výtvorov a prírodných rezervácií: Devínska Kobyla, Dolina Hlboče, Roštún, Záruby, Čierna skala, Fialková dolina, Katarína, Klokoč, Jaskyňa Driny, Čertov žľab, Hajúchy a iné, s výskytom spoločenstiev vzácnych druhov flóry, fauny a geomorfologických útvarov. Za návštevu určite stojí jediná sprístupnená jaskyňa v Malých Karpatoch – Jaskyňa Driny, neďaleko Smoleníc. V čase letných prázdnin je možné navštíviť Smolenický zámok, vybudovaný začiatkom dvadsiateho storočia v romantickom štýle na ruinách hradu z 15. storočia a celoročne sprístupnený hrad Červený Kameň, unikát stredoeurópskeho staviteľstva, ktorého história sa datuje pred rokom 1240.


Motto: Les predstavuje úžasné a veľmi rozmanité spoločenstvo organizmov, ktoré v danom prostredí existuje podľa charakteru prírodných podmienok. Pestrosť týchto podmienok umožňuje existenciu množstva rastlinných a živočíšnych organizmov. Aby sme mohli naše lesy správne využívať musíme ich poznať a tým prevziať za ich existenciu zodpovednosť. Treba vyvinúť úsilie, aby ľudia pochopili bezprostrednú spojitosť ľudského života s prírodou. Svoj vzťah k prírode a lesu môže človek zažívať len vtedy, ak žije v bezprostrednom styku s ním, keď vidí a zažíva účinky svojho pôsobenia na les. Ak chceme zmeniť svoj vzťah k lesu, musíme zmeniť samých seba. Les musíme dokázať počúvať, čítať v ňom a vidieť v ňom živý organizmus. To si vyžaduje odvahu tieto veci hľadať a talent nájsť ich. Les je galéria tvarov, ktoré sú veľmi pestré, aké môže vytvoriť len matka príroda, ktorá je dokonca silnejšia a vynaliezavejšia ako ľudská fantázia. Les je katedrála, do ktorej keď človek vojde, musí byť ovplyvnený, či si to uvedomuje alebo nie. Telo človeka vníma citlivo signály lesa, ku ktorým sa pridružuje oko, ktoré vidí od záchvevu trávy alebo kvetu, na ktorom je ešte zvyšok rosy, ktoré slnko ešte nedokázalo vziať, po mohutnosť a majestátnosť stromov. Žblnkot potokov a spev vtákov je najprirodzenejšia filharmónia lesa.  (Prof. Ing. Milan Saniga, DrSc., Katedra pestovania lesov, TU Zvolen)

Stránka vytlačená z www.lesy.sk
 
 
 
         
© 2012  Lesy Slovenskej republiky š.p., všetky práva vyhradené