ČO JE PRO SILVA
PRO SILVA NA SLOVENSKU
PRO SILVA V EURÓPE
ODBORNÉ PRÍSPEVKY
PRAKTICKÁ APLIKÁCIA
AKTIVITY
Lesnícke dni
Školenia, semináre
Exkurzie
Návštevy
Iné

AKTUÁLNE

NÁVRAT

€ EUROKALKULAČKA

 
  Lesy > Les a jeho funkcie > Pro Silva > Pro Silva Aktivity > Exkurzie > Pro Silva na návšteve v Rakúsku


Pro Silva na návšteve v Rakúsku

Lesy SR, š.p. Banská Bystrica v spolupráci s Pro Silva Slovakia zorganizovali v dňoch 24. a 25.6. 2010 študijnú cestu do Rakúska s cieľom sprostredkovať vybranej skupine 45 lesných hospodárov spôsob prebudovy nestabilných smrečín na zmiešané viacvrstvové stabilné porasty a následne na vytvorených objektoch Pro Silva zabezpečovať praktické uplatňovanie získaných poznatkov.
Vzhľadom na zhoršujúci sa stav a rapídny ústup rovnorodých a rovnovekých smrekových porastov je potrebné začať s ich efektívnou prebudovou na zmiešané viacetážové porasty, ktoré budú mať potrebný odolnostný potenciál a stabilitu voči pôsobeniu škodlivých činiteľov. Veľmi cenné poznatky a skúsenosti z priebehu tohto procesu sa získali práve v kláštorných lesoch Schlägl, ktoré sa rozprestierajú na výmere 6 500 ha v pohraničnej oblasti s Českom a Nemeckom. Smrek je v nich priemerne zastúpený 70% podielom, pričom v mnohých porastoch stúpa až k 90%. Dopĺňa ho predovšetkým buk s 20% podielom, jedľa a cenné listnáče majú po 5%. Obhospodarovanie lesov v Schlägli je spojené s menom prof. Reiningera, dlhoročného vedúceho predstaviteľa hnutia Pro Silva v Rakúsku i v Európe, ktorý tu pôsobil a z uplatňovania svojich metód napísal viacero odborných publikácií. Uplatňovaním výberných princípov v ťažbe a dosiahnutými výsledkami sa lesy v Schlägli stali cieľom exkurzií z viacerých európskych krajín.
Počiatky uplatňovania ťažby cieľových hrúbok siahajú do 60. rokov a viedol k nej celkom pragmatický cieľ – zabezpečiť výnosovú vyrovnanosť v lese vekových tried, kde prevládali rubné porasty a časom by prišlo k podstatnému zníženiu ťažbových možností. Rúbaňové hospodárstvo sa radikálne obmedzilo a dnes sa už 100% obnovnej ťažby realizuje cez jednotlivý výber. V konkrétnych porastoch sa opakovane vykonáva v 6-ročných intervaloch, pričom jednorázovo sa odoberá asi 50 m3/ha drevnej hmoty, čo je na úrovni bežného prírastku vo výške okolo 9 m3/ha. Trvalosť produkcie sa tak zabezpečuje nielen v lesnom majetku ako celku, ale aj v jednotlivých porastoch.
Jednotlivý výber je zameraný na ťažbu stromov v dobe, keď dorastú do hrúbky poskytujúcej najlepší hospodársky výsledok, t.j. do času, keď sú stromy rubne zrelé a naplno využijú svoj prirodzený rastový potenciál. K ďalším zásadám jednotlivého výberu patrí ťažba za účelom zdravotného výberu, pozitívneho výberu v prospech cieľových stromov a druhového výberu s podporou primiešaných drevín pre zachovanie produkčného potenciálu pôdy a zabezpečenie porastovej stability. S ťažbou jednotlivým výberom je spojené aj efektívnejšie využívanie samočinných rastových procesov, čím sa náklady pestovateľskej činnosti znižujú na minimum.
Cieľom metódy jednotlivého výberu je začať s ťažbou hrubých stromov čo najskôr a udržať ju čo najdlhšie, pritom na minimum obmedziť ťažbu tenkého, ekonomicky málo efektívneho dreva. K tomuto zámeru sa využíva tzv. štrukturálna prebierka, ktorej úlohou je vyberať najlepšie stromy k dopestovaniu do rubnej zrelosti, pritom podporiť a rozvíjať prirodzenú tendenciu lesa vekových tried k hrúbkovej a výškovej diferenciácii, teda k štrukturalizácii porastu. Cieľové stromy sa vyberajú v dvoch úrovniach – v prvej ako C1 kvalitné úrovňové jedince v počte 150 – 200 ks/ha a v druhej ako C2 jedince v rovnakom počte, s podúrovňovým resp. vrastavým postavením, pritom však s dostatočne vyvinutou korunou, stabilitou (vyjadrenou štíhlostným koeficientom 80-85) a dobrým zdravotným stavom. Podpora cieľových stromov spočíva v ťažbe úrovňových jedincov, ktoré ich obmedzujú. Slabšie podúrovňové jedince sa ťažia len v prípadoch, ak zreteľne škodia cieľovému stromu. Ťažba sa tak už v prebierkach presúva do hrubších dimenzií, podiel slabého prebierkového dreva sa minimalizuje. So štrukturálnou prebierkou sa začína už v mladších porastoch, sila zásahu je primeraná stavu porastu, zásahy sú však pomerne časté (6-ročný ťažbový interval platí aj pre výchovné zásahy). Intenzita zásahu tak za decénium dosahuje okolo 20%, čím sa vytvárajú podmienky nielen na stimuláciu prírastku cieľových stromov, ale aj na postupnú indukciu prirodzenej obnovy.
Účastníci mali možnosť oboznámiť sa s veľmi podnetným spôsobom prírode blízke obhospodarovania rovnorodých smrečín a ich prebudovou na hrúbkovo a výškovo diferencované zmiešané porasty. Zároveň mali možnosť vidieť úplný rozvrat smrečín v NP Šumava, kde bezzásahový režim spôsobuje aj značné škody na majetku kláštora Schlägl, ktorý s NP susedí. V tejto konfrontácii sa snaha o budovanie viacvrstvovej porastovej výstavby formou jednotlivého výberu ukazuje veľmi progresívnym riešením na zachovanie a zastabilizovanie smrekových porastov, vhodným a aplikovateľným aj v našich podmienkach.
Odborný príspevok zo študijnej cesty otvorítekliknutím.
Videoprezentáciu z odbornej časti študijnej cesty otvorítekliknutím.

 

Stránka vytlačená z www.lesy.sk
 
 
 
         
© 2012  Lesy Slovenskej republiky š.p., všetky práva vyhradené