ČO JE PRO SILVA
PRO SILVA NA SLOVENSKU
PRO SILVA V EURÓPE
ODBORNÉ PRÍSPEVKY
Publikované príspevky
Články, postrehy
Fotogaléria
Prezentácie
Videoprezentácie
Diskusné fórum
Cudzojazyčné publikácie
Literatúra
PRAKTICKÁ APLIKÁCIA
AKTIVITY

AKTUÁLNE

NÁVRAT

€ EUROKALKULAČKA

 
  Lesy > Les a jeho funkcie > Pro Silva > Pro Silva Príspevky > Články, postrehy > Prírode blízke postupy v praktickej činnosti lesného hospodára


Prírode blízke postupy v praktickej činnosti lesného hospodára

Prírode blízke postupy v praktickej činnosti lesného hospodára........

 

 

V niekoľkoročnej aktivite o zakladanie tzv. objektov Pro Silva  treba vidieť len snahu o založenie určitej databázy lesných porastov v rôznych prírodných podmienkach , v ktorých sa na základe vopred stanovených hospodárskych opatrení detailnejšie sleduje dosiahnutie cieľového stavu týchto porastov. V prípade smrečín ide dlhodobo o úpravu drevinového zloženia, ktoré má  zodpovedať konkrétnym podmienkam stanovištia  a zabezpečenie bezpečnosti produkcie pestovaním trvalo etážových porastov.

Organizovanie lesníckych dní v týchto objektoch je tou správnou cestou na odovzdanie a výmenu praktických skúseností v každodennej činnosti lesného hospodára, pretože aj keď cieľ je spoločný, praktických riešení na jeho dosiahnutie môže byť viac.

Zabezpečenie takéhoto stretnutia nie je jednoduchá a každodenná udalosť, preto využívam formu písaného článku na oboznámenie  s vykonanými hospodárskymi opatreniami vo vybranom lesnom poraste.

Súčasný stav smrekových porastov nezodpovedá hore uvedenému cieľovému stavu , preto sa s ich prestavbou začína v mladšom veku , aby sa vytvoril dostatočný časový priestor na vznik a formovanie ďalších stromových vrstiev ( etáži ) v rámci existujúcich materských porastov. Existuje však veľká skupina lesných porastov , ktoré vzhľadom na svoj vek a priestorovú výstavbu už nie je možné výškovo ani hrúbkovo rozdiferencovať , ide predovšetkým o lesné porasty tesne pred, alebo vo veku začatia obnovy. Otázka znie, ako ďalej s ich obhospodarovaním, ktoré bude v súlade s požadovaným cieľovým stavom?

Pre praktické riešenie tejto otázky som vybral modelový lesný porast z génovej základne pre drevinu smrek, ktorého históriu obhospodarovania predstavuje tabuľka č. 1:

 

 

Tabuľka č. 1 – Plánovaná a skutočná ťažba dreva v dielci 290a

 

 

Vek

Zásoba

Plán. ťažba

Skut. ťažba

Plán. inten.

Skut. inten.

CBP

 

rok

m3

m3/ha

m3

m3/ha

m3

m3/ha

%

%

m3/ha

1969 - 1978

75

5466

500

200

22

227

25

4

4

 

1979 - 1991

85

7195

518

600

43

1722

124

8

24

43

1992 - 2001

100

7764

570

200

15

443

33

3

6

176

2002 - 2011

110

8537

612

3530

253

2143

154

41

25

75

2012 - 2021

120

7795

636

1950

159

 

 

25

 

178

 

 

Ak pestovný systém obhospodarovania lesných porastov reprezentovaný hospodárskym spôsobom chápeme, ako súbor hospodárskych opatrení od založenia po ukončenie obnovy lesného porastu , tak z uvedeného prehľadu vidieť, že daný porast bol pripravovaný na spôsob obhospodarovania formou rúbaní ( holorub, maloplošný clonný rub ), kde na základe porovnania ťažbových predpisov viacerých lesných porastov môžeme konštatovať, intenzívne obhospodarovanie v prvej polovici rubnej doby , zníženie ťažbovej intenzity, prípadne bez zásahový režim pred vekom začatia obnovy a nástup obnovnej ťažby dreva, pričom jej podstatná časť je predpísaná v druhej polovici obnovnej doby.

 Pri rubnej dobe 110 rokov a obnovnej dobe 40 rokov je navrhovaná ťažba dreva v danom vybranom lesnom poraste vo veku 100 rokov (LHP 1992-2001) vo výške  15 m3/ha úplne nedostatočná až kontraproduktívna, pričom tento nedostatok sa kompenzuje v ďalšom decéniu(LHP 2002 – 2011) navrhovanou ťažbou vo výške 253 m3/ha. Ak by sa mali dodržať stanovené časové rámce obnovy a navrhované výšky obnovných ťažieb , určite by to nebolo možné cestou podrastového hospodárskeho spôsobu. Na viac teraz už len môžeme skonštatovať , že uplynulých 30 rokov (1970 – 2000) sme mohli efektívnejšie a hlavne bezpečnejšie pracovať na zmene štruktúry tohto porastu.

Ak sa vrátime k podstate položenej otázky a snahe pestovať diferencované drevinovo zmiešané lesné porasty, budeme musieť opustiť  časové rámce rubnej zrelosti a použiť taký pestovný systém obhospodarovania, ktorý daný lesný porast využije na vznik, ochranu a diferenciáciu následného porastu počas dlhej zmladzovacej doby ( doba od vzniku po úplné odclonenie následného porastu) .

Takýto pestovný systém je založený na individuálnom prístupe ku každému jednotlivému stromu , ktorého rubná zrelosť je daná cieľovou hrúbkou a podpore stromovej diferenciácie od najmladších vekových štádií. Bližšie je prestavený na internetovej stránke Pro Silvy a tiež v predchádzajúcich príspevkoch. Bol úspešne zrealizovaný v kláštorných lesoch rakúskeho mesta Schlägl,  pomocou tohto systému obhospodarovania lesných porastov sa prakticky podarilo v priebehu 50-tich rokov previesť pôvodne rovnoveké smrekové porasty na trvalo etážové. Pretože hospodárime v identických prírodných podmienkach z pohľadu nadmorskej výšky a drevinovej skladby používame tento praxou overený pestovný systém na prestavbu našich lesných porastov. V nasledujúcej časti je popísané jeho použitie v posledných dvoch decéniách na tomto lesnom poraste.

 

Dlhodobý pestovný cieľ v dielci 290a.

 

Súčasný materský lesný porast chápeme, ako „ prípravný les , ktorý chceme cez postupné, dlhodobejšie a menej intenzívne odoberanie drevnej zásoby využiť na prirodzený vznik následného cieľového porastu, na ochranu umele vnesených drevín pôvodného zastúpenia, ktoré v súčasnosti v tomto poraste chýbajú, na rozdiferencovanie následného cieľového porastu reguláciou svetelného pôžitku cez dlhšiu zmladzovaciu dobu a v neposlednom rade využiť schopnosť stromov strednej hrúbkovej triedy zvýšiť drevnú produkciu ich uvoľnením a zvýšením prístupu svetla k ich korunovej časti.

 

Hospodárske opatrenia v rokoch 2002 – 2011.

 

Základné údaje: dielec – 290a00, vek – 110 r., výmera – 13,95 ha, RD – 110r., OD – 40r., HSLT – 605, Zakm. – 0,8, Zastúpenie – sm 98 %, jd 2%, bonita – 30, zásoba – 612 m3/ha, zásoba celkom – 8537 m3, stredný kmeň: v – 32 m, d 1,3 – 38 cm, objem – 1,47 m3

Predpis LHP: okrajový clonný rub, 2 východiská obnovy, 3530 m3, intenzita ťažby – 41%

 

Hrubá kmeňovina s ojedinelým prirodzeným zmladením smreka na kalamitou presvetlených miestach, v pôdnom kryte dominuje čučoriedka.

 

V roku 2003 vykonané presvetlenie na dvoch východiskách obnovy vo výške 520 m3 / 37 m3/ha/.

V roku 2007 zmena pestovného systému , technologické sprístupnenie porastu pre vytvorenie technických podmienok na ťažbu dreva podľa individuálneho posúdenia každého stromu  a celoplošný zdravotný výber vo výške 670 m3 / 48 m3/ha/.

 

Každá zmena pestovného systému zvlášť vo fáze obnovy porastu nesie v sebe riziko, že sa nepodarí naplniť cieľový zámer, ak bol porast v rámci iného pestovného systému dlhodobo vychovávaný viac menej vo vyššom zakmenení , nižšou intenzitou výchovných ťažieb dreva a statické parametre jednotlivých stromov / veľkosť koruny a poloha ťažiska / zvyšujú riziko rozvratu porastu vetrovou, prípadne snehovou kalamitou. Z tohto titulu bolo v tomto roku v prvej fáze zmeny hospodárenia vykonané len nevyhnutné sprístupnenie a odstránené stromy, ktoré najviac ohrozovali celkovú stabilitu porastu. Celkovo vykonanú ťažbu za uvedené obdobie vo výške 2143 m3 / 154 m3/ha/ treba doplniť o spracovanú kalamitu vo výške 69 m3/ha, ktorá vznikla najmä po známej vetrovej kalamite z roku 2004.

Plánovaná zmena drevinového zloženia následného cieľového porastu bola realizovaná cez sériu niekoľkých predsadieb podľa tabuľky č. 2:

 

Tabuľka č. 2 – Realizované predsadby

 

                     

 

 

Hospodárske opatrenia v rokoch 2012 – 2021.

 

 Základné údaje: dielec – 290a11, vek – 120 r., výmera – 8,07 ha, RD – 110r., OD – 60r., HSLT – 605, Zakm. – 0,77, Zastúpenie – sm 98 %, jd 2%, bonita – 30, zásoba – 636m3/ha, zásoba celkom – 7795 m3, stredný kmeň: v – 33 m, d 1,3 – 42 cm, objem – 1,83 m3

Predpis PSoL: Jednotlivý výberkový rub , 1950 m3, intenzita ťažby – 25%

 dielec – 290a12, vek – 5 r., výmera – 4,19 ha, Zastúpenie – sm 60%, jd 20%, bk 20%, Zakm. – 0,40.

 

 V predchádzajúcom decéniu bol hospodárskymi opatreniami vytvorený následný cieľový lesný porast , ktorý na 30% pôvodnej výmery materského  porastu, spĺňa podmienky na vytvorenie samostatnej druhej etáže s priaznivým drevinovým zložením s perspektívou jeho plošného rozširovania a predĺžením obnovnej doby o 20 r. získavame priestor na jeho diferenciáciu pod clonou materského porastu postupným odčerpávaním drevných zásob , ťažbou rubne zrelých stromov o cieľovej hrúbke 46-50 cm. Výška ťažby bola odvodená od celkového bežného prírastku, ktorý aj v takto vysokom veku je v priemere  11 m3/ha za rok a bola  stanovená nad tento prírastok vo výške 159 m3/ha. Takto celková plánovaná výška ťažby dreva je  1950 m3, s plánovanou intenzitou  25%. Dobré prírastkové pomery len potvrdzujú, že stromy strednej hrúbkovej triedy  po uvoľnení rastového priestoru aj v tomto veku dokážu čiastočne kompenzovať stratu drevnej hmoty ťažbou rubne zrelých stromov.

Pri realizácií tejto plánovanej ťažby dreva treba mať stále na pamäti , že akékoľvek neuvážené a intenzívne prelomenie korunového zapoja  môže vyvolať oslabenie zostávajúcej časti porastu a jej následné vysoké ohrozenie vetrom prípadne snehom.

Z tohto dôvodu bude táto ťažba zrealizovaná v dvoch obdobiach so 6 ročným odstupom v celkovej výške 80% celkového predpisu , pričom 20% plánovaného objemu sa rezervuje na prípadnú kalamitu.

V roku 2012 bola vyznačená ťažba dreva na realizáciu v roku 2013.

Kým v prvom zásahu dominoval len zdravotný výber, v tomto roku sme pristúpili na základe aktuálneho stavu porastu k uplatneniu zrelostného výberu , ktorý bol čiastočne doplnený ďalšími ozdravnými opatreniami. Celkovo bolo vyznačených 334 ks stromov o priemernom objeme 2,25 m3, čo predstavuje 27 ks na l ha. Priemerná vzdialenosť vyznačených stromov je  19 metrov , čo umožňuje technicky zvládnuť ťažbu dreva tak, aby bol ostávajúci lesný porast minimálne poškodený.

 

 Záverom treba len dodať, že zmena pestovných koncepcií počas života lesného porastu je vždy krok neštandartný a má väčšiu nádej na úspech pokiaľ sa tak udeje čím skôr. Pokiaľ ale konečný efekt smeruje k vyššej kvalite a tou viacvrstvový lesný porast určite je, tak má zmysel. Vetru o sile orkánu podľahne každý les, bez ohľadu na to, ako bol obhospodarovaný, ale podstatné je, aby aj po takejto smršti les ostal lesom.

 

Stránka vytlačená z www.lesy.sk
 
 
 
         
© 2012  Lesy Slovenskej republiky š.p., všetky práva vyhradené