Využitie lesnej biomasy v podmienkach
LSR š.p. B. Bystrica
na výrobu tepla, elektrickej energie
a prípravy paliva. (dokončenie z minulého čísla)
Možnosti
využitia les. biomasy v rámci LSR š. p. B. Bystrica v období
do r. 2005 Podľa
návrhov jednotlivých závodov je potrebné v rámci podniku LSR
na výrobu tepla z les. biomasy, včetne výmeny za doterajšie
/ potrebujúce rekonštrukciu / kde sa používajú fosílne palivá
alebo iné médiá, nasledovné množstvo inštalovaného výkonu a palív
uvedených v tabuľke č. 4:
Sumár
požadovanej inštalácie kotlov na biomasu v kw
a jej množstvá v prevádzkových a obytných
objektoch spolu: Tab.
č. 4
Poznámky:*
prepočítací koeficient u palivového dreva je 0,45 t/m3; pilín
0,20; štiepky 0,25 Požiadavka
kotlov do 30 kw je do lesovní, hájeniek, bytov a samostatných
objektov stredísk. Kotle od 30 do 100 kw sú požadované
na rôzne väčšie prevádzkové budovy a malé areály.
Nad 100 kw je požiadavka na vykurovanie areálov dielní, SDV a administratívnych
budov. Požiadavka na investície sú / tab. č. 4/ najväčšie v rokoch
2002 a 2003, ale je predpoklad že sa rozložia do ďalších
dvoch, troch rokov. Inštalácie kw uvedené v roku 2001 podľa
aktuálnej situácie budú zrealizované. Palivové
drevo Pyrolytické
spaľovanie dreva pri vykurovaní menších objektov / rodinných domov
/ je výhodnejšie aj z hľadiska manipulácie a potrebného
priestoru ako u pilín a štiepky.
V podmienkach LSR š. p. sa momentálne dá najskôr využiť
palivové drevo, ktoré je sprievodným sortimentom manipulácie dreva u každého
závodu. Výhrevnosť
dreva ja závislá na obsahu vody. Obsah vody v dreve sa pohybuje v rozpätí
10 %, u dreva umele vysušeného v sušičke, až po 55 % v kôre
zrúbaných stromov. Vplyv relatívnej vlhkosti dreva na jeho výhrevnosť
a spotrebu pre dosiahnutie rovnakého množstva tepla je uvedené v tabuľke
č. 5: Tab.
č. 5
Poznámka:
* relatívna vlhkosť 20 % zodpovedá drevu vyschnutému na vzduchu za
priaznivých podmienok / optimálne suché palivo / Z tabuľky
je evidentné, že ak použijeme miesto optimálne suchého paliva
mokrejšie, jeho spotreba môže byť aj 2,2 krát vyššia. Je to dôsledok
rozdielnej výhrevnosti podľa vlhkosti. Táto skutočnosť môže mať
negatívny ekonomicky dôsledok v súvislosti s nakupovaným
množstvom paliva a jeho dopravou. Rôzne dreviny majú pri
rovnakom obsahu vody prakticky rovnakú výhrevnosť. Rozdiel je
len v rôznej mernej hmotnosti jednotlivých drevín. To znamená
že spotrebujeme rovnakú váhu dreva ale pri jeho rozdielnom objeme. Drevo
je špecifické tým, že z tuhých palív obsahuje najväčší
podiel pyrolýzou uvoľňovaných plynných látok / 75 – 85 % /
nehoriacich na rošte ale medzi roštom a komínom.
Z toho vyplýva, že efektívne spaľovanie dreva je len v špeciálne
pre drevo riešených kotloch a nie v energetických
zariadeniach konštruovaných aj pre uhlie a koks. Obecne platí že,
výkon kotla na drevo je tým vyšší, čim je drevo suchšie, čím väčší
povrch a množstvo materiálu horí. Z týchto základných závislostí
je riešená konštrukcia
kotlov a príprava materiálu k spaľovaniu z hľadiska
jeho veľkosti a vlhkosti. Pri spaľovaní dreva veľmi záleží
na jeho forme / polená, odrezky, štiepka, piliny, brikety, pelety / a potrebnom
výkone kotla. Na trhu je dnes dostatok kotlov rôznych značiek, ktoré
sú optimalizované podľa výkonu, formy spaľovaného materiálu a technológie
spaľovania. Piliny
Ich
využívanie je najúčelnejšie priamo v areáloch SDV, vzhľadom
na ich neekonomickú dopravu, hlavne na vykurovanie objektov v spojení
s prevádzkou sušičky reziva. Súčasná technológia umožňuje
inštaláciu kotlov s automatickým dávkovaním pilín a sledovaním
procesu sušenia rôzneho druhu reziva podľa drevín cez výpočtovú
techniku. Pri spaľovaní pilín aj ich vyššia vlhkosť/ väčšia
spotreba / nie je prekážkou vzhľadom na ich nízku cenu. Vysokokvalitné
palivo z pilín môžeme dostať ich zhutnením pri vysokom tlaku a teplote
bez pridania spojiva. Známe sú technológie briketovania a peletovania,
Takto môžeme získať palivo vhodné na transport, skladovanie a energetické
využitie. Podľa prieskumu sa na Slovensku / mimo LSR s. p. /v r.
2000 vyrobilo asi 18 000 ton brikiet, z ktorých sa 90 %
exportovalo. Nevýhodou zhutňovania pilín je ich počiatočná vysoká
vlhkosť, pričom najnovšie technológie pripúšťajú vlhkosť max.
22 %. Vhodnú vlhkosť pilín dostaneme
zo stolárskej výroby, kde sa používa sušené rezivo /15 % /
alebo ich sušením. Sušenie pilín a technológia briketovania
predstavuje niekoľkomiliónovú investíciu, ktorú je možné
zrealizovať len za predpokladu ekonomického zhodnotenia investície a marketingu
potencionálneho trhu. Energetická
štiepka Z hľadiska
budúcnosti ide o najperspektívnejší a zaujímavý spôsob
využitia drevného odpadu. Táto úprava rôzneho drevného odpadu je výhodná,
lebo jej tvar umožňuje plne automatizovať proces spaľovania.
Energetická štiepka sa v súčasnosti vyrába hlavne z menej
hodnotného odpadového dreva po manipulácii cennejších sortimentov
na OM, MES a z odpadov drevárskej prvovýroby. Po vyčerpaní
týchto dostupných zdrojov bude účelné v rámci LSR š. p. vyrábať
energetickú štiepku vo výmladkových lesoch s prevahou agátu a cera
/po vymanipulovaní odenkových cennejších sortimentov/ vo všetkých
južných závodov podniku. Napr. ročná ťažba OZ Levice v decéniu
1996 – 2005 vo výchovných a obnovných porastoch vhodných na
tento účel predstavuje najmenej 20 000 m3 a v budúcom decéniu
až 40 000 m3 dreva. Pri použití prepočítacieho koef. 0,8 t/m3
dostaneme predpokladané množstvo
ton štiepky z tohto dreva. Podobné zdroje v porastoch majú
aj ostatné južnejšie závody ale ich využitie je zatiaľ podmienené
zabezpečením pravidelného ročného odberu najmenej 5 000 ton
energetickej štiepky do odvoznej vzdialenosti 30 km. Platí všeobecné
pravidlo, že štiepka vyrábaná z porastov je asi o 25 %
drahšia ako vyrábaná na SDV a MES. Vzhľadom
na zložitú odbytovateľnosť drevín agát a cer doterajšie
decenálne predpisy uvažovali s minimálnymi etátmi ťažby týchto
drevín, pričom uvedené ťažby ani neboli realizované. V prípade
realizácie programu energetickej štiepky v budúcich rokoch je možné
potenciál týchto porastov v rámci LSR š. p. dobre využiť. Ekonomika
pri vyžívaní lesnej biomasy na energetické účely Okrem
enviromentálneho prínosu využívania
lesnej biomasy na energetické účely, ďalším rozhodujúcim
faktorom pri posudzovaní ekonomickej výhodnosti jej využívania
sú aj ceny
jednotlivých druhov palív a ich vývoj v neďalekej budúcnosti.
Je predpoklad, že liberalizácia cien najviac postihne ceny zemného
plynu. Súčasná cena plynu 4,40 Sk /m3
/ tarifa D3 pri odbere 1 701 – 6 500 m3 ročne /, ktorá platí
pre rodinné domy, sa bude roku 2005 pohybovať na úrovni 11 – 12,50
Sk a pre veľkoodberateľov na úrovni 9,50 Sk/m3. Túto dereguláciu
predpisuje Slovensku Svetová banka / viď článok v Národnej
Obrode z 31. júla 2001 „Ceny plynu vzrastú na trojnásobok“/. V prípade
uhlia bude pokračovať postupný, ale trvalý útlm ťažby hlavne z dôvodu
vyčerpania ekonomicky ťažiteľných zásob. Ceny týchto palív rastú
s neekonomickou ťažbou a znižovaním dotácií na udržanie
ťažby v regiónoch zo sociálnych dôvodov. Dereguláciu
cien v budúcnosti taktiež ovplyvní aj ekologická daň, ktorá
vo svojom dôsledku bude znamenať pomerne výraznú preferenciu
obnoviteľných energií oproti neobnoviteľným. Ročné
náklady na vykurovanie rodinného domu rôznymi palivami ak uvažujeme
energetickú náročnosť na rodinný dom 100 GJ: Tab.
č. 6
Poznámka:*
výhrevnosť Vysvetlivky:
CZT – centrálne zásobovanie teplom
ĽVO – ľahký vykurovací olej Ceny
v tabuľke č. 6 sú k 1. 5. 2001 podľa údajov
obchodno-technických služieb firiem: Palivá, Probugas a Slovnaft. Keď
zoberieme do úvahy, že realizačné ceny
listnatého palivového dreva podľa Komplexných rozborov LSR š.
p./ boli v priemere 424,- Sk/m3 v r. 2000 a 417,- Sk za
1. polrok 2001 bez DPH - 10
% /, potom jeho cena pri
prepočítacom koeficiente 0,6 t/m3 dosahuje s DPH do 800 Sk za
tonu dreva. Cena je ale rozdielna podľa jednotlivých závodov. Podľa
pravidiel trhu /aj usmernenia podniku/ cena vlastnej spotreby palivového
dreva na OZ sa má rovnať realizačnej cene u závodu. Nevýhoda
palivového dreva /hlavne oproti zemnému
plynu / je, že spotrebiteľ
pri jeho používaní sa nezaobíde bez ručnej práce. Orientačné
ceny splyňovacích kotlov na drevo k 1. 6. 2001 s DPH 23 %
bez inštalácie: Tab.
č. 7
Ceny
kotlov nad 40 kw sa zvyšujú ešte o predpísanú a doporučenú
výbavu. Záverom
možno konštatovať, že využitie lesnej biomasy na energetické účely
bude postupne nadobúdať väčší ekonomický prínos nie len vo
vlastnej réžii, ale aj pre iných užívateľov. Dopyt
sa bude zvyšovať po rozbehnutí finančných programov na využitie
biomasy, tak ako to prebieha už viac rokov vo vyspelých ekonomikách /
Rakúsko, Nemecko, Dánsko....../.
Intenzívnejšie využívanie lesnej biomasy v podmienkach
LSR š. p. na energetické účely je potrebné z nasledovných dôvodov
: -
zvyšovanie cien uhlia, koksu, elektrickej energie, plynu,
vykurovacieho oleja -
využitie vlastných ľahko dostupných a obnoviteľných zdrojov
energie -
ďalšie zhodnotenie „odpadu“ /pilín, hoblín, pal. odrezkov
/ v SDV a tým aj vyriešenie problému prípadného ukladania
/ za finančné náklady / tohoto materiálu na verejné skládky odpadu -
potencionálny zdroj ďalších tržieb -
zvýšenie zamestnanosti v niektorých regiónoch
-
zníženie emisného zaťaženia okolia
Ing. Jozef Sudor |