65 dielov HALALI 

„Neuveriteľných 1 700 minút odvysielaných o lesníctve, poľovníctve a ochrane prírody.“

 

 

 

„Vítam všetkých priateľov slovenskej prírody pri sledovaní relácie Halali-Lesu zdar“, tak znie úvodná veta v relácii, ktorú do vysielania Slovenskej televízie pripravujeme už od apríla 2000. V tomto roku sme sa zúčastnili odborného semináru (v TANAP-e), ktorý sa venoval práve problematike komunikácie predstaviteľov lesnícko-poľovníckeho stavu s médiami. Dovoľte, aby som vás ako jeden z tvorcov televíznej relácie Halali, informoval o priekopníckej televíznej relácii, ktorá sa venuje problematike lesníctva i poľovníctva. Zároveň vás chcem informovať o skúsenostiach členov televízneho štábu v oblasti komunikácie predstaviteľov lesnícko-poľovníckeho stavu s médiami.   

 

Na úvod treba skonštatovať, že je veľmi ťažké počas niekoľkodňového školenia, alebo tréningového kurzu zvládnuť efektívnu komunikáciu, rôzne typy komunikujúcich partnerov, ako aj rôzne situácie pri stretnutí sa s novinármi. Televíznu reláciu Halali začala vysielať Slovenská televízia v apríli roku 2000 ako mesačník. V prvopočiatkoch sme sa zamerali najmä na predstavenie činností, ktoré vykonávajú poľovníci, išlo nám o zviditeľnenie poľovníctva a s tým súvisiacich činností ochrany prírody. O deväť mesiac neskôr sme rozšírili obsah aj o lesnícku problematiku, a to do takej miery, že vznikla relácia so samostatným názvom Lesu zdar – určená nielen lesníkom. V súčasnosti vyrábame do vysielania Slovenskej televízie dva pravidelné mesačníky so zameraním na problematiku lesníctva, poľovníctva, ochrany prírody. Zároveň prinášame aj informácie z iných oblastí, spomeniem aspoň niektoré: chov včiel a domácich zvierat, poľnohospodárstvo, záhradkárstvo, agroturistika, ochrana prírody, environmentálna výchova a mnohé ďalšie aktivity, ktoré sú úzko späté so životným a prírodným prostredím.        

 

Halali na vidieku.

 

Prečo práve na vidieku? Lesníctvo, poľovníctvo a v podstate samotný kontakt s prírodou má hlboké korene práve na vidieku. V súčasnosti nesmieme opomenúť fakt, že vo vyspelej Európe takmer 90% ľudí žije v mestách. Strácajú tak bezprostredný kontakt s prírodou, čoho výsledkom môžu byť skreslené a často zidealizované predstavy o fungovaní systému obhospodarovania lesov a vôbec pozitívneho zasahovania človeka do prírody s cieľom zabezpečiť záujmy širokej verejnosti. Aj vďaka televíznej relácii, a predovšetkým chcem zdôrazniť, vďaka pravidelnej televíznej relácii, môžeme verejnosti ponúkať a doslova servírovať priamo do domácnosti zrozumiteľné informácie. Nehovoriac o tom, že vstupom do tretieho tisícročia nastala vhodná príležitosť k formulovaniu a postupne širšiemu realizovaniu programu, ktorý by vytvoril základ k zabezpečeniu verejných záujmov v lesoch. Tým „programom“ myslím uvedomovanie si mimoprodukčných funkcií lesov, starostlivosť o prírodu v režime spravovania lesov odborníkmi z radov lesníckej verejnosti.  

 

Všeobecne môžeme konštatovať, že znalosť občanov Slovenska o stave lesov, o súčasnej diferenciácii vlastníckych vzťahov k lesom a úrovni hospodárenia v nich je nedostatočná. Objektívne tu pôsobí aj fakt, že ekonomickými veličinami merateľný prínos lesného hospodárstva nevzbudzuje záujem. Jeho význam je však podstatne vyšší. Za dva roky vysielania televíznych relácií Lesu zdar a Halali sme získali pozoruhodné skúsenosti. Občania, mám na mysli našich divákov, vysoko oceňujú existenciu tohto spôsobu informovania verejnosti, a to najmä z týchto dôvodov:

1, Televízna relácia Halali je nenásilná, nesnaží sa hľadať problémy, ale navodzuje atmosféru pokojného programu.

2, Halali oslovuje aj detského diváka, a to od detí z materských škôl, cez staršie deti až po študentov stredných a vysokých škôl. Značný záujem o poľovnícko-lesnícku problematiku prejavujú aj ľudia stredného veku. O svojich mladých časoch v zelenom sa nám v listoch zdôverujú aj dôchodcovia.

3, Po informáciách o správnom obhospodarovaní lesov a zveri prahnú aj novodobí majitelia lesov. Podaktorí nám doslova povedali: „aj z vašej relácie som sa poučil.“

4, Reláciu sledujú aj lesníci a poľovníci – veď prezentuje ich prácu, pre niektorých štýl či zmysel života! – a to vo vysielaní verejnoprávnej televízie nieje zanedbateľné! 

  

Koľko ľudí sleduje Halali?

 

Dôkazom vyššie uvedených faktov je divácky záujem merateľný počtom listov. Po odvysielaní jednej relácie prichádza do redakcie Halali 2-3 tisíc listov a korešpondenčných lístkov s odpoveďou na súťažnú otázku, ktorej cieľom je zvyšovať vedomostnú úroveň divákov. Reláciu počas vysielania premiéry sleduje priemerne podľa prieskumu Slovenskej televízie 350 tisíc divákov. Koeficient spokojnosti je vyjadrený číselnou hodnotou +6,5. Keďže rozsah hodnotenia je stanovený hodnotami od – 10 do + 10 je terajší stav vysoko priaznivý. (Hodnotenie sa vykonáva mesačne).    

 

Vrátim sa však k občanom – laikom. Vieme, že požadujú voľný vstup do lesa a chcú sa v ňom rekreovať, zbierať lesné plody a všeobecne chcú, aby bol les v poriadku podľa ich predstáv, aby im umožňoval príjemný pobyt. A práve preto by mali byť pravidelne informovaní o dianí v lese: ťažbe dreva, zalesňovaní, ochrane a podobne. Tu je priam nenahraditeľný význam existencie televíznej relácie, ktorá dokáže nielen včas informovať, ale audiovizuálne, teda  rukolapne, poukázať na možné situácie, s ktorými sa v lese môžu stretnúť. Vhodne spracované televízne reportáže umocnené výpoveďami respondentov dokážu zanechať v divákovom vedomí silné stopy. Ide nám o to, aby sme verejnosť informovali pravdivo, bez akéhokoľvek náznaku zaujatosti, alebo násilného manipulovania. Je otázne, či niekedy bude prekonaná televízia, alebo hodnota informácie podávanej prostredníctvom obrazu a zvuku. Preto, ako absolvent lesníckej školy apelujem na všetkých kolegov: „Využime možnosť, ktorú nám relácia Halali ponúka!“

 

Komunikácia s médiami.

 

Počas dvoch rokov vysielania som osobne urobil nespočetné množstvo rozhovorov s ľuďmi zo „zeleného“ prostredia. Ako novinár mám skúsenosti aj z ľuďmi z iných oblastí. Všeobecne môžem respondentov rozdeliť do troch kategórií: výreční, bojazliví a opatrní.

Výreční sú ľudia predovšetkým vysokoškolsky vzdelaný, zastávajúci riadiace funkcie. Dokážu promptne informovať, svedomito sa pripravia na rozhovor, podaktorí si vyžiadajú otázky, napíšu odpovede, v ktorých však používajú veľa cudzích slov, množstvo odborných výrazov a úzko špecializovaných fráz. Práca scenáristu alebo redaktora potom iba začína v štúdiu, aby dokázal tieto „krkolomné“ výrazy preložiť do populárneho štýlu s cieľom priblížiť divákom odbornú tému. Výpovede týchto respondentov, ktoré sa nakoniec v relácii použijú, aj napriek maximálnej snahe režiséra umocnené pre pochopenie obrazom i hudbou, ostávajú nezrozumiteľné a tak následne strácajú účinok. Dokonca môžu výrazne ovplyvniť charakter celej relácie, a to až do takej miery, že diváka začnú vysoko odborné termíny nudiť a prepne na inú stanicu. A to je najhoršia známka nielen pre tvorcov, ale aj pre danú tému.   

 

Druhú kategóriu respondentov tvoria bojazliví. V tejto kategórii existujú dve skupiny: v prvej skupine sú to ľudia, ktorí poznajú svoju prácu, vedia o nej aj plynulo rozprávať, ale ak ich postavíte pred kameru nedokážu dobre formulovať, nedokážu spájať slová, vytvárať vety s domysleným záverom, skrátka majú trému. Do druhej skupiny patria tí, ktorí taktiež ovládajú svoju prácu, ale nedokážu o nej rozprávať ani pred kamerou, ani pri voľnom rozhovore, ktorý sa nenahráva. Ak nám pri tvorbe relácie Halali neostávala iná možnosť samozrejme sme ju využili, ale opäť je to iba na pleciach scenáristu, redaktora a režiséra – v našom prípade v jednej osobe, aby nedal divákovi možnosť pochybovať o nejednoznačnom – bojazlivom vyjadrení respondenta. Dôsledky používania takýchto respondentov v pravidelnej relácii Halali sú obdobné ako v prvej kategórii. Divák stráca záujem o sledovanie témy, zameriava sa na neschopnosť respondenta, prípadne rečovú vadu a podobne. Relácia môže vykazovať vďaka takýmto respondentom niektoré znaky až komediálneho útvaru.

 

Najideálnejšou kategóriou sú opatrní respondenti. Dokážu zvážiť, čo je vhodné povedať laickému divákovi, dokážu jasne a zrozumiteľne formulovať, majú dobré vyjadrovacie schopnosti, vyznačujú sa bohatou nošou jazykových prostriedkov, inak povedané vedia sa diplomaticky vyjadrovať. V lesnícko-poľovníckych kruhov nie je takýchto ľudí toľko, koľko by sme potrebovali. Je to však môj subjektívny pohľad, ako tvorcu televíznej relácie, ktorej sme vyrobili už 65 relácií, čo predstavuje 1 700 minút odvysielaných o  lesníctve, poľovníctve a ochrane prírody.

 

Dovolím si ešte upozorniť čitateľov na výrazné faktory ovplyvňujúce socializáciu človeka v spoločnosti, resp. všeobecne človeka v prírode. Medzi dva prioritné socializačné činitele patrí rodina a škola. Tieto dva činitele vystupujú ako inštitúcie sprostredkujúce poznatky a učenie, ako i získavanie zručností. Svoje výchovno-vzdelávacie pôsobenie metodicky a obsahovo orientujú na spoločenské ciele. Zamyslime sa či  medzi tieto socializačné činitele nepatrí aj televízia. Ani si to priamo neuvedomujeme, ale v niektorých prípadoch je na prvom mieste v hierarchii hodnôt bežnej rodiny. Dôkazom toho sú aj prípady brutálnych činov mládeže ovplyvnenej do silnej mieri sledovaním televízie. Z tohto dôvodu je podceňovanie kvality televízneho programu a televíznej práce veľmi úzkoprsé až nebezpečné.

Ak má mať televízna relácia úspech musí byť dokonale pripravená. Musia byť vybraté najvhodnejšie výrazové prostriedky. Okrem vecnosti a hodnoty musí byť aj forma presvedčivá a zaujímavá. Výraznú úlohu zohráva aj pôsobivý a účinný prednes. Ešte pred samotným koncipovaním relácie si treba odpovedať na niektoré základné otázky:  Aký je cieľ? – tu je dôležité  poznať nielen hĺbku problému, ale aj súvislosti, teda náväznosť na príbuzné disciplíny, a tu máme ako tvorcovia relácie výhodu – lesnícke vzdelanie. Tvorca relácie nesmie zabúdať na to: Kto je divákom? Aká je vhodná dĺžka takéhoto programu? Nezanedbateľná je otázka: Ako hovoriť? Hlavné zákony rétoriky hovoria o tom, že rečník, teda aj redaktor i respondent by mali hovoriť jasne, zrozumiteľne, primerane téme i poslucháčom (divákom), logicky a súvislo. Rímsky rečník Mark Tulius Ciceron (100 až 43 p.n.l.) hovorí, že „... úlohou rečníka je predovšetkým dokázať pravdivosť tvrdenia, získať sympatie poslucháčov, zapôsobiť tak, aby poslucháči konali podľa jeho priania.“

    

Za dva roky existencie televíznej relácie však môžem skonštatovať, že mnohí lesníci, mnohí poľovníci, s ktorými som viackrát prišiel do kontaktu pochopili významnú potrebu vysielania relácie Halali, najmä pre laickú verejnosť. Tá na druhej strane oceňuje možnosť pozrieť sa do prírody prostredníctvom ľudí, ktorí denne vstupujú do lesa.

V závere mi dovoľte , aby som poďakoval ľuďom, s ktorými sme doteraz spolupracovali, a s ktorými sa nám podarilo zaujať divákov pri televíznej obrazovke. Redakciu Halali tvorí malý štáb ľudí, ale doslova žijeme spolu, žijeme s lesníkmi a poľovníkmi. Dve tretiny štábu majú aj lesnícko-poľovnícke vzdelanie, čo je pri tvorbe takejto relácie nenahraditeľné. Dokážeme sa ľahko orientovať, prispôsobiť sa a predovšetkým porozumieť danej téme. Relácia Halali je ako pionierska drevina – akoby ju doniesol vietor na kalamitnú plochu. Prišla včas, pomaly rastie a pomáha, pripravuje vhodné podmienky pre vznik zdravého úsudku laickej verejnosti o práci poľovníkov a lesníkov. Nedajme si ju vziať!    

 

                                                                        Ľubo Kľúčik – šéfredaktor Halali

 

 

Názory a námety do vysielania posielajte na adresu: Redakcia Halali, Centrum 1/1, 017 01 Považská Bystrica. Bližšie informácie o videokazete resp. sade 5 CD nosičov s programom To najlepšie z Halali (180 minút najlepších reportáží - zver, poľovačky, rady veterinárov, recepty, podujatia) získate na tel. čísle: 042 – 43 40 184.

 

 

 

Ľubo Kľúčik – šéfredaktor,

 

 

Ing. Alojz Kaššák – odborný garant

 

 

Ing. Félix Banič – kameraman

 

 

 

 

„Reláciu Halali si zaslúžia nielen poľovníci a lesníci, ale predovšetkým príroda sama.“