65 dielov HALALI „Neuveriteľných 1 700 minút odvysielaných o lesníctve, poľovníctve a ochrane prírody.“
|
|||
„Vítam
všetkých priateľov slovenskej prírody pri sledovaní relácie
Halali-Lesu zdar“, tak znie úvodná veta v relácii, ktorú do
vysielania Slovenskej televízie pripravujeme už od apríla 2000. V tomto
roku sme sa zúčastnili odborného semináru (v TANAP-e), ktorý sa
venoval práve problematike komunikácie predstaviteľov lesnícko-poľovníckeho
stavu s médiami. Dovoľte, aby som vás ako jeden z tvorcov televíznej
relácie Halali, informoval o priekopníckej televíznej relácii, ktorá
sa venuje problematike lesníctva i poľovníctva. Zároveň vás
chcem informovať o skúsenostiach členov televízneho štábu v oblasti
komunikácie predstaviteľov lesnícko-poľovníckeho stavu s médiami.
Na
úvod treba skonštatovať, že je veľmi ťažké počas niekoľkodňového
školenia, alebo tréningového kurzu zvládnuť efektívnu komunikáciu,
rôzne typy komunikujúcich partnerov, ako aj rôzne situácie pri
stretnutí sa s novinármi. Televíznu reláciu Halali začala
vysielať Slovenská televízia v apríli roku 2000 ako mesačník. V prvopočiatkoch
sme sa zamerali najmä na predstavenie činností, ktoré vykonávajú poľovníci,
išlo nám o zviditeľnenie poľovníctva a s tým súvisiacich
činností ochrany prírody. O deväť mesiac neskôr sme rozšírili
obsah aj o lesnícku problematiku, a to do takej miery, že vznikla
relácia so samostatným názvom Lesu zdar – určená nielen lesníkom.
V súčasnosti vyrábame do vysielania Slovenskej televízie dva
pravidelné mesačníky so zameraním na problematiku lesníctva, poľovníctva,
ochrany prírody. Zároveň prinášame aj informácie z iných
oblastí, spomeniem aspoň niektoré: chov včiel a domácich
zvierat, poľnohospodárstvo, záhradkárstvo, agroturistika, ochrana prírody,
environmentálna výchova a mnohé ďalšie aktivity, ktoré sú úzko
späté so životným a prírodným prostredím. Halali
na vidieku. Prečo
práve na vidieku? Lesníctvo, poľovníctvo a v podstate
samotný kontakt s prírodou má hlboké korene práve na vidieku. V súčasnosti
nesmieme opomenúť fakt, že vo vyspelej Európe takmer 90% ľudí žije
v mestách. Strácajú tak bezprostredný kontakt s prírodou,
čoho výsledkom môžu byť skreslené a často zidealizované
predstavy o fungovaní systému obhospodarovania lesov a vôbec
pozitívneho zasahovania človeka do prírody s cieľom zabezpečiť
záujmy širokej verejnosti. Aj vďaka televíznej relácii, a predovšetkým
chcem zdôrazniť, vďaka pravidelnej televíznej relácii, môžeme
verejnosti ponúkať a doslova servírovať priamo do domácnosti
zrozumiteľné informácie. Nehovoriac o tom, že vstupom do tretieho
tisícročia nastala vhodná príležitosť k formulovaniu a postupne
širšiemu realizovaniu programu, ktorý by vytvoril základ k zabezpečeniu
verejných záujmov v lesoch. Tým „programom“ myslím
uvedomovanie si mimoprodukčných funkcií lesov, starostlivosť o prírodu
v režime spravovania lesov odborníkmi z radov lesníckej
verejnosti. Všeobecne
môžeme konštatovať, že znalosť občanov Slovenska o stave
lesov, o súčasnej diferenciácii vlastníckych vzťahov k lesom
a úrovni hospodárenia v nich je nedostatočná. Objektívne tu
pôsobí aj fakt, že ekonomickými veličinami merateľný prínos lesného
hospodárstva nevzbudzuje záujem. Jeho význam je však podstatne vyšší.
Za dva roky vysielania televíznych relácií Lesu zdar a Halali sme
získali pozoruhodné skúsenosti. Občania, mám na mysli našich divákov,
vysoko oceňujú existenciu tohto spôsobu informovania verejnosti, a to
najmä z týchto dôvodov: 1,
Televízna relácia Halali je nenásilná, nesnaží sa hľadať problémy,
ale navodzuje atmosféru pokojného programu. 2,
Halali oslovuje aj detského diváka, a to od detí z materských
škôl, cez staršie deti až po študentov stredných a vysokých škôl.
Značný záujem o poľovnícko-lesnícku problematiku prejavujú aj
ľudia stredného veku. O svojich mladých časoch v zelenom sa
nám v listoch zdôverujú aj dôchodcovia. 3,
Po informáciách o správnom obhospodarovaní lesov a zveri
prahnú aj novodobí majitelia lesov. Podaktorí nám doslova povedali:
„aj z vašej relácie som sa poučil.“ 4,
Reláciu sledujú aj lesníci a poľovníci – veď prezentuje ich
prácu, pre niektorých štýl či zmysel života! – a to vo
vysielaní verejnoprávnej televízie nieje zanedbateľné!
Koľko
ľudí sleduje Halali? Dôkazom
vyššie uvedených faktov je divácky záujem merateľný počtom listov.
Po odvysielaní jednej relácie prichádza do redakcie Halali 2-3 tisíc
listov a korešpondenčných lístkov s odpoveďou na súťažnú otázku,
ktorej cieľom je zvyšovať vedomostnú úroveň divákov. Reláciu počas
vysielania premiéry sleduje priemerne podľa prieskumu Slovenskej televízie
350 tisíc divákov. Koeficient spokojnosti je vyjadrený číselnou
hodnotou +6,5. Keďže rozsah hodnotenia je stanovený hodnotami od – 10
do + 10 je terajší stav vysoko priaznivý. (Hodnotenie sa vykonáva mesačne).
Vrátim
sa však k občanom – laikom. Vieme, že požadujú voľný vstup
do lesa a chcú sa v ňom rekreovať, zbierať lesné plody a všeobecne
chcú, aby bol les v poriadku podľa ich predstáv, aby im umožňoval
príjemný pobyt. A práve preto by mali byť pravidelne informovaní
o dianí v lese: ťažbe dreva, zalesňovaní, ochrane a podobne.
Tu je priam nenahraditeľný význam existencie televíznej relácie, ktorá
dokáže nielen včas informovať, ale audiovizuálne, teda
rukolapne, poukázať na možné situácie, s ktorými sa v lese
môžu stretnúť. Vhodne spracované televízne reportáže umocnené výpoveďami
respondentov dokážu zanechať v divákovom vedomí silné stopy.
Ide nám o to, aby sme verejnosť informovali pravdivo, bez akéhokoľvek
náznaku zaujatosti, alebo násilného manipulovania. Je otázne, či
niekedy bude prekonaná televízia, alebo hodnota informácie podávanej
prostredníctvom obrazu a zvuku. Preto, ako absolvent lesníckej školy
apelujem na všetkých kolegov: „Využime možnosť, ktorú nám relácia
Halali ponúka!“ Komunikácia
s médiami. Počas
dvoch rokov vysielania som osobne urobil nespočetné množstvo rozhovorov
s ľuďmi zo „zeleného“ prostredia. Ako novinár mám skúsenosti
aj z ľuďmi z iných oblastí. Všeobecne môžem respondentov
rozdeliť do troch kategórií: výreční, bojazliví a opatrní. Výreční
sú ľudia predovšetkým vysokoškolsky vzdelaný, zastávajúci riadiace
funkcie. Dokážu promptne informovať, svedomito sa pripravia na
rozhovor, podaktorí si vyžiadajú otázky, napíšu odpovede, v ktorých
však používajú veľa cudzích slov, množstvo odborných výrazov a úzko
špecializovaných fráz. Práca scenáristu alebo redaktora potom iba začína
v štúdiu, aby dokázal tieto „krkolomné“ výrazy preložiť do
populárneho štýlu s cieľom priblížiť divákom odbornú tému.
Výpovede týchto respondentov, ktoré sa nakoniec v relácii použijú,
aj napriek maximálnej snahe režiséra umocnené pre pochopenie obrazom i
hudbou, ostávajú nezrozumiteľné a tak následne strácajú účinok.
Dokonca môžu výrazne ovplyvniť charakter celej relácie, a to až
do takej miery, že diváka začnú vysoko odborné termíny nudiť a prepne
na inú stanicu. A to je najhoršia známka nielen pre tvorcov, ale
aj pre danú tému. Druhú
kategóriu respondentov tvoria bojazliví. V tejto kategórii existujú
dve skupiny: v prvej skupine sú to ľudia, ktorí poznajú svoju prácu,
vedia o nej aj plynulo rozprávať, ale ak ich postavíte pred kameru
nedokážu dobre formulovať, nedokážu spájať slová, vytvárať vety
s domysleným záverom, skrátka majú trému. Do druhej skupiny
patria tí, ktorí taktiež ovládajú svoju prácu, ale nedokážu o nej
rozprávať ani pred kamerou, ani pri voľnom rozhovore, ktorý sa nenahráva.
Ak nám pri tvorbe relácie Halali neostávala iná možnosť samozrejme
sme ju využili, ale opäť je to iba na pleciach scenáristu, redaktora a režiséra
– v našom prípade v jednej osobe, aby nedal divákovi možnosť
pochybovať o nejednoznačnom – bojazlivom vyjadrení respondenta.
Dôsledky používania takýchto respondentov v pravidelnej relácii
Halali sú obdobné ako v prvej kategórii. Divák stráca záujem o sledovanie
témy, zameriava sa na neschopnosť respondenta, prípadne rečovú vadu a podobne.
Relácia môže vykazovať vďaka takýmto respondentom niektoré znaky až
komediálneho útvaru. Najideálnejšou
kategóriou sú opatrní respondenti. Dokážu zvážiť, čo je vhodné
povedať laickému divákovi, dokážu jasne a zrozumiteľne
formulovať, majú dobré vyjadrovacie schopnosti, vyznačujú sa bohatou
nošou jazykových prostriedkov, inak povedané vedia sa diplomaticky
vyjadrovať. V lesnícko-poľovníckych kruhov nie je takýchto ľudí
toľko, koľko by sme potrebovali. Je to však môj subjektívny pohľad,
ako tvorcu televíznej relácie, ktorej sme vyrobili už 65 relácií, čo
predstavuje 1 700 minút odvysielaných o lesníctve, poľovníctve
a ochrane prírody. Dovolím
si ešte upozorniť čitateľov na výrazné faktory ovplyvňujúce
socializáciu človeka v spoločnosti, resp. všeobecne človeka v prírode.
Medzi dva prioritné socializačné činitele patrí rodina a škola.
Tieto dva činitele vystupujú ako inštitúcie sprostredkujúce poznatky
a učenie, ako i získavanie zručností. Svoje výchovno-vzdelávacie
pôsobenie metodicky a obsahovo orientujú na spoločenské ciele.
Zamyslime sa či medzi tieto socializačné činitele nepatrí aj televízia.
Ani si to priamo neuvedomujeme, ale v niektorých prípadoch je na prvom
mieste v hierarchii hodnôt bežnej rodiny. Dôkazom toho sú aj prípady
brutálnych činov mládeže ovplyvnenej do silnej mieri sledovaním televízie.
Z tohto dôvodu je podceňovanie kvality televízneho programu a televíznej
práce veľmi úzkoprsé až nebezpečné. Ak
má mať televízna relácia úspech musí byť dokonale pripravená.
Musia byť vybraté najvhodnejšie výrazové prostriedky. Okrem vecnosti
a hodnoty musí byť aj forma presvedčivá a zaujímavá. Výraznú
úlohu zohráva aj pôsobivý a účinný prednes. Ešte pred samotným
koncipovaním relácie si treba odpovedať na niektoré základné otázky:
Aký je cieľ? – tu je dôležité
poznať nielen hĺbku problému, ale aj súvislosti, teda náväznosť
na príbuzné disciplíny, a tu máme ako tvorcovia relácie výhodu
– lesnícke vzdelanie. Tvorca relácie nesmie zabúdať na to: Kto je
divákom? Aká je vhodná dĺžka takéhoto programu? Nezanedbateľná je
otázka: Ako hovoriť? Hlavné zákony rétoriky hovoria o tom, že
rečník, teda aj redaktor i respondent by mali hovoriť jasne,
zrozumiteľne, primerane téme i poslucháčom (divákom), logicky a súvislo.
Rímsky rečník Mark Tulius Ciceron (100 až 43 p.n.l.) hovorí, že
„... úlohou rečníka je predovšetkým dokázať pravdivosť tvrdenia,
získať sympatie poslucháčov, zapôsobiť tak, aby poslucháči konali
podľa jeho priania.“ Za
dva roky existencie televíznej relácie však môžem skonštatovať, že
mnohí lesníci, mnohí poľovníci, s ktorými som viackrát prišiel
do kontaktu pochopili významnú potrebu vysielania relácie Halali, najmä
pre laickú verejnosť. Tá na druhej strane oceňuje možnosť pozrieť
sa do prírody prostredníctvom ľudí, ktorí denne vstupujú do lesa. V závere
mi dovoľte , aby som poďakoval ľuďom, s ktorými sme doteraz
spolupracovali, a s ktorými sa nám podarilo zaujať divákov
pri televíznej obrazovke. Redakciu Halali tvorí malý štáb ľudí, ale
doslova žijeme spolu, žijeme s lesníkmi a poľovníkmi. Dve
tretiny štábu majú aj lesnícko-poľovnícke vzdelanie, čo je pri tvorbe
takejto relácie nenahraditeľné. Dokážeme sa ľahko orientovať, prispôsobiť
sa a predovšetkým porozumieť danej téme. Relácia Halali je ako
pionierska drevina – akoby ju doniesol vietor na kalamitnú plochu. Prišla
včas, pomaly rastie a pomáha, pripravuje vhodné podmienky pre
vznik zdravého úsudku laickej verejnosti o práci poľovníkov a lesníkov.
Nedajme si ju vziať!
Ľubo Kľúčik – šéfredaktor Halali Názory
a námety do vysielania posielajte na adresu: Redakcia Halali, Centrum
1/1, 017 01 Považská Bystrica. Bližšie informácie o videokazete resp.
sade 5 CD nosičov s programom To najlepšie z Halali (180 minút
najlepších reportáží - zver, poľovačky, rady veterinárov,
recepty, podujatia) získate na tel. čísle: 042 – 43 40 184.
„Reláciu Halali si zaslúžia nielen poľovníci a lesníci, ale predovšetkým príroda sama.“
|