PREDSTAVUJEME VÁM LESY SR, š.p. 

OZ SEMENOLES LIPTOVSKÝ HRÁDOK

 

 

Budova OZ Semenoles

 

História a prítomnosť

 

Korene vzniku organizovaného semenárstva na Slovensku siahajú do obdobia rozpadu Rakúsko – uhorskej monarchie a vytvorenie ČSR. V tomto období Slovensko nemalo vlastné semenárstvo a celá potreba lesného osiva sa dovážala hlavne z Nemecka a Rakúska. V tomto období existovala v Českých Budějoviciach súkromná lúštiareň lesných semien, a pretože sa už v tej dobe museli rešpektovať špecifické podmienky lesného hospodárstva na Slovensku, rozhodla sa v roku 1921 Československá lesnícko-drevárska banka v Prahe, zriadiť lúštiareň lesných semien v Liptovskom Hrádku. Po svojom vzniku bol Semenoles začlenený pod Štátne lesy – priemyslové výrobne Chrudim.

Lúštiareň bola uvedená do prevádzky v roku 1923. Zber semenných šišiek si zabezpečoval Semenársky závod vo vlastnej réžii sieťou vlastných vykupovačov. Spotreba semena sústavne stúpala a okrem vlastnej potreby sa semeno vyvážalo aj do zahraničia. Po odstúpení pohraničného územia Maďarom a Nemcom boli všetky zásoby semena a strojné zariadenie odsunuté do Kácova a tak po marci 1939 ostali v lúštiarni len prázdne sklady. Nulové zásoby semena však donútili Ministerstvo lesov už v roku 1940 oživiť prevádzku Semenolesu.

Semenárskemu závodu v tomto období konkurovala lúštiareň v Nižnej Šebestovej, ale od roku 1948 ma Semenoles na Slovensku prioritné postavenie. V tejto dobe začína rapídny nárast výroby lesného semena. V roku 1949 bolo vylúštené 410 ton semenných šišiek, na Slovensku sa predalo 3900 kg semena, do českých krajov 4 000 kg a do Rakúska 1 100 kg semena.

Sezónnosť semenárskej činnosti bola problémom od samého začiatku fungovania Semenolesu. Pri lúštiarni sa zriadila lesná škôlka, ktorá sa postupne rozširovala z 1 až na 20 ha, ktorá však nesplnila predpoklady vyrovnania zamestnanosti. Tie sa takmer naplnili až po spustení pridruženej výroby. Táto sa rozvinula do takých rozmerov, že objem jej výkonov niekoľkonásobne prevyšoval objem výkonov semenárskej činnosti. Zbierali sa hlavne šípky, huby, maliny, čučoriedky, a brusnice. Časť sa predávala v čerstvom stave konzervárňam, časť sa sušila. Neskôr pri nezvládnuteľnom objeme výkupu lesných plodov sušením sa tieto zavárali, lisovali a šťava sa po zakonzervovaní uskladňovala v 1 000 l sudoch.

Ročne sa spracovávalo 20 až 25 vagónov čerstvých šípok postupom, ktorý je ešte dnes na Slovensku ojedinelý. Do pridruženej výroby môžeme zaradiť aj výkup a sušenie liečivých rastlín, zber machu a sušenie ovocia (jablko, hruška).

Od roku 1952 sa do popredia dostáva lesné semenárstvo. V  období od roku 1954 do roku 1961 lesné závody odkúpili priemerne 17 000 kg semena ročne. Dnešný pokles potreby  semena  (3 – 4 000 kg ročne) kopíruje zavádzanie nových progresívnejších metód v škôlkárstve a zvýšený podiel prirodzenej obnovy. Postupne však narastá potreba spracovávania a skladovania listnatých drevín.

Nové metódy na zvýšenie kvality semena, úsporu semena pri výseve sa zavádzajú do výroby aj v lesnom semenárstve. Predovšetkým je to konštrukcia plaviaceho zariadenia na dočisťovanie semena flotačným spôsobom. Pri spracovaní smrekovca, kde sa dosahuje čistota z pôvodných 75% na 95%, čo predstavuje európsky nadštandard. Od roku 1994 sa semeno smrekovca spracováva len týmto spôsobom. Aj u ostatných drevín dosahujeme v kvalite dlhodobo svetové parametre.

Od roku 1993 sa mení vzťah spracovateľa semennej suroviny a odberateľa semena. Štátne lesy, ale aj iné subjekty prechádzajú na systém nájomného lúštenia. Semenoles poskytuje lesným závodom len služby, vylúštené semeno ostáva v ich vlastníctve. Vzhľadom na to, že prechod na nájomné lúštenie bol v čase mimoriadne veľkých zásob semena z úrodných rokov 1988/1989, vzniká pre Semenoles problém z nadmerných zásob semena, ktoré fyzicky starne a klesá na kvalite. Na druhej strane lesné závody organizujú zber len do výšky vlastnej potreby semena, nevytvárajú však zdroje na doplnenie, prípadne obmenu optimálnych zásob, ktoré majú slúžiť na preklenutie neúrodných rokov. Organizovanie vlastného zberu Semenolesom postačí na pokrytie potrieb subjektov, ktoré nevlastnia semenné zdroje. Určitým riešením tohto problému je začlenenie Semenolesu do organizačného systému Lesov SR, š.p. Banská Bystrica, návrat k výkupu semennej suroviny Semenolesom a centrálnemu riadeniu zberu.

Od 1.4. 1967 bol Semenoles začlenený po ŠL PR – Žilina. V ich záujme bolo vybudovať  veľkoškôlku, ktorá by sadenicami zásobovala podstatnú časť podniku. Tak sa v roku 1980 začala budovať veľkoškôlka Jochy. V roku 1983 boli vypestované prvé výsadbyschopné sadenice. Plánovaná produkcia ŠS je 3 500 mil. výsadbyschopných sadeníc. V súčasnej dobe sa ŠS zameriava aj na pestovanie okrasných drevín a ozeleňovacie práce. ŠS stredisko sa zapája do programu progresívneho pestovania obaľovaných sadeníc.

Semenoles od roku 1975 stále výraznejšie zapája do programu Zachovania genofondu lesných drevín na Slovensku. Založením Šľachtiteľského strediska sa na základe jeho pracovnej náplne premenováva na Semenársko – šľachtiteľský závod. Zabezpečuje výrobu vrúbľovancov pre zakladanie semenných sadov na Slovensku. Zabezpečuje výrobu sadeníc smreka z imisných oblasti Kysúc rezkovaním a podieľa sa na tvorbe Šľachtiteľského programu pre nasledujúce obdobia.

V roku 1999 sa Semenoles zaraďuje do organizačnej štruktúry Lesov SR š. p. Banská Bystrica a stáva sa jedným z dvoch obslužných závodov. Aj do budúcnosti ostáva pre OZ priorita lesné semenárstvo. To znamená zabezpečovať dostatočné množstvo semena pre štátny i neštátny sektor, vytvárať a obmieňať optimálne zásoby semena a obhospodarovať banku semien. V tejto oblasti tiež rozširuje svoje služby najmä v  spracovávaní semien listnantých drevín, ich predsejbovej prípravy a dlhodobého skladovania.

V škôlkárskej činnosti sa využitím, v minulosti zakúpenej, linky Lännen a dobudovaním sklolaminátovníkov a otužovacej plochy OZ, zaraďuje medzi popredných producentov krytokorenného materiálu. Predpokladaná produkcia do budúcna je vypestovať 500 tis. ks sadeníc.

Ďalšou z priorít OZ je realizácia Programu zachovania genofondu lesných drevín na Slovensku, prostredníctvom vytvorenia Šľachtiteľského centra, ktoré sa okrem svojej hlavnej činnosti zaoberá pestovaním okrasných drevín, sadovníckymi a úpravníckymi prácami. OZ sa takto snaží včas reagovať na potreby trhu a svojím sortimentom a kvalitou prenikať aj na zahraničné trhy.

V budúcnosti ostáva pre OZ Semenoles prioritou výroby lesné semenárstvo. To znamená zabezpečiť dostatočné množstvo semena na výsev pre štátne lesy ale aj iné neštátne subjekty. Rozvíjať systém služieb hlavne v tejto oblasti  so zameraním čo najefektívnejšie využiť semeno lesných drevín. Ďalej sa podieľa na tvorbe a obmene Optimálnych zásob čo najvyššej kvality, tvorbe semennej banky semena. Vytvorením Šľachtiteľského centra a realizáciou jeho programu sa aktívne zúčastňovať na tvorbe a realizácii Programu na zachovanie genofondu lesných drevín na Slovensku. Realizovať progresívne metódy nielen v lesnom semenárstve, ale aj v lesnom škôlkárstve hlavne oblasti výroby obaľovaných sadeníc a zabezpečiť vypestovanie potrebného množstva kvalitného sadbového materiálu. Naďalej vytvárať dostatočný priestor na pestovanie sadeníc a odrastkov okrasných drevín a formou služieb ozeleňovacích a úpravníckych prác v tejto oblasti a tak zhodnocovať vypestovaný sadbový materiál. V čas reagovať na potreby trhu a svojim sortimentom a kvalitou výrobkov prenikať aj na zahraničný trh. Našou snahou je využiť moderný strojný park čistiacich strojov na poskytnutie služieb aj potravinárskym a iným firmám  a využitie voľných skladových priestorov.  Medzi ďalšie služby patrí skladovanie osiva chladením od 0 do  +4oC a mrazením pri teplote –5 až –8 oC. K ostatným službám v semenárstve patrí dočisťovanie ihličnatého semena v krídlach, v gravitačnom separátore i pomocou prítroja PREVAC. OZ Semenoles vyrába doplnkovú kŕmnu zmes pre ťažné kone „OBROK“ a kŕmnu zmes pre lesnú zver známu ako „Hrádocká lesozmes“.

 

 

Linka na spracovanie semien ihličnatých drevín

 

Linka na výrobu krytokerných sadeníc