PREDSTAVUJEME VÁM LESY SR, š.p.
OZ SEMENOLES LIPTOVSKÝ HRÁDOK
|
|
História
a prítomnosť
Korene
vzniku organizovaného semenárstva na Slovensku siahajú do obdobia
rozpadu Rakúsko – uhorskej monarchie a vytvorenie ČSR. V tomto
období Slovensko nemalo vlastné semenárstvo a celá potreba lesného
osiva sa dovážala hlavne z Nemecka a Rakúska. V tomto období
existovala v Českých Budějoviciach súkromná lúštiareň lesných
semien, a pretože sa už v tej dobe museli rešpektovať špecifické
podmienky lesného hospodárstva na Slovensku, rozhodla sa v roku
1921 Československá lesnícko-drevárska banka v Prahe, zriadiť
lúštiareň lesných semien v Liptovskom Hrádku. Po svojom vzniku
bol Semenoles začlenený pod Štátne lesy – priemyslové výrobne
Chrudim. Lúštiareň
bola uvedená do prevádzky v roku 1923. Zber semenných šišiek
si zabezpečoval Semenársky závod vo vlastnej réžii sieťou vlastných
vykupovačov. Spotreba semena sústavne
stúpala a okrem vlastnej potreby sa semeno vyvážalo aj do zahraničia.
Po odstúpení pohraničného územia Maďarom a Nemcom boli všetky zásoby
semena a strojné zariadenie odsunuté do Kácova a tak po marci 1939
ostali v lúštiarni len prázdne sklady. Nulové zásoby semena však
donútili Ministerstvo lesov už v roku 1940 oživiť prevádzku
Semenolesu. Semenárskemu
závodu v tomto období konkurovala lúštiareň v Nižnej Šebestovej,
ale od roku 1948 ma Semenoles na Slovensku prioritné postavenie. V tejto
dobe začína rapídny nárast výroby lesného semena. V roku 1949
bolo vylúštené 410 ton semenných šišiek, na Slovensku sa predalo
3900 kg semena, do českých krajov 4 000 kg a do Rakúska 1 100 kg
semena. Sezónnosť
semenárskej činnosti bola problémom od samého začiatku fungovania
Semenolesu. Pri lúštiarni sa zriadila lesná škôlka, ktorá sa
postupne rozširovala z 1 až na 20 ha, ktorá však nesplnila
predpoklady vyrovnania zamestnanosti. Tie sa takmer naplnili až po
spustení pridruženej výroby. Táto sa rozvinula do takých rozmerov,
že objem jej výkonov niekoľkonásobne prevyšoval objem výkonov
semenárskej činnosti. Zbierali sa hlavne šípky, huby, maliny, čučoriedky,
a brusnice. Časť sa predávala v čerstvom stave konzervárňam,
časť sa sušila. Neskôr pri nezvládnuteľnom objeme výkupu lesných
plodov sušením sa tieto zavárali, lisovali a šťava sa po
zakonzervovaní uskladňovala v 1 000 l sudoch. Ročne
sa spracovávalo 20 až 25 vagónov čerstvých šípok postupom, ktorý
je ešte dnes na Slovensku ojedinelý. Do pridruženej výroby môžeme
zaradiť aj výkup a sušenie liečivých rastlín, zber machu a sušenie
ovocia (jablko, hruška). Od
roku 1952 sa do popredia dostáva lesné semenárstvo. V období
od roku 1954 do roku 1961 lesné závody odkúpili priemerne 17 000 kg
semena ročne. Dnešný pokles potreby
semena (3 – 4 000
kg ročne) kopíruje zavádzanie nových progresívnejších metód v škôlkárstve
a zvýšený podiel prirodzenej obnovy. Postupne však narastá potreba
spracovávania a skladovania listnatých drevín. Nové
metódy na zvýšenie kvality semena, úsporu semena pri výseve sa zavádzajú
do výroby aj v lesnom semenárstve. Predovšetkým je to konštrukcia
plaviaceho zariadenia na dočisťovanie semena flotačným spôsobom.
Pri spracovaní smrekovca, kde sa dosahuje čistota z pôvodných
75% na 95%, čo predstavuje európsky nadštandard. Od roku 1994 sa
semeno smrekovca spracováva len týmto spôsobom. Aj u ostatných drevín
dosahujeme v kvalite dlhodobo svetové parametre. Od
roku 1993 sa mení vzťah spracovateľa semennej suroviny a odberateľa
semena. Štátne lesy, ale aj iné subjekty prechádzajú na systém nájomného
lúštenia. Semenoles poskytuje lesným závodom len služby, vylúštené
semeno ostáva v ich vlastníctve. Vzhľadom na to, že prechod na
nájomné lúštenie bol v čase mimoriadne veľkých zásob semena
z úrodných rokov 1988/1989, vzniká pre Semenoles problém z nadmerných
zásob semena, ktoré fyzicky starne a klesá na kvalite. Na druhej
strane lesné závody organizujú zber len do výšky vlastnej potreby
semena, nevytvárajú však zdroje na doplnenie, prípadne obmenu optimálnych
zásob, ktoré majú slúžiť na preklenutie neúrodných rokov.
Organizovanie vlastného zberu Semenolesom postačí na pokrytie potrieb
subjektov, ktoré nevlastnia semenné zdroje. Určitým riešením tohto
problému je začlenenie Semenolesu do organizačného systému Lesov
SR, š.p. Banská Bystrica, návrat k výkupu semennej suroviny
Semenolesom a centrálnemu riadeniu zberu. Od
1.4. 1967 bol Semenoles začlenený po ŠL PR – Žilina. V ich záujme
bolo vybudovať veľkoškôlku, ktorá by sadenicami zásobovala podstatnú
časť podniku. Tak sa v roku 1980 začala budovať veľkoškôlka
Jochy. V roku 1983 boli vypestované prvé výsadbyschopné
sadenice. Plánovaná produkcia ŠS je 3 500 mil. výsadbyschopných
sadeníc. V súčasnej dobe sa ŠS zameriava aj na pestovanie
okrasných drevín a ozeleňovacie práce. ŠS stredisko sa zapája do
programu progresívneho pestovania obaľovaných sadeníc. Semenoles
od roku 1975 stále výraznejšie zapája do programu Zachovania
genofondu lesných drevín na Slovensku. Založením Šľachtiteľského
strediska sa na základe jeho pracovnej náplne premenováva na Semenársko
– šľachtiteľský závod. Zabezpečuje výrobu vrúbľovancov pre
zakladanie semenných sadov na Slovensku. Zabezpečuje výrobu sadeníc
smreka z imisných oblasti Kysúc rezkovaním a podieľa sa na
tvorbe Šľachtiteľského programu pre nasledujúce obdobia. V roku
1999 sa Semenoles zaraďuje do organizačnej štruktúry Lesov SR š. p.
Banská Bystrica a stáva sa jedným z dvoch obslužných závodov.
Aj do budúcnosti ostáva pre OZ priorita lesné semenárstvo. To znamená
zabezpečovať dostatočné množstvo semena pre štátny i neštátny
sektor, vytvárať a obmieňať optimálne zásoby semena a
obhospodarovať banku semien. V tejto oblasti tiež rozširuje
svoje služby najmä v spracovávaní semien listnantých drevín,
ich predsejbovej prípravy a dlhodobého skladovania. V škôlkárskej
činnosti sa využitím, v minulosti zakúpenej, linky Lännen a dobudovaním
sklolaminátovníkov a otužovacej plochy OZ, zaraďuje medzi popredných
producentov krytokorenného materiálu. Predpokladaná produkcia do budúcna
je vypestovať 500 tis. ks
sadeníc. Ďalšou
z priorít OZ je realizácia Programu zachovania genofondu lesných drevín
na Slovensku, prostredníctvom vytvorenia Šľachtiteľského centra,
ktoré sa okrem svojej hlavnej činnosti zaoberá pestovaním okrasných
drevín, sadovníckymi a úpravníckymi prácami. OZ sa takto snaží
včas reagovať na potreby trhu a svojím sortimentom a kvalitou prenikať
aj na zahraničné trhy. V budúcnosti
ostáva pre OZ Semenoles prioritou výroby lesné semenárstvo. To
znamená zabezpečiť dostatočné množstvo semena na výsev pre štátne
lesy ale aj iné neštátne subjekty. Rozvíjať systém služieb hlavne
v tejto oblasti so
zameraním čo najefektívnejšie využiť semeno lesných drevín. Ďalej
sa podieľa na tvorbe a obmene Optimálnych zásob čo najvyššej
kvality, tvorbe semennej banky semena. Vytvorením Šľachtiteľského
centra a realizáciou jeho programu sa aktívne zúčastňovať na
tvorbe a realizácii Programu na zachovanie genofondu lesných drevín
na Slovensku. Realizovať progresívne metódy nielen v lesnom
semenárstve, ale aj v lesnom škôlkárstve hlavne oblasti výroby
obaľovaných sadeníc a zabezpečiť vypestovanie potrebného množstva
kvalitného sadbového materiálu. Naďalej vytvárať dostatočný
priestor na pestovanie sadeníc a odrastkov okrasných drevín a formou
služieb ozeleňovacích a úpravníckych prác v tejto oblasti a
tak zhodnocovať vypestovaný sadbový materiál. V čas reagovať na
potreby trhu a svojim sortimentom a kvalitou výrobkov prenikať aj na
zahraničný trh. Našou snahou je využiť moderný strojný park čistiacich
strojov na poskytnutie služieb aj potravinárskym a iným firmám
a využitie voľných skladových priestorov.
Medzi ďalšie služby patrí skladovanie osiva chladením od 0
do +4oC
a mrazením pri teplote –5 až –8 oC. K ostatným
službám v semenárstve patrí dočisťovanie ihličnatého semena
v krídlach, v gravitačnom separátore i pomocou prítroja
PREVAC. OZ Semenoles vyrába doplnkovú kŕmnu zmes pre ťažné kone
„OBROK“ a kŕmnu zmes pre lesnú zver známu ako „Hrádocká
lesozmes“.
|
Linka na spracovanie semien ihličnatých drevín |
Linka na výrobu krytokerných sadeníc |